Radšej by sme okopávali záhradu alebo umývali okná na celom dome, ako by sme mali dodržať termín preventívnej prehliadky alebo plánovaného zákroku. Nič sa neprekladá lepšie, ako termín u zubára. Prečo? Nemáme čas, náladu ... Nie. Jediné, čo nás drží v šachu je strach. A toho máme na rozdávanie. A práve „panický strach“ zo zubárskeho kresla opantal pani Dagmar do takej miery, že sa pre zuby, ktorým chýbala pravidelná starostlivosť lekára, niekoľko rokov neusmievala.
Zuby na poslednom mieste
„Starala som sa o všetko. O domácnosť, chodila som do práce, narodila sa dcéra a po pôrode sa mi začali zuby kaziť. Všetko bolo prednejšie, alebo som si to tak zdôvodnila. Čas bežal a ja som sa pristihla, že sa hanbím usmievať sa. Nielen v práci, ale aj doma,“ spomína pani Dagmar, ktorá sa dnes už usmieva vďaka krásnym implantátom z kliniky primára Alexandra Schilla. Ocitla sa tam náhodou. Dcéra ju prihlásila do televíznej súťaže o nový úsmev, a keď si ju vybrali už nemohla odmietnuť. „Povedala som si, že ak túto jedinečnú príležitosť nevyužijem, tak už nikdy sa mi nepodarí usmievať sa naplno, normálne jesť, rozprávať sa. Tak ako som bola pred návštevou kliniky vystresovaná, rovnako som bola aj odhodlaná. Čo lepšie sa mi mohlo vlastne stať, ako sadnúť si do kresla špičkovým odborníkom?“
Obavy z odsúdenia a bolesti
Dagmar sa bála nielen bolesti, ale aj odsúdenia, karhania za to, v akom stave má svoje zuby. „Starala som sa o ne ako som vedela. Nemala som problém umývať si ich. Keď som však raz išla po narodení malej k zubárovi (odlomil sa mi zub), po tejto návšteve som si povedala nikdy viac“, vysvetľuje mladá pani svoju negatívnu skúsenosť z ošetrenia, ktorá jej hlavu zablokovala na niekoľko rokov. „Keby som sa vtedy dostala do rúk sestričiek, ktoré zaujíma, ako sa cítim, doktora, čo sa mi nevysmieva, v takto príjemnom prostredí, kde si pripadám ako v kaviarni – ten môj strach by odišiel už vo dverách. A keby som vedela, že to naozaj nebolí,“ rozpráva s úsmevom, ktorý jej veľmi pristane.
Najskôr zdravé, potom pekné
Odhodlanie Dagmar zveriť sa do rúk odborníkom sa jej vrátilo v prvom rade v podobe zdravého chrupu. „Je jasné, že som šťastná, pretože mám pekné zuby, nie čierne a zlomené. Ale úžasné je to, že ma už nič nebolí. Predtým, ako mi nasadili implantáty, ústa kompletne vyčistili od zvyškov koreňov, opravili kazy, ktoré sa opraviť dali ... Chýbalo mi veľa zubov a pri jedení čohokoľvek som mala problém. Sama som si blížila.“ Naša hrdinka, ktorá prekonala samú seba, s novým úsmevom žije nový život. Je sebavedomá a rozdáva energiu všade tam, kde ju stretnete. A popri tom letmo očkom pozrie do výkladu, kde v jeho odraze vidí peknú usmiatu ženu, seba.
Prečo sa bojíme?
Keď bolesť obmedzuje náš komfort – nemôžeme zaspať, ak už zaspíme, tak sa zobudíme unavení s prvou myšlienkou, ako bude vyzerať náš deň. Napapáme sa „preventívne“ ružových piluliek, google doktor ordinuje do noci, len aby sme si uľavili. A pritom stačí tak málo. S rozumom si odpovedať na otázku, prečo nejdem k lekárovi? „Keď pacient vstúpi do ordinácie už to, ako pozdraví dáva signál, v akom je rozpoložení. Na otázku, či sa bojí, odpovie často vyhýbavo alebo naopak – tak razantne, že ma skoro presvedčí, že za jeho problém v ústach môžem len a len ja. A prečo sa bojí, z čoho má strach? Že to bude bolieť ... Dopredu je presvedčený o hororovom zážitku v kresle,“ rozpráva MUDr. Alexander Schill, primár Schill Dental Clinic v Bratislave, v Žiline a v Košiciach.
Strach má veľké oči
Prevláda názor, že zubára sa bojíme predovšetkým preto, lebo máme s ním negatívnu skúsenosť z detstva. Buď si pamätáme atmosféru ordinácie, prístup samotného lekára alebo len pocit úzkosti z „neznámeho“ a bolesti.
Základom úspechu je komunikácia
„U nás to platí vo všetkých fázach kontaktu s pacientom. Už od momentu, keď len reaguje napríklad na status na FB profile kliniky, zaujíma sa o naše služby či vtedy, keď zavolá na recepciu a potrebuje svoj problém konzultovať. Vždy mu poskytneme dostatok základných informácií, aby sme podporili jeho rozhodnutie prísť k nám. Odbiť ho strohou neosobnou vetou znamená zabrzdiť ho v presvedčení riešiť problém,“ vysvetľuje lekár.
Rozprávajme sa, dôverujme si
„Ak je základom akéhokoľvek vzťahu komunikácia, tak podmienkou jeho rozvíjania je krok dopredu. Začneme tým, že dodržíme termín, na ktorý sme sa objednali. Pokračujeme opäť komunikáciou o probléme, ktorý nás trápi. Pýtame sa a dostávame na naše otázky odpovede. Dozvieme sa, ako na tom naše zuby sú a aké je riešenie prípadného problému. Jednoducho svoj stav v ústach konzultujeme s odborníkom, ktorý ho vidí v reálnom stave a vie, chce a môže nám pomôcť,“ hovorí primár z pohľadu pacienta, ktorý skôr, ako absolvuje ošetrenie, vie o ňom všetko. Lebo potrebuje byť informovaný a mať istotu, že je v dobrých rukách. „A u nás určite je. Pretože každému pacientovi venujeme toľko času, koľko potrebuje,“ uzatvára lekár. www.schill.sk