Obehová sústava je anatomická sús - tava u živočíchov a človeka pozostávajúca z cievnej sústavy tela, srdca, krvi a miazgy. Jej najdôležitejšia časť – sús - tava krvných ciev a srdce – sa označuje ako srdcovocievna sústava – kardiovaskulárny systém. Miazga a miazgové cievy patria aj do tzv. miazgovej sústavy – lymfatického systému. Obehová sústava zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín, ktoré obsahujú všetky potrebné látky. Zároveň odvádza z tela produkty látkového metabolizmu.
Okrem prepravnej funkcie má obehová sústava za úlohu udržať stálosť vnútorného prostredia a ochranu organizmu. Obehovú sústavu delíme na dva okruhy: veľký krvný obeh, ktorý vedie okysličenú krv po celom tele, kde sa odkysličuje, a malý, pľúcny obeh, ktorý vedie odkysličenú krv do pľúc na okysličenie. V pľúcach sa z krvi odstráni oxid uhličitý a na krvné bunky sa naviaže čerstvý kyslík.
Srdce
Srdce je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu vďaka rytmickým sťahom. Má tvar kužeľa, hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 g u muža a 250 g u žien. Jeho dĺžka je v priemere 12 cm. Srdce cicavcov aj človeka je štvorkomorové, čo znamená, že je vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti:
* pravá predsieň,
* pravá komora,
* ľavá predsieň,
* ľavá komora.
Srdcové chlopne
Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú cípovité chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily, teda umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory. V srdci sa nachádzajú dve cípovité chlopne. Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Chlopňové chyby môžu viesť dokonca k srdcovému zlyhaniu. Riešením môže byť operácia, ktorá spočíva v rekonštrukcii (plastike) alebo náhrade poškodenej chlopne. Svalovina srdca sa pravidelne zmršťuje – systola, a ochabuje, diastola. Tieto kontrakcie umožňujú pumpovanie krvi do malého aj veľkého obehu. Srdce teda funguje ako čerpadlo poháňané elektrinou, ktorú samo vyrába. Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité tepny, ktoré privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám. Odkysličená krv sa potom zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do pravej predsiene.
Prívod a odvod krvi
Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je 5 – 7 litrov. Veľká strata krvi ohrozuje život. Úbytok krvi pri väčších stratách, napríklad pri operáciách, úrazoch, sa nahrádza krvným prevodom, čiže transfúziou.
Zaujímavosti
U normálneho človeka srdce vykoná za život 2,5 miliardy rytmických sťahov. Dospelý muž má 4 – 6 litrov krvi, žena 4 – 5 litrov. Spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km.
Krvné cievy
Krvné cievy rozdeľujeme podľa funkcie na tepny, žily a vlásočnice. Tepny sú krvné cievy, ktorými krv prúdi zo srdca smerom k cieľovým tkanivám. Vo veľkom obehu vedú okysličenú krv k orgánom celého tela a v malom obehu odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ľavej komory srdca. Žily sú krvné cievy, ktoré privádzajú krv do srdca. Žilami prúdi do ľavej predsiene okysličená krv z pľúc a z veľkého obehu zasa prichádza odkysličená krv do pravej predsiene. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového systému tvorí vrátnica, ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy obsahujúcu vstrebané živiny a vedie ju do pečene, kde dochádza k metabolickej premene týchto živín. Niektoré žily (najmä žily dolných končatín) obsahujú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
Krv
Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny a základné prvky (napríklad kyslík, glukózu) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napríklad oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (napríklad biele krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (napríklad aminokyseliny, tuky, hormóny) medzi tkanivami. Problémy s krvným zložením alebo cirkuláciou môžu viesť k poruchám funkcie tkanív a orgánov. Ľudská krv je červená v rozsahu od svetločervenej, keď je okysličená, po tmavočervenú, keď je odkysličená. Červená farba pochádza z hemoglobínu. Existujú populárne mylné predstavy, že odkysličená krv je modrá a že krv sa stane červenou, len keď príde do kontaktu s kyslíkom. Krv nikdy nie je modrá, ale žily sú modré, pretože svetlo je rozptyľované kožou.
Charakteristika
U človeka tvorí krv 8 až 9 % hmotnosti tela. Jej objem je priemerne 5 litrov. Stále sa obnovuje – všetky zložky však individuálne. Krv je červená nepriehľadná tekutina prúdiaca v krvných cievach, skladá sa z tekutej zložky – krvnej plazmy (56 %), z rôznych typov buniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky; 44 %) a spolu s tkanivovým mokom vytvára vnútorné prostredie organizmu. Strata krvi bez následkov je 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť.
Zloženie:
* krvná plazma: krvné sérum, fibrinogén, protrombín,
* krvné telieska,
* červené krvinky (erytrocyty),
* biele krvinky (leukocyty),
* krvné doštičky (trombocyty),
* vodný roztok – obsahuje proteíny, soli a jednoduché molekulárne látky, ako napr. monosacharidy, hormóny, rozpustené plyny, živiny (cukor, lipidy a vitamíny).
Krvné skupiny
Skupina A
* Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 000 – 15 000 rokmi.
* Má antigén A a protilátku B v plazme.
Skupina B
* Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájí a Indie pred 15 000 – 10 000 rokmi.
* Má antigén B a protilátku A.
Skupina AB
* Krvná skupina AB je zo všetkých krvných skupín najmladšia, existuje iba 1200 – 1000 rokov.
* Má antigén A aj B, protilátka nie je.
Skupina 0
* Prví ľudia s prapôvodnou krvnou skupinou 0 žili pravdepodobne už pred 40 000 rokmi v Afrike.
* Má antigén 0, protilátku A aj B.
Rh faktor
Na povrchu červených krviniek má Rh antigén.
* 85 % Rh pozitívny – nemajú protilátky proti Rh faktoru.
* 15 % Rh negatívny – nemajú na červených krvinkách antigén Rh a nemajú protilátky v plazme.
* Protilátky sa však vytvoria, ak sa v Rh negatívna krv stretne s červenými krvinkami Rh pozitívneho človeka.
* Matka s negatívnym Rh faktorom – môže byť nebezpečná pre plod s pozitívnym Rh faktorom.