Artériová hypertenzia (AH) alebo vysoký tlak krvi (TK) je civilizačným ochorením s veľmi vysokou prevalenciou v populácii vyspelých krajín. V Slovenskej republike trpí AH približne 40 % dospelej populácie. Jej výskyt významne stúpa s vekom. Vo veku nad 65 rokov má vysoký TK až 80 % ľudí. Niekedy sa toto ochorenie nazýva aj „tichý zabijak“, pretože väčšinou nemá žiadne príznaky, ale následky neliečenej alebo nesprávne liečenej AH môžu byť katastrofálne.
Spolu so zvýšenou hladinou lipidov (tukov) v krvi, fajčením a cuk - rovkou významne zvyšuje pravdepodobnosť výskytu vážnych srdcovo- -cievnych príhod – infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody, zlyhania srdca a náhlej smrti. AH stále predstavuje aktuálny medicínsky, sociálny, ale aj ekonomický problém. Alarmujúca je skutočnosť, že až dve tretiny pacientov s diagnostikovanou AH majú z rôznych príčin nedostatočne kontrolovaný TK.
Definícia a klasifikácia
AH je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná ako trvalé a opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického (vrchného) tlaku krvi – sTK na 140 mmHg a viac a diastolického (spodného) – dTK na 90 mmHg a viac alebo už užívanie antihypertenzívnej liečby. Ak namerané hodnoty systolického a diastolického TK prináležia do rôznych kategórií, výsledná klasifikácia zodpovedá vyššej (horšej) kategórii.
Podľa nameraných hodnôt sa TK a hypertenzia klasifikujú takto:
Zásady merania TK
TK sa meria tlakomerom. Vzhľadom na zákaz lekárskeho používania ortuti sa veľmi presné ortuťové tlakomery dostávajú do úzadia a nahrádzajú ich nové poloautomatické alebo automatické prístroje. Je veľmi vhodné, aby pacient s hyperten ziou mal doma tlakomer kvôli meraniu a kontrole TK v bežných domácich podmienkach. Kupovať treba iba certfikované prístroje v oficiálnych predajniach, pričom nie sú vhodné prístroje, ktorých manžeta sa pri meraní upevňuje na zápästie, pretože sú málo presné. Pred vyšetrením má byť pacient aspoň 5 minút v pokoji. Tridsať minút pred meraním nemá fajčiť ani konzumovať nápoje s obsahom kofeínu. Vyšetrenie sa má opakovať ešte raz o 2 minúty, prípadne i viackrát, ak sa hodnoty líšia o viac ako 10 mmHg. Z nameraných hodnôt sa vypočíta priemer. U niektorých pacientov je TK v ordinácii lekára stále zvýšený, kým TK meraný doma je v medziach normy. Tento stav je všeobecne známy ako „hypertenzia bieleho plášťa“. U takýchto pacientov je vhodné 24-hodinové ambulantné monitorovanie TK.
Príčina vzniku hypertenzie
Absolútna väčšina pacientov (95 %) má tzv. primárnu (esenciálnu) hypertenziu. Jednoznačná príčina jej vzniku nie je známa. Úlohu zohráva viacero tzv. vnútorných faktorov – genetická predispozícia, zvýšená tuhosť tepien, napr. v dôsledku aterosklerózy, zvýšená produkcia stresových hormónov a vyššia citlivosť ciev na ne, zvýšený cievny odpor a iné. U žien je veľmi častý výskyt AH po menopauze. Menopauza je posledné menštruačné krvácanie v živote ženy. Jej dátum sa stanovuje po uplynutí 12 mesiacov neprítomnosti menštruácie. Je to prejav postupného vyhasínania funkcie vaječníkov s významným poklesom tvorby ženských pohlavných hormónov – estrogénov. Obdobe po menoapauze sa nazýva postmenopauza. V súčasnosti sa ženy na Slovensku priemerne dožívajú 79 rokov. Priemerný vek, v ktorom ženy v rozvinutých krajinách dosahujú menopauzu, je približne 51 rokov. V súčasnosti teda žena prežije v post menopauzálnom období viac ako jednu tretinu života. Na súvislosť medzi zvýšeným výskytom srdcovocievnych chorôb a poklesom produkcie estrogénov poukazuje fakt, že zvýšená frekvencia kardiovaskulárnych príhod je prítomná aj u žien s predčasne navodenou menopauzou, napr. po operačnom odstránení vaječníkov. V postmenopauzálnom období stúpa okrem AH aj hladina lipidov v krvi, čo je ďalší dôležitý rizikový faktor vzniku vážnych srdcovocievnych príhod. Významný podiel na vzniku hypertenzie majú aj faktory vonkajšieho prostredia súvisiace so životným štýlom – zvýšený prívod kuchynskej soli, fajčenie, excesívny príjem alkoholu, nadmerný prívod kalórií a nízky energetický výdaj s rozvojom nadhmotnosti a obezity, stresové faktory. Sekundárna hypertenzia je pomerne vzácna (5 % prípadov). Príčiny sú vrodené alebo získané – ochorenia obličiek, nadobličiek, hypertenzia v gravidite, niektoré pooperačné stavy, liekmi navodená hypertenzia.
Príznaky hypertenzie
Sú veľmi zriedkavé, väčšinou ochorenie prebieha nepozorovane a najmä bezbolestne. Pri prudkom vzostupe TK môžu vzniknúť bolesti hlavy, závraty a hučanie v ušiach, búšenie srdca, krvácanie z nosa, tŕpnutie prstov rúk alebo nôh, ospalosť alebo nervozita a zmätenosť. Ak sa pacienti s AH účinne neliečia, vyvíjajú sa kvôli dlhoročne zvýšeným hodnotám TK tzv. orgánové zmeny, ktoré potom spôsobujú ťažkosti ako napr. dýchavičnosť, bolesti v hrudníku, poruchy videnia, poruchy prekrvenia mozgu alebo dolných končatín.
Prevencia
Niekedy je možné vzniku AH zabrániť alebo aspoň spomaliť jej vývoj. Účinnými opatreniami sú:
* znížiť nadmernú hmotnosť,
* obmedziť prívod soli (NaCl) v potrave na menej ako 5 g denne (bežný príjem u dospelého človeka vo vyspelých krajinách je 15 g NaCl denne),
* kontrolovať príjem alkoholu (muži nie viac ako 20 – 30 g alkoholu, t. j. 2 nápoje denne, ženy polovicu tohto množstva),
* nefajčiť,
* zvýšiť aeróbnu fyzickú aktivitu (rýchla chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie) – aspoň 30 minút za deň, minimálne 3- až 4-krát týždenne.
Základom sekundárnej prevencie je včasné odhalenie chorých s už existujúcou hypertenziou. Každý dospelý človek by mal mať TK zmeraný aspoň 1-krát ročne. Najužitočnejšie je meranie TK pri každej návšteve v ordinácii praktického lekára. Žiaľ, napriek osvete asi polovica pacientov s AH o svojej chorobe stále nevie.
Zásady a ciele liečby
Rozhodnutie, kedy začať s antihypertenzívnou liečbou, závisí od dvoch skutočností – hodnoty systolického a diastolického TK a úrovne celkového kardiovaskulárneho rizika. Napriek tomu, že odborná tlač venuje problematike AH pomerne veľa priestoru, detekcia a predovšetkým liečba a adekvátna kontrola hypertenzie je celosvetovo, Slovensko nevynímajúc, nedostatočná. Platí to najmä pre najviac rizikových pacientov, čiže tých, ktorí už majú nejaké kardiovaskulárne ochorenie (napr. ischemickú chorobu srdca alebo sú po infarkte myokardu, alebo po cievnej mozgovej príhode), trpia ochorením obličiek alebo majú cukrovku. U nich nestačí TK znížiť pod hodnotu 140/90 mmHg, potrebná je razantnejšia liečba tak, aby cieľový TK bol nižší ako 130/80 mmHg.
Nefarmakologická (režimová) liečba AH
Spočíva v uplatňovaní režimových opatrení a úprave životného štýlu podobne, ako je to pri prevencii hypertenzie.
1. Nefajčiť. Fajčenie spôsobuje akútne zvýšenie TK a srdcovej frekvencie, ktoré pretrvávajú viac ako 15 minút po vyfajčení 1 cigarety.
2. Striedmosť v konzumácii alkoholu. Nadmerný prívod alkoholu sa spája s vysokým rizikom náhlej cievnej mozgovej príhody. Mužom sa odporúča maximálny príjem 20 – 30 g alkoholu (približne 2 nápoje) denne, ženám polovičné množstvo.
3. Pokles príjmu soli pod 5 g denne. Znamená to zníženie prívodu NaCl o viac ako dve tretiny, keďže bežný príjem soli u dospelého človeka predstavuje až 15 g. Úroveň poklesu hodnôt TK býva individuálna, významné zníženie sa pozoruje u obéznych osôb, starších ľudí a najmä u žien po menopauze. V praxi to znamená neprisáľať si jedlo (odstrániť soľničky z dosahu), vyhýbať sa presoleným hotovým jedlám a konzumovať viac jedál pripravených priamo z prírodných ingrediencií. Súčasne je vhodné zvýšiť príjem draslíka (obsahujú ho najmä vlašské orechy, mandle, oranžové a červené druhy ovocia a zeleniny), celkovo zvýšiť konzumáciu čerstvého ovocia a zeleniny a obmedziť príjem tukov.
4. Redukcia nadmernej hmotnosti. Predstavuje jedno z najefektívnejších opatrení. Normalizácia telesnej hmotnosti vedie u väčšiny pacientov s AH k zníženiu TK alebo k zníženiu počtu a dávok liekov potrebných na kontrolu hypertenzie. Platí to predovšetkým pre centrálnu formu obezity s nahromadením tuku v oblasti trupu a brucha (tzv. typ „jablko“).
5. Pravidelná fyzická aktivita. Dynamická záťaž znižuje pokojový sTK približne o 5 mmHg. Vhodné sú vytrvalostné aeróbne druhy fyzickej aktivity – rýchla chôdza, beh, bicyklovanie, plávanie v trvaní aspoň 30 minút za deň, minimálne 3- až 4-krát týždenne. Silové cvičenia a vrcholový šport sa neodporúčajú.
6. Eliminácia stresu. Pokiaľ je to možné, vyhýbať sa stresujúcim situáciám, ev. uplatňovať relaxačné postupy na odbúravanie stresu – napr. vo forme jogy. Psychológ môže pomôcť pri osvojení si techniky autogénneho tréningu. Dôležitý je dostatočný spánok.
Medikamentózna liečba AH
Užívanie liekov na zníženie TK – antihypertenzív – je nevyhnutné u všetkých pacientov s AH 3. stupňa. Rozhodnutie o podávaní liekov u osôb s AH 1. a 2. stupňa závisí od viacerých faktorov, najmä od efektu nefarmakologickej (režimovej) liečby v trvaní 2 až 3 mesiace a tiež od prítomnosti sprievodných ochorení (ischemická choroba srdca, stav po infarkte myokardu, srdcové zlyhávanie, ochorenie obličiek, stav po cievnej mozgovej príhode, cukrovka) či ďalších kardiovaskulárnych rizikových faktorov (vek nad 55 rokov, mužské pohlavie, výskyt srdcovocievnych ochorení v rodine, ženy po menopauze, obezita, nedostatok pohybu, fajčenie, zvýšená hladina lipidov v krvi). U takýchto pacientov je súčasne s úpravou životného štýlu väčšinou nevyhnutné hneď začať aj s medikamentóznou liečbou hypertenzie. V súčasnosti sú na liečbu AH k dispozícii rôzne skupiny liekov. Terapia sa musí pre každého pacienta určiť individuálne, aby sa zabránilo vedľajším účinkom, ktoré by pacienta iniciovali na ukončenie liečby. Treba upozorniť, že často sa nepodarí hneď od začiatku zvoliť liečbu, ktorá by bola dostatočne účinná a zároveň nemala žiadne nežiaduce účinky. Je to preto, že každý pacient je individuálny a aj tolerancia jeho organizmu k liečbe je vysoko individuálna. V takom prípade (a môže sa to stať aj opakovane) treba liek zmeniť alebo skúsiť inú kombináciu „priamo šitú“ na konkrétneho pacienta. Účinná liečba môže pozostávať z jedného druhu lieku (monoterapia) alebo z kombinácie liekov (2 alebo 3 účinné látky súčasne). V tomto smere sú výhodné tzv. fixné kombinácie, keď sú viaceré účinné látky v jednej tab lete. Dôležitou podmienkou úspešnej liečby je vysvetlenie významu liečby a motivácia pacienta. Liečba hypertenzie by mala byť celoživotná, pretože u správne diagnostikovaných pacientov vedie prerušenie terapie obvykle k návratu do hypertenzných hodnôt TK.