Letné dovolenky sú v plnom prúde, no horúce letné dni neznamenajú len množstvo príjemných zážitkov, ale aj nástrah. Tie nás môžu stretnúť nielen doma, ale aj počas dovolenky v zahraničí, počnúc stratenou batožinou či nevydareným počasím. Tieto veci ovplyvniť nemôžeme, za iné však často môžeme aj sami. Platí to aj v prípade dovolenky presedenej na toalete dôsledkom črevných problémov. Ako predísť tomu, aby sme svoj letný relax netrávili s bolesťami brucha, teplotou, hnačkou či vracaním, sme sa rozprávali s gastroenterológom MUDr. Tomášom Kollerom, PhD., z Univerzitnej nemocnice v bratislavskom Ružinove.
Jedným z veľkých letných dovolenkových postrachov sú hnačky, počas ktorých môžu postihnutí stráviť na záchode či lôžku aj polovicu dovolenky. „Definícia hnačky je jednoduchá. Hovoríme o nej vtedy, ak dochádza k vyprázdňovaniu čreva viac ako trikrát denne. Ak je hnačka spojená so zvýšenou teplotou, prípadne s vracaním, tak hovoríme o gastroenteritíde,“ hovorí doktor Koller a pripomína, že pôvodcom akútnej hnačky, ktorá trvá niekoľko dní, sú až v 90 percentách mikroorganizmy. Najmä baktérie, vírusy, zriedkavejšie parazity a huby. „Tie takzvané epidémie gastroenteritídy v rodinách a kolektívoch sú veľmi často vírusového pôvodu – ide o novovírusy. Tie sa prenášajú osobným kontaktom, špinavými rukami a niekedy i kvapôčkovo. Naopak, gastroenteritídy spôsobené baktériami sú častejšie viazané na skonzumované jedlo, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené a následne bolo aj zle uskladnené. Do druhej kategórie patria aj známe E. coli spôsobujúce hemolyticko-uremický syndróm, ktorý spôsobil úmrtie desiatok starších ľudí v západnej Európe. Tam išlo pravdepodobne o infikované semienka niektorých rastlín dovezených z Egypta, ktoré sa potom nechávali klíčiť v teplom prostredí a potom sa pridávali do šalátov.“ Hnačka je teda spôsob, akým sa telo zbavuje škodlivín a cudzorodých látok? „To neplatí stále, lebo človeka niektoré typy hnačky ťažko dehydratujú, ale toxínov, ktoré sú naviazané v bunkách črevného epitelu a ktoré sú zodpovedné za hnačku, sa aj tak nezbaví. Zvyčajným mechanizmom hnačky je to, že mikroorganizmy spôsobujú zápal sliznice čreva, ktorá následne zvyšuje vylučovanie tekutín, niekedy až výrazne, a zároveň sliznica nie je schopná si plniť svoju normálnu funkciu, ktorou je vstrebávanie živín. Výsledkom je veľké množstvo tekutín v čreve, ktoré sa prejavuje hnačkou, prípadne vracaním a následne ďalšími komplikáciami,“ pripomína gastroenterológ.
Ako hnačku liečiť?
„Závisí to od stupňa dehydratácie a od zdravotného stavu pacienta. Pripomínam, že až 90 percent hnačiek si nevyžaduje lekársku pomoc. Rizikovými skupinami sú najmä deti do 3 rokov, starší ľudia a ľudia so závažnými pridruženými chorobami srdca, ciev, pľúc, obličiek alebo pečene. Kľúčová je najmä hladovka a dostatočné nahrádzanie stratených tekutín a minerálov. Na začiatku choroby je to však niekedy ťažké a určitý stupeň dehydratácie vznikne vždy. Dôležité je potom tekutiny a minerály dostať do tela dodatočne počas nasledujúcich hodín a dní. Preferovaná cesta je cez ústa. V extrémnych prípadoch sú nevyhnutné aj infúzie,“ hovorí doktor Koller. Podľa gastroenterológa hnačke alebo gastroenteritíde sa niekedy nijako nedá vyhnúť. Pozor si treba dávať najmä na čistotu rúk. „A čo sa týka jedál, tak tradične sú to jedlá s obsahom vajec, prípadne akékoľvek jedlo, ktoré je ponechané v teple niekoľko hodín až dní. Tam je vysoké riziko premnoženia baktérií, ktoré potom spôsobujú rôzne choroby.“ Črevné a žalúdočné problémy väčšinou súvisia s kvalitou vody, konzumáciou rizikových potravín aj s nedostatočnou hygienou. Treba dávať pozor najmä na to, čo jeme, aby sa naše obľúbené jedlo nezmenilo na nepríjemný zážitok, napríklad v podobe salmonelózy. „Vždy treba konzumovať len jedlo zaručene pripravené v podmienkach na to určených a profesionálne. Na ulici kupovať a konzumovať jedlo opatrne, čerstvo a dobre tepelne upravené. Baktérie salmonely sa nachádzajú v potravinách živočíšneho pôvodu, napr. od sliepok, kačíc, oviec a kráv. Ak je dobre skladované a upravené, niet sa čoho báť. Naopak, ak sa jedlo ponechá niekoľko hodín v teple, baktérie sa rýchlo namnožia a ich veľké množstvo spôsobuje tie typické ťažkosti ako triaška, vysoká teplota, nevoľnosť, hnačky trvajúce niekoľko hodín a dní.“ Podobnú formu ochorenia má aj úplavica či jedna z foriem toxokarózy. „Úplavicu – dyzentériu spôsobujú iné baktérie. Sú to invazívne baktérie shigelly, prípadne niektoré druhy E. coli, ako aj niektoré druhy parazitov – meňavky. Ochorenie sa prejavuje krvavými hnačkami. Pripomínam, že pri tomto ochorení treba vždy vyhľadať lekára a vykonať protiepidemické opatrenia,“ vysvetľuje doktor Koller a pripomína, že v lete neexistuje univerzálny recept, ako sa vyhnúť črevným ochoreniam. Najdôležitejšie je dávať pozor na čistotu rúk, treba si overovať, akú vodu pijeme a aké potraviny konzumujeme. Vtedy sa dokážeme vyhnúť až na 80 – 90 percent týmto nkazám.
Dobré rady:
* Pri nákupe potravín uprednostňujte tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým.
* Potraviny v surovom stave konzumujte len dokonalo umyté.
* Potravu varte aspoň 20 minúť pri teplote 70 °C.
* Jedlo by sa malo konzumovať hneď po jeho príprave. Ak by ste uvarené pokrmy ponechali pri izbovej teplote, mikroorganizmy, ktoré počas procesu varenia prežijú, môžu sa množiť. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
* Neuskladňujte vedľa seba potraviny surové a uvarené.
* Potraviny chráňte pred hmyzom a hlodavcami.
* Pred jedením a po návšteve WC si dôkladne umyť ruky mydlom.