Kedysi dávno som stretla jedného pacienta. Pamätala som si ho z nemocnice. Vysoký, pochudnutý. Trpezlivý voči nemocničnému rádu a množstvu vyšetrení, ktoré ho čakali. Teraz si kráčal po chodníku a popiskoval si. Spokojný, vyrovnaný. Ako mladej medičke sa mi vtedy z neho rozklepali kolená. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Jeho diagnóza znela: nádor v hrubom čreve s metastázami. Život mu vyprchával z tela pomalými krôčikmi a my, všetci tí, ktorí chcú liečiť alebo liečia, sme sa mohli iba bezmocne prizerať. Hrôza ma vtedy obchádzala pri myšlienke na koniec, ktorý ho čakal. A on si pomaly kráčal a pritom si pískal. Nosil v sebe poznanie, ktoré som ja v sebe nemala. Poznanie a pochopenie života, ktoré sa rodí v každom, na koho dýchla smrť, či sme na strane liečiacich alebo liečených: niekedy je totiž čas odísť. Ľudský rozum to nechápe, ale ľudské srdce áno. Konvenčná medicína bojuje do posledného dychu za život. Celostná prijíma aj druhú stránku: Všetci raz odídeme. Je len otázkou kedy a ako.
Príznaky prichádzajú nebadane
V posledných desaťročiach nás zaplavujú správy zo všetkých strán o alarmujúcom náraste nádorových ochorení na Slovensku i v celom civilizovanom svete. Európska Únia upravuje smernice a predpisy v očakávaní ďalšieho nárastu počtu onkologických ochorení. A aby to nebolo také jednoduché, nádory sa objavujú u čoraz mladších vekových skupín. Ako keby sme všetci postupne nastupovali na jednu loď loď neistoty, strachu, bolesti z odlúčenia, všetci zatienení všadeprítomnou bránou smrti. Bojujeme, niektorí vyhrávame, iní prehrávame. A život si ide ďalej. Poďme sa však pozrieť bližšie na to, čo v skutočnosti znamená mať nádor. Všetci vieme, že jestvujú dve skupiny nádorov: zhubné a nezhubné. Nezhubné rastú a tlačia a to je asi tak všetko. Tie druhé, tie nás tlačia skôr v mysli ako inde. Prichádzajú nebadane, mnohé s nevýraznými príznakmi, ktoré si pri každodenných povinnostiach naozaj nemusíme všimnúť. Jemný prúžok krvi v stolici, malá hrčka v prsníku, slabé nutkanie na kašeľ. Nič podstatné, povieme si. Po pár mesiacoch už ale všetko môže byť inak. Nádorová bunka si vo vašom tele zriaďuje autonómny štát. Je veľmi šikovná, vie sa zamaskovať pred imunitným dozorom. Veď už nehrajú za jeden tím.
Viac sa dočítate v aprílovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.