Kam nechodí slnko, chodí lekár... Aj citované ľudové príslovie odráža skutočnosť, že hlavným zdrojom vitamínu D pre naše telo je slnko. Až 90 % vitamínu D získava náš organizmus vplyvom slnečného žiarenia!
Prečo je vitamín D dôležitý?
Vitamín D má veľmi dôležité poslanie v celom rade fyziologických procesov, ako aj terapii chorobných procesov v ľudkom tele. Pozitívne ovplyvňuje naše celkové fyzické a psychické zdravie a napomáha zlepšiť priebeh mnohých ochorení a porúch, ako sú:
1. Tvorba zdravého kostného a zubného tkaniva. Klasická úloha vitamínu D sa týka metabolizmu vápnika a fosforu i jeho pozitívneho vplyvu na zdravie, správny rast i vývoj kostí a zubov. Pri jeho nedostatku sa u detí vyvíja rachitída (krivica) a u dospelých osteomalácia (mäknutie kostí) či osteoporóza (rednutie kostí). K ich hlavným príznakom patria bolesti a deformity kostí, svalová slabosť a zvýšená únava. U detí sa k nim pridáva porucha rastu a rozšírenie kostí v oblasti rastových platničiek, ako aj nedostatočný vývin zdravého mliečneho i trvalého chrupu.
2. Metabolický syndróm – obezita, cukrovka. Dlhodobo znížená hladina vitamínu D nepriaznivo ovplyvňuje metabolizmus cholesterolu, čím sa zvyšuje koncentrácia cholesterolu a triglyceridov v krvi. Dostatočná zásoba vitamínu D v krvi stimuluje inzulínové receptory, znižuje hladinu glukózy v krvi a pomáha tak predchádzať diabetu v rámci prevencie. Odďaľuje nástup diabetu II. typu v zrelom veku, zvlášť, ak sa vyskytuje v rodinnej anamnéze. Minimalizuje diabetické komplikácie – poškodenie zraku, obličiek, nervov, či sexuálne problémy v dôsledku zhrubnutia malých krvných ciev, ako aj riziko kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s poškodením veľkých krvných ciev. Zároveň napomáha regulovať metabolizmus voľných mastných kyselín, ktoré na kvalitu ciev taktiež vplývajú.
3. Onkologické ochorenia. Množstvo experimenálnych prác prináša dôkazy o tom, že endokrinný systém vitamínu D reguluje vývoj a zánik buniek. Podstatne obmedzuje vitalitu malígnych buniek a spomaľuje ich rast, najmä pri onkologických ochoreniach prostaty, vaječníkov, prsníkov, hrubého čreva a pankreasu, ako aj leukémie a Hodgkinovho lymfómu. Rovnako dôležitý je príjem vitamínu D v rámci prevencie týchto ochorení.
4. Kognitívne – poznávacie poruchy, Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba. Ukazuje sa, že nedostatok vitamínu D ovplyvňuje viaceré patogenetické mechanizmy, ktoré majú dopad na zvýšenie rizika kognitívnych porúch. Jeho dostatočnej hladine sa pripisuje významná úloha pri podpore mozgovej činnosti. Absencia vitamínu D sa odzrkadľuje na stave ciev a odbúravaní amyloidu v mozgu. Viaceré klinické štúdie uskutočnené pri Alzheimerovej i Parkinsonovej chorobe poukázali na menší počet receptorov vitamínu D v mozgu.
5. Srdcovocievne ochorenia. Výsledky mnohých klinických štúdií potvrdzujú, že vitamín D spomaľuje rozvoj aterosklerózy, má priaznivý vplyv na funkciu srdcového svalu, pomáha pri hypertenzii. Napomáha brzdiť tvorbu renínu, hormónu ovplyvňujúceho krvný tlak a rovnako zabrániť zníženej priechodnosti ciev, kedy srdce nie je schopné dodávať do tela dostatok okysličenej krvi. Úprava koncentrácie vitamínu D v krvi významne znižuje hrozbu chorôb koronárnych artérií, infarkt myokardu, zlyhanie srdca a akútne mozgové príhody.
6. Oslabený imunitný systém. Dostatočná hladina vitamínu D v krvi významnou mierou zlepšuje obranyschopnosť organizmu. Bez neho je imunitný systém neaktívny a poskytuje len malú alebo žiadnu ochranu pred napadnutím mikroorganizmami. S vitamínom D3 v krvnom riečisku sa T bunky, najdôležitejší článok imunitného systému „ozbroja” a začnú vyhľadávať votrelcov, ktorých pomôžu zničiť a z tela vylúčiť.
7. Nedostatočná nervosvalová koordinácia. Saturácia vitamínom D významne ovplyvňuje funkciu kostných svalov, stimuluje svalové bunky a pomáha tak zvýšiť svalovú hmotu i svalovú silu. Celkovo podporuje rozvoj svalstva, zlepšuje pohybovú koordináciu a priaznivo tiež ovplyvňuje reguláciu rovnováhy a podporuje svalovú kontrakciu.
8. Renálne poruchy. Vitamín D dohliada na zdravie obličiek, poskytuje im ochranu. Časť vitamínu D sa premieňa na aktívnu formu v obličkách, preto pri ochoreniach obličiek, zvlášť chronických, je potrebná aktívna suplementácia vitamínu D s cieľom dosiahnuť jeho potrebnú hladinu v krvi. Keďže pri renálnych poruchách dochádza k nižšiemu vstrebávaniu vitamínu D, zvýšenie jeho hladiny v krvi priaznivo pôsobí na zlepšenie zápalových zmien v obličkách i spomalenie progresie chronických obličkových chorôb. Pomáha znížiť poruchy metabolizmu minerálov i kostnú chorobu, ktoré vznikajú v dôsledku chronických obličkových ochorení a celkovo pomáha zlepšiť činnosť obličiek, tak preventívne, ako aj pri liečbe.
9. Respiračné problémy. Dlhodobo dostatočne udržiavaná hladina vitamínu D znižuje výskyt zápalov tkanív dýchacích ciest, zvyšuje funkčnú kapacitu pľúc, pozitívne ovplyvňuje priebeh bronchiálnej astmy, pomáha ľahšie prekonávať ochorenia dýchacích ciest, zvlášť pri chrípke. Vitamín D výrazne ovplyvňuje syntézu kolagénu a prestavbu tkanív. Vďaka tomu obmedzuje stratu pružnosti pľúcneho tkaniva, čo sa následne priaznivo odzrkadľuje aj na funkcii pľúc. Zistilo sa, že zvýšené koncentrácie vitamínu D sú vďaka pozitívnemu vplyvu na útlm zápalových mechanizmov úzko spojené so zmiernením rizika mnohých baktériových a vírusových pľúcnych infekcií. Rovnako prispievajú k zníženiu markerov alergie a zlepšujú tak priebeh bronchiálnej astmy.
Vzhľadom na skutočne veľmi široké spektrum účinkov vitamínu D na zdravie v rámci terapie porúch organizmu, ktoré sú dôsledkom jeho absencie a boli identifikované v posledných rokoch, sa následky deficitu vitamínu D začali v lekárskej praxi označovať pojmom Syndróm deficiencie – nedostatku vitamínu D.
Hypovitaminóza D sa riešila najprv len u detí
Vitamín D v roku 1922 identifikoval americký biochemik Elmer McCollum, pričom vzal do úvahy výskyt vitamínu D v potrave a klasifikoval ho ako vitamín – v tom čase nemal ešte poznatky o jeho produkcii v koži vplyvom slnečného žiarenia. V skutočnosti je to prohormón a koža je súčasť endokrinného systému vitamínu D. Ide teda v podstate o nevitamínový „vitamín”.
V roku 1925 sa zistilo, že pri ožiarení 7-dehydrocholesterolu UVB žiarením sa vytvorí forma vitamínu rozpustného v tukoch (dnes známa ako D3). Tento objav prispel k objasneniu vplyvu nedostatku slnečného žiarenia na vznik rachitídy u detí, čo stimulovalo detských lekárov k vypracovaniu systému prevencie rachitídy od útleho veku. Keď sa v 20. storočí v Európe a rozvinutých krajinách zaviedla prevencia hypovitaminózy D u dojčiat, považovali pediatri problém deficitu vitamínu D za vyriešený a u dospelej populácie sa ním všeobecní lekári nezaoberali, keďže ho posúdili ako misiu pediatrie.
Obe skupiny lekárov sa však dožili nepríjemného prekvapenia – pediatri zistili, že rôzne prejavy hypovitaminózy D u detí sú stále časté a aj u dospelej populácie sú príčinou rôznych chorôb, ktorých vznik priamo súvisí s nedostatkom vitamínu D. Ukázalo sa, že tento aktuálny nedostatok nemusí priamo korešpondovať s časom objavenia sa choroby, ale ochorenie môže byť vyvrcholením nedostatočného prísunu vitamínu D pred mnohými rokmi. Nízka koncentrácia vitamínu D je podľa mnohých klinických štúdií jednoznačne spojená s nepriaznivými vplyvmi na zdravotný stav populácie. Ak by bol vitamín D v tele prítomný v dostatočnej koncentrácii, vo všeobecnosti by bolo možné vznik a priebeh mnohých ochorení významne zmeniť.
Absentuje najmenej u jednej miliardy ľudí...
Najčastejšie trpia nedostatkom vitamínu D deti, starí ľudia a osoby žijúce v rôznych inštitúciách (detské domovy, domovy dôchodcov) či chorí a hospitalizovaní seniori, u ktorých sa často vyskytuje aj COVID-19 s ťažším priebehom. Zvýšenú potrebu vitamínu D majú aj športovci a deti, najmä v období intenzívneho rastu, keď výstavba kostí vyžaduje zvýšený prísun vápnika, teda v novorodeneckom a dojčenskom veku, ako aj v puberte.
Zásluhou zníženej expozície slnečného žiarenia, resp. menej častého pobytu na slnku a až príliš častého používania ochranných krémov s vysokým ochranným slnečným faktorom i rastúcej epidémie obezity došlo v uplynulých 20 rokoch doslova k epidémii, ba až pandémii nedostatku vitamínu D. Deficit vitamínu D sa vyskytuje celosvetovo a jeho dôsledkom je narastajúca frekvencia porúch zdravia v detskej i dospelej populácii, čo potvrdil rad klinických štúdií.
Bostonská štúdia, ktorá bola vykonaná koncom zimného obdobia, ktoré je na slnečné lúče najchudobnejšie, poukázala na zníženú koncentráciu vitamínu D u 2/3 mladých ľudí. Na deficit vitamínu D u detí, najmä adolescentov, upozorňujú aj ďalšie štúdie – celosvetovo trpí absenciou vitamínu D v priemere 78 % detí, u slovenských detí sa zistil nedostatok vitamínu D až u 77,7 % detí. Štúdie zrealizované v USA i ďalších rozvinutých krajinách v rámci dospelej populácie, udávajú deficit vitamínu D až u 75 % seniorov a u 50 % hospitalizovaných dospelých pacientov!
Odhaduje sa, že celosvetovo sa nedostatok vitamínu D vyskytuje najmenej u 1 miliardy jedincov. Veľmi znepokojujúci je fakt, že v priebehu posledných 10 rokov poklesla koncentrácia vitamínu D v krvi aj v populácii zdravých ľudí.
Najčastejší spúšťač problému: exponovaný pobyt v interiéri a obezita
Významným faktorom vedúcim k nedostatku vitamínu D v dnešnej elektronickej dobe je časté zdržiavanie sa v interiéri. Sedavý spôsob života za pracovným stolom pri počítači, trávenie času pri televízii či mobile obmedzujú náš pobyt na slnku a tým aj prirodzenú tvorbu vitamínu D v koži.
Ďalším veľkým problémom je obezita. U obéznych ľudí je časť vitamínu D uložená v tukovom tkanive, je funkčne pasívna a znižuje celkovú aktivitu vitamínu D. Lekári upozorňujú, že v posledných troch desaťročiach sa celosvetovo zaznamenal rapídny nárast obéznych ľudí, ktorý sa významnou mierou podieľa na pandémii deficiencie vitamínu D.
Odkiaľ vitamín D získať?
Vitamín D je v tuku rozpustný vitamín, lepšie povedané skupina dvoch látok:
vitamínu D2 (ergokalciferolu) a vitamínu D3 (cholekalciferolu).
• Zdrojom vitamínu D2 je potrava – prirodzene sa nachádza v morských, ale aj sladkovodných rybách, menej je ho v hubách, mlieku a mliečnych výrobkoch, mäse, mäsových výrobkoch i vajciach. Tu je potrebné uviesť, že ani ich pravidelná konzumácia nám nedokáže zabezpečiť potrebnú hladinu déčka.
• Vitamín D3 (cholekalciferol) vzniká v koži pôsobením UVB žiarenia vlnovej dĺžky 280 – 320 nm. Jeho tvorbu ovplyvňuje viacero faktorov:
Pigmentácia kože – čím je tmavšia, tým je potrebný dlhší pobyt na slnku
Zemepisná šírka – súvisí s množstvom dopadajúceho svetla
Ročné a denné obdobie – v zime získavame oveľa menej vitamínu D
Krémy s ochrannými faktormi – už ochranný faktor 8 znižuje tvorbu vitamínu D o 95 %.
Produkcia vitamínu D v koži podlieha autoregulácii, čo znamená, že organizmus si sám riadi vstrebávanie a maximálnu hladinu vitamínu D. Teda extrémne dlhá expozícia UV žiarenia a syntéza aj viac ako 12 000 IU vitamínu D vedie následne k rozpadu nadbytočného previtamínu D3 na neaktívne izoméry (tachysterol a lumisterol); preto aj pri dlhodobom slnení nedochádza k prezásobeniu – predávkovaniu vitamínom D.
Na to, aby mohol vitamín D v ľudskom tele plniť svoje funkcie, musí prejsť ešte metabolickou premenou.
Najprv sa z kože naviazaný na špecifickú bielkovinu transportuje krvou do pečene, kde vznikne kalcidiol, ktorý následne smeruje:
1. Do obličiek – tu vzniká aktívna forma vitamínu D – kalcitriol, ktorá ovplyvňuje najmä kostný metabolizmus, teda kvalitu kostí.
2. K bunkám jednotlivých orgánov – touto cestou získaná aktívna forma vitamínu D (všetky bunky, ktoré obsahujú receptory pre vitamín D si dokážu aktívnu formu vitamínu D – kalcitriol, vytvoriť samé) ovplyvňuje činnosť jednotlivých orgánov – mozog, srdce, cievny systém, dýchací systém, obličky.
Odporúčania:
• Pre načerpanie zásob vitamínu D3 je nevyhnutnosťou rozumný pobyt na slnku! Slnka sa netreba báť, letné mesiace treba využívať na prevenciu. Aspoň 30-minútové slnenie bez použitia ochranných faktorov – pričom slnko musí byť aspoň v 45 stupňovom uhle nad horizontom, vedie k tvorbe 10 000 až 12 000 IU vitamínu D3 (pri predpoklade, že 50 až 75 % tela je vystavených slnku – slnečný kúpeľ v plavkách alebo krátkych nohaviciach a tielku). Pokožka sa však nesmie spáliť, akceptuje sa len veľmi mierne začervenanie, v čase obeda sa treba pobytu na slnku vystríhať! Pre bledú pokožku môže byť aj 20 minút na slnku veľa, ľudia s bledou pleťou by sa preto mali vystavovať slnečným lúčom postupne, hlavne na začiatku slnečnej sezóny.
• Vzhľadom na pandémiu hypovitaminózy je vhodné v rámci prevencie vyšetrovať koncentráciu vitamínu D v krvi.
• Nedostatok slnka, a tým aj slnečného vitamínu D, je potrebné kompenzovať výživovými doplnkami, najlepšie z prírodných zdrojov. V lekárňach sú dostupné vysoko kvalitné prírodné výživové doplnky vo forme vitamínu D3 vyrobeného patentovanou technológiou z lanolínu z ovčej vlny rôznej sily, napríklad 400 IU, 1 000 IU, ako aj 2 000 IU.
V súčasnosti je odporúčaná denná dávka vitamínu D v lete na úrovni minimálne 800 až 1 000 medzinárodných jednotiek IU, čo je 20 až 25 µg (1 µg = 40 IU). V zimných mesiacoch lekári radia prijímať dvojnásobnú dávku vitamínu D – až 2 000 IU i viac. Odporúčané denné dávky sa teda pohybujú individuálne, v rozmedzí od 1 000 IU do 2 000 IU počas celého roka. Rizikovým skupinám (seniori, chorí, adolescenti, športovci, ľudia s nadváhou) sa odporúča, najmä pri deficite vitamínu D, dávka 2 000 až 4 000 IU a na odporúčanie lekára aj vyššia.
Pri dodržaní odporúčaných dávok sa vzhľadom na autoreguláciu pri jeho vstrebávaní, nie je potrebné obávať predávkovania tak u detí, ako aj u dospelých. V prípade vitamínu D je dávkovanie u detí relatívne vyššie, podobné ako u dospelých. Nerieši sa prísne váha človeka.
V zásade je potreba vyššieho príjmu vitamínu D u detí v období intenzívneho rastu, teda v novorodeneckom a dojčenskom veku a v puberte, u tehotných žien, mladých matiek počas dojčenia (vitamín D prechádza do materského mlieka, čím je aj dieťa lepšie zásobované vitamínom D), ako aj pri hormonálnych zmenách u žien počas klimaktéria. Vyššie dávky vitamínu D je vhodné prijímať rovnako v zrelom i pokročilom, seniorskom veku, kedy už vstrebávanie vitamínu D nie je také aktívne, čo treba zohľadniť tak pri užívaní výživových doplnkov, ako aj pri pobyte na slnku.
Mnohé medzinárodné štúdie upozorňujú na výrazný deficit vitamínu D v celosvetovej populácii – a ako ukázala štúdia uskutočnená klinikou pre deti a dorast A. Getlíka SZU v Bratislave, tento problém neobchádza ani Slovensko. Dôrazne pripomínajú, že svet zachvátila doslova pandémia nedostatku vitamínu D!
Podľa odborníkov zabrániť mnohým ochoreniam dodaním prírodného vitamínu D je veľmi nenáročná investícia do zdravia, ktorá sa nám niekoľkonásobne vráti na ušetrených nákladoch za zdravotnú starostlivosť. Pravidelný pobyt na slnku či príjem vitamínu D preventívne suplementáciou nás môže ochrániť pred vznikom mnohých ochorení, ako aj zmierniť ich priebeh.
Doc. MUDr. Katarína Furková, CSc., mimoriadna profesorka, Prednostka Kliniky pre deti a dorast A.Getlíka SZU a UNB, Bratislava, Spoluautorka knihy Pandémia nedostatku vitamínu D. Použitá literatúra: u autorky alebo na www.herba.sk
Pomáha ochrane pred koronavírusmi
Dnes sa aj na Slovensku vitamín D stal znova „horúcou” témou, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19 – významne sa podieľa na protizápalovej aktivite tela. Navyše sa ukázalo, že je schopný blokovať niektoré cesty, ktorými sa vírus dostane do bunky. Práve z tohto hľadiska je dôležitá jeho dostatočná koncentrácia v organizme, nakoľko práve on aktivuje expresiu génov, ktoré sa podieľajú na ochrane pred koronavírusmi.
Pri prevencii je vhodné stravou, pobytom na slnku alebo suplementáciou vo forme výživových doplnkov zvýšiť hladinu vitamínu D v krvi na úroveň 40 – 80 µg/ml. V súčasnej dobe má veľa ľudí na Slovensku deficit vitamínu D s hodnotami okolo 30 µg /ml alebo dokonca okolo 15 µg/ml.