Samovražedné myšlienky sa môžu sa vyskytnúť u každého

V prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac

Od uverejnenia prvej globálnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o samovraždách, sa počet krajín, ktoré majú definované národné stratégie prevencie samovrážd, zvýšil. Napriek tomu je celkový počet krajín s jasnými stratégiami stále nízky (iba 38) a je potrebné urobiť viac. Najvyššia miera samovrážd sa týka krajín s vysokými príjmami, druhá vedúca skupina sú mladí ľudia. Aby bol cieľ znížiť počet samovrážd naplnený, je potrebné vzdelávanie médií o zodpovednom informovaní o samovraždách, realizovať programy medzi mladými ľuďmi s cieľom vybudovať životné zručnosti, ktoré im umožnia vyrovnať sa so stresom, včasná identifikácia a sledovanie ľudí, ktorým hrozí samovražda.

 

Hranice duševného zdravia sú tenké

Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako „stav duševnej pohody, keď človek dokáže využiť svoje schopnosti, zvláda normálny životný stres, je plodný a produktívny v práci a je prínosom pre svoju komunitu“. Duševné ochorenie je absenciou uvedeného stavu. Závažnosť duševných porúch a potreba ich liečby sa hodnotia aj podľa miery narušeného fungovania človeka v jeho bežnom živote. Depresívne a úzkostné poruchy, závislosti či schizofrénia sú príkladmi z mnohých duševných porúch, ktoré jedincov často zvádzajú aj na samovražedné myšlienky.

 

Samovražda sama o sebe nie je ochorením

Výskumy z rozvojových ako aj z rozvinutých krajín ukazujú celkovú prevahu duševných porúch od 80 do 100 %, v prípadoch spáchaných samovrážd. Odhaduje sa, že u osôb s poruchami nálady (hlavne depresie) životné riziko samovraždy je 6 – 15 %, pri alkoholizme 7 – 15 % a pri schizofrénii 4 – 10 %. U osôb, ktoré spáchajú samovraždu, sa často vyskytujú súčasne aj viaceré poruchy.

 

Pokiaľ je depresia nerozpoznaná a nie je správne liečená, spája sa s ňou vysoké riziko samovraždy. Depresia sa často vyskytuje v celkovej populácii, veľa ľudí, ktorí ňou trpia však nikdy nevyhľadajú pomoc. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí:

• depresívna nálada – skleslosť, smútok, strata nálady,

• únava a znížená aktivita,

• strata záujmov a schopnosti potešiť sa (anhedónia),

• úzkosť, podráždenosť,

• poruchy spánku,

• bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

 

So zvýšeným rizikom samovraždy sa spájajú špecifické klinické nálezy: dlhodobá nespavosť, zanedbávanie seba samého, iné súčasné vážne ochorenie, poruchy pamäti, vnútorný nepokoj, záchvaty paniky.

 

Alkoholizmus je častá diagnóza u páchateľov samovrážd, obzvlášť u mladých ľudí. Vo vzťahu samovraždy a alkoholizmu existujú biologické, psychologické a sociologické vysvetlenia, ktoré dokazujú ich spojitosť. Špecifickými faktormi, ktoré sa spájajú s rizikom samovrážd u ľudí trpiacich závislosťou od alkoholu, sú: skorý začiatok alkoholizmu, dlhodobé pitie, ťažký stupeň závislosti, depresívna nálada, zlý fyzický stav, zlý pracovný výkon, výskyt alkoholizmu v rodine, nedávne narušenie alebo strata hlavného medziľudského vzťahu.

 

Medzi pacientmi trpiacimi schizofréniou je samovražda najčastejšou príčinou predčasnej smrti. Faktormi, ktoré na tento čin vplývajú, sú opakované zhoršenie ochorenia, depresívne symptómy, paranoidné bludy a halucinácie, strach z úpadku rozumových schopností a často sa tieto problémy týkajú mladých nezamestnaných mužov. Riziko samovraždy je väčšie vo včasnom štádiu ochorenia, pri skorom zhoršení ochorenia, ale aj skorom uzdravení. Riziko samovraždy naopak klesá s narastajúcim trvaním choroby.

 

Samovražedné správanie sa častejšie vyskytuje u ľudí, ktorí trpia poruchami osobnosti, časté sú pri hraničnej a diso­ciálnej poruche osobnosti. So samovraždou sa však môžu viazať aj narcistická porucha osobnosti a isté povahové vlastnosti ako sú impulzivita a agresivita. Medzi úzkostnými poruchami sa najčastejšie so samovraždou spája panická porucha, za ňou nasleduje obsedantno – kompulzívna porucha. Samovražedné správanie sa zvykne vyskytovať častejšie aj pri poruchách príjmu potravy – anorexia, bulímia.

 

Negatívny vplyv chronických ochorení

Samovražda nemusí byť len dôsledkom psychických ochorení. Riziko samovraždy sa zvyšuje aj pri chronických telesných chorobách. Častými sú neurologické poruchy ako epilepsia, pri ktorej sa vyskytuje zvýšená impulzivita, agresivita či celková chronická záťaž, ktorá vyplýva z postihnutia spojeného s týmto ochorením. HIV infekcia a AIDS predstavujú zvýšené riziko samovražedného správania u mladých s vysokým percentom dokonaných samovrážd. Riziko je najvyššie v čase potvrdenia diagnózy a v skorých štádiách choroby. Aj užívatelia drog intravenóznym spôsobom sú vystavení vysokému riziku. Medzi ďalšie choroby, ktoré sa spájajú so samovraždou patria chronické interné ochorenia ako chronické ochorenia obličiek, pečene, choroby kostí a kĺbov, kardiovaskulárne choroby, gastrointestinálne ochorenia, slepota, hluchota či postihnutie pohybového aparátu.

 

So samovraždou sa spájajú sociodemografické špecifiká

Zo štatistík a dostupných zdravotníckych informácií vyplýva, že vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy, pričom pomer je v jednotlivých krajinách rozdielny. Odlišná je Čína, ktorá je jedinou krajinou, kde je počet samovrážd žien na vidieku vyšší ako u mužov.

 

Vekové skupiny so zvýšeným rizikom samovraždy sú starší ľudia (nad 65 rokov) a mladí (15 – 30 rokov). Ako protektívny socio­demografický faktor je dôležité spomenúť manželský stav, keďže rozvedení, ovdovelí a osoby vedúce osamelý život majú väčšie riziko samovraždy. Manželstvo pôsobí ako akýsi ochranný faktor pri riziku samovrážd u mužov, nie však u žien.

 

Pri niektorých povolaniach, ako sú zdravotnícki pracovníci, zvlášť chirurgovia, stomatológovia, farmaceuti, veterinári, ale aj poľnohospodári existuje vyššie riziko samovraždy. Pre tieto zistenia neexistuje jasné vysvetlenie, aj keď príčinami by mohli byť prístup k prostriedkom, ktoré sa dajú použiť pri samovražde, pracovné zaťaženie, spoločenská izolácia a finančné problémy. Za nepriaznivý faktor sa považuje aj nezamestnanosť, ktorá vedie k chudobe, izolácii a beznádeji. Na druhej strane u ľudí, ktorí trpia psychickými poruchami, je väčšia pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní ako u osôb bez psychickej poruchy. V každom prípade je potrebné uvážiť rozdiel vo význame nedávnej straty práce a dlhodobej nezamestnanosti: väčšie riziko samovraždy sa spája s nedávnou stratou zamestnania. Problémy ako migrácia, chudoba, zlé ubytovacie podmienky, nedostatok spoločenskej podpory a stresové situácie v živote sú tiež faktormi, ktoré sa spájajú s rizikom a výskytom samovrážd.

 

Ako rozpoznať samovražedné správanie?

Existuje veľmi veľa faktorov, individuálnych či sociodemografických, ktoré možno zistiť u pacientov s rizikom samovražedného správania:

• psychické poruchy (depresie, alkoholizmus, poruchy osobnosti);

• somatické ochorenia (smrteľné, bolestivé alebo oslabujúce ochorenie, AIDS);

• predchádzajúce pokusy o samovraždu;

• výskyt samovraždy, alkoholizmu a/alebo iných psychických porúch v rodine;

• rozvod, vdovstvo a život bez partnera;

• život bez rodiny (spoločenská izolácia);

• nezamestnanosť alebo dôchodok;

• úmrtie blízkej osoby v detstve.

 

Medzi ďalšie varovné príznaky patria:

• hľadanie konkrétneho spôsobu ako spáchať samovraždu,

• pocity beznádeje a straty zmyslu,

• pocity uväznenia a neznesiteľnej bolesti (najmä psychickej),

• pocit, že je pre iných bremenom,

• úzkostlivosť, podráždenosť a nerozvážnosť,

• nadmerný alebo nedostatočný spánok,

• izolovanie sa od spoločnosti,

• prejavy zlosti, zmienky o pomste.

 

Varovnými signálmi, ktoré by si malo všímať okolie, ale aj rodina a najbližší sú napríklad vyhrážanie sa alebo oznamovanie jedinca, že sa chystá samovraždu spáchať. V tomto prípade neplatí, že „pes ktorý šteká, nehryzie“, pretože človek so psychickým problémom môže svoje slová myslieť vážne. Ako výstraha by mal pôsobiť aj očividný pesimizmus, prezentovanie veľkej beznádeje a vyjadrenia typu „nič nemá zmysel“. Avšak mnohí ľudia, ktorí chcú spáchať samovraždu, často pôsobia veľmi pokojne. Pretože majú potrebu po sebe niečo zanechať, rozdávajú svoje veci, na ktorých im záleží, dávajú dokopy závet, nechajú na rozlúčku list. Upratujú svoje veci, triedia dlho neupratané dokumenty. Upokojenie sa môže falošne uspokojiť ľudí v ich okolí, pretože získajú mylný dojem, že stav ich blízkeho sa už konečne zlepšil.

 

Týždne až mesiace trvajúci chorobný proces

Rozhodnutie spáchať samovraždu môže prísť odrazu, ale častejšie je dlhotrvajúcim procesom. Prípady, keď spáchal samovraždu človek, ktorého predtým takéto myšlienky obchádzali, sú ojedinelé. Väčšina samovrážd je dôsledkom týždne či mesiace trvajúceho procesu.

 

Na úplnom začiatku každej samovraždy je obyčajné uvažovanie. V tejto fáze sa na krátky či dlhší čas môže ocitnúť veľká časť populácie. Sú ľudia, ktorí sa z tejto fázy dostanú a samovražedné myšlienky považujú za neprijateľnú alternatívu. Sú však aj takí, u ktorých sa začína sociálna izolácia, rastie pocit vylúčenia zo spoločnosti, agresivita či obviňovanie iných. Opakujúcou sa frázou je „nechce sa mi žiť“ alebo „nič nemá v mojom živote zmysel“. Ide však o štádium, v ktorom sú samovražedné predstavy nekonkrétne. Ak na tento stav reaguje rodina či okolie negatívne, pacient sa môže dostať do ďalšej fázy.

 

V druhej fáze sa stáva predstava smrti konkrétnejšia, objavuje sa zvýšená agresivita a človek sa často pokúša získať čo najviac informácií o spôsoboch samovraždy. Človek so samovražednými myšlienkami je často v rozpore medzi vedomým rozhodovaním sa a medzi vôľou neovládateľným strachom zo smrti. Človek si prestáva uvedomovať, čo je realita a čo fantázia, stráca kontakt s realitou a hrozí, že strach zo smrti sa mu nakoniec podarí prekonať.

 

V treťom štádiu, ktoré je kľúčovým v rozhodnutí sa stráca oznamovanie a upozorňovanie na samovražedné myšlienky. Človek sa často upokojí, vyhľadáva spoločnosť, čo mu pomáha realizovať plány bez toho, aby ho niekto z niečoho podozrieval. Dokončuje veci, ku ktorým sa roky nedostal. Radoslav Bránik píše v článku s názvom Stručný sprievodca samovraždou, o mladom mužovi, ktorý bol s otcom kúpiť v obchode hrubý povraz. Kúpili ten najkvalitnejší a cestou domov ešte žartovali, že na tom povraze by sa dalo obesiť. Otec sa nakoniec v nasledujúci deň obesil v pivnici a zanechal aj list, podľa ktorého bol pre samovraždu rozhodnutý už týždne predtým.

 

Samovraždy u starých ľudí, seniorov

Starnutie so sebou prináša nielen fyzické zmeny ale aj zmeny rôznych psychických funkcií. Veľká časť týchto zmien je podmienená biologicky, iné sú výsledkom psychosociálnych faktorov a pri samovražednom správaní ide často o dôsledok interakcií medzi nimi. U starších ľudí sa vyskytuje celkové spomalenie, znížená tolerancia, pocity frustrácie, zhoršuje sa adaptácia na rôzne životné situácie, spomaľujú sa kognitívne kompetencie. Ak sa tieto vlastnosti skombinujú s prežívanou záťažou z osamelosti, straty životného partnera alebo závažného telesného ochorenia, riziko samovraždy je vysoké. Po strate životného partnera sú najnáročnejšie prvé mesiace, kým odznie šok, postupne dochádza ku spracovaniu situácie a ku prispôsobeniu sa novej realite. Priemerný časový úsek, dôležitý na zvládnutie tejto záťaže a vytvorenie novej identity sú približne dva roky. Pokusy o samovraždu u seniorov sú rizikovejšie ako u mladých ľudí – ak sa starší človek o samovraždu pokúsi raz, je možné, že sa o ňu pokúsi znovu, metódy, ktoré seniori používajú sú taktiež drastickejšie.

 

So starobou sa spájajú aj takzvané bilančné samovraždy, ktoré sú výsledkom negatívneho hodnotenia vlastnej životnej situácie a straty nádeje pre budúcnosť. Dôležitým faktorom je aj vyšší výskyt depresií, ktoré nebývajú diagnostikované, a preto ani liečené.

 

Spoločenská izolácia je ako hladovanie

Človek je spoločenský tvor, ktorý je od prirodzenosti zvyknutý združovať sa a žiť v spoločnosti s ďalšími ľuďmi. Odborníci tvrdia, že spoločenská izolácia prameniaca z problémov, ktoré pacient prežíva, môže byť rovnakým stresom ako napríklad hladovanie. Seniori sa však môžu uzavrieť a izolovať aj kvôli hendikepom ako sú chronické ochorenia, závraty alebo pre poruchy zmyslov – problémy so sluchom, či zrakom. Pacienti sa môžu kontaktu so spoločnosťou vyhýbať aj v dôsledku nižšej sociálnej zručnosti a vyššej unaviteľnosti, ktoré sprevádzajú starnutie.

 

Tieto zmeny môžu byť u seniorov sprevádzané úzkosťou, sklonom k pesimizmu a pocitmi celkovej nespokojnosti. Okrem spomenutých faktorov, ktoré seniorov môžu viesť k samovražedným sklonom, sa pridáva aj závislosť na alkohole či liekoch na upokojenie.

 

Diagnostika závislosti v starobe je zložitejšia, keďže sú redukované sociálne väzby, tolerancia voči návykovým látkam a znížená je aj adaptabilita na rôzne situácie. Alkohol má v zásade len jednorazové účinky eufórie a uvoľňujúci efekt – jeho dlhodobé užívanie naopak vyvoláva depresiu.

 

Pomoc ľuďom, ktorí trpia samovražednými myšlienkami môžu poskytnúť v podstate nepretržite špecialisti v psychiatrických ambulanciách, nemocniciach či liečebniach, avšak okrem toho je možné využiť aj linku dôvery, ktorá funguje už takmer v každej krajine a Slovensko nie je výnimkou. Ak sa trpiaci človek nevie rozhodnúť či prinútiť navštíviť odborníka sám, môžu ho sprevádzať blízki, ktorí mu dodajú odvahu a pomôžu opísať tie ťažkosti, ktoré si všimli.

 

Samovraždy u detí a mladistvých

Samovraždy sa vyskytujú nielen u dospelej populácie, ale aj u detí a mládeže. Počty samovražedných pokusov sú oproti dokonaným samovraždám vyššie. U detí a mládeže dominuje samovražda ako skratová reakcia. Dôvodom bývajú rôzne motívy, ale najčastejšie ide o reakciu na ťažkú a zdanlivo bezvýchodiskovú životnú situáciu.

 

Rodina by mala byť ochranným faktorom

V živote dieťaťa zohráva dôležitú úlohu rodina. Citlivo reaguje najmä na nepohodu a hádky v nej. Rodina je spoločenská jednotka, ktorá má pre dieťa vytvárať ochranné faktory, poskytovať mu podporu. Ak je však dysfunkčná – násilie v rodine, sexuálne zneužívanie, závislosť na psychotropných a omamných látkach – patrí k faktorom, ktoré u detí môžu vyvolať alebo prispieť k depresívnym stavom a následne samovražedným myšlienkam. Čo sa týka školy, o samovraždu sa pokúšajú častejšie obete šikanovania, žiaci a študenti nespokojní s výsledkami v škole, najmä pre vysoké požiadavky počas skúškového obdobia alebo zo strany rodičov. V období puberty či adolescencie to môže byť aj koniec ľúbostného vzťahu, tlak skupiny rovesníkov. Ďalším rizikovým faktorom je sebapoškodzovanie, ktoré sa tiež spája s vyšším rizikom dokonanej samovraždy.

 

V prípade prevencie samovražedného správania u detí a mladistvých zohráva dôležitú úlohu škola a najmä učiteľ, ktorý by mal poznať nielen svojich žiakov, ale aj možné príznaky samovražedného správania. Patrí k nim ľahostajnosť, rezignácia, depresívne nálady, izolácia, zhoršenie prospechu, znížená pracovitosť v škole, neospravedlnené hodiny a záškoláctvo, užívanie alkoholu, drog či iných omamných látok.

 

Mýty a fakty spájané so samovraždami a depresiou

Počet samovrážd stúpa v období Vianoc – MÝTUS! – Mnoho ľudí si myslí, že najviac samovrážd je zaznamenaných v období vianočných sviatkov, keď sa ľudia môžu cítiť osamelo. Pravdou však je, že počet samovrážd rastie na jar. Na Slovensku bolo v roku 2018 najviac samovrážd zaznamenaných v mesiacoch máj a január.

 

Počet samovrážd rastie s nadmorskou výškou – FAKT! – V regiónoch v nadmorskej výške dvetisíc metrov je o 70 percent viac samovrážd ako na úrovni hladiny mora. Geograficky je krajinou s najväčším počtom samovrážd Nemecko. Pri zohľadnení počtu obyvateľov, si však viac ľudí siaha na život v Litve.

 

Tínedžeri sú vo väčšom riziku – MÝTUS! – Napriek tomu, že medializované sú často prípady samovrážd mladých ľudí, v skutočnosti si život berú najčastejšie ľudia vo vyššom veku a aj dôchodcovia. V roku 2018 sa na Slovensku najčastejšie rozhodli ukončiť života ľudia vo veku 50 – 59 rokov.

 

Kreatívni ľudia sú v súvislosti so samovraždou rizikovejší – FAKT! –Kreativitu, depresiu a samovraždy odborníci už dávnejšie spájajú. Množstvo významných historických postáv s kreatívnym duchom trpelo psychickými poruchami. Depresia trápila také osobnosti ako Charles Dickens, John Keats, Tennessee Williams. Slávni ľudia ako Ernest Hemingway, Avicii, Chester Bennington, Chris Cornell, Robin Williams, Kurt Cobain a mnohí ďalší ukončili svoj život samovraždou. Mnohí umelci, spisovatelia či speváci trpia duševnými poruchami, prepadnú alkoholu či drogám, čo do značnej miery prispieva k samovražedným sklonom a neskôr aj ku konkrétnym samovražedným aktom.

 

V chudobných krajinách si ľudia berú život častejšie – MÝTUS! – Skutočnosť je taká, že množstvo bohatých krajín hlási vyšší počet samovrážd než niektoré rozvojové krajiny. Najmenej samovrážd sa vyskytuje v Brazílii či Dominikánskej republike, najviac v Rusku, Japonsku či Francúzsku.

 

Rodina výrazne ovplyvňuje riziko spáchania samovraždy – FAKT! – Ak sa v nejakej rodine vyskytuje depresia, je pravdepodobné, že podobných prípadov v nej nájdeme viac. Rodina však môže byť zároveň veľmi dôležitým prvkom v samotnej terapii pacienta s depresiou. Silné vzťahy v rodine a medzi priateľmi hrajú kľúčovú úlohu v prevencii vzniku depresie a aj samovraždy.

 

Pýtať sa ľudí na samovražedné sklony celú situáciu len zhoršuje – MÝTUS! – Keďže mnohí ľudia so samovražednými myšlienkami trpia samotou a osamelosťou, priame otázky im môžu priniesť úľavu. V mnohých prípadoch chcú byť vypočutí a mať sociálne spojenie, ak ho však stratili, boja sa oň požiadať a boja sa celkovej reakcie spoločnosti.

 

Kto hovorí o samovražde, v skutočnosti ju nespácha. – MÝTUS! – Viac ako 80 percent samovrážd páchajú ľudia, ktorí o svojom úmysle okolie vopred informovali – často opakovane.

 

10 pravidiel psychiatrickej/psychologickej liečby

• Psychiatrické/psychologické vyšetrenie nebolí. Jeho základom je otvorený rozhovor.

• Na psychiatrické/psychologické vyšetrenie nepotrebujete žiadnu žiadanku ani odporučenie praktického lekára.

• Máte právo vedieť meno lekára či terapeuta, ktorý vás lieči.

• Lekár či terapeut dodržiava absolútnu dôvernosť všetkého, čo mu poviete a čo sa o vás dozvie.

• Lekár či terapeut by vám mal poskytnúť vysvetlenie, akú liečbu dostávate a aké vyšetrenia či terapiu potrebujete.

• Máte právo na kvalitnú liečbu na úrovni súčasných vedeckých poznatkov.

• S lekárom či terapeutom by ste sa mali cítiť bezpečne.

• Úlohou lekára či terapeuta nie je, aby vás hodnotil, ale aby vám pomohol.

• Lekárovi či terapeutovi by ste mali povedať o všetkých svojich ťažkostiach, aj o prípadných myšlienkach na samovraždu či samovražedných pokusoch. Je to v záujme nielen vašej bezpečnosti, ale aj vášho uzdravenia sa.

• Ak s tým súhlasíte, lekár či terapeut sa môže stretnúť aj s členmi vašej rodiny či priateľmi. Pomôže mu to získať viac informácií a postrehov o vašich ťažkostiach a bude vám vedieť lepšie pomôcť.

 

Obnovená Linka dôvery – 0800 800 566

Liga za duševné zdravie pomáha ľuďom pochopiť dôležitosť duševnej poruchy a duševného zdravia. Duševné problémy sú žiaľ ešte stále na Slovensku tabu a ľudia sa stále najmä v malých mestách boja navštíviť psychiatra. Práve z toho dôvodu je tu aj iný spôsob, akým sa dá pacientom s duševnými poruchami alebo psychickými problémami pomôcť. Liga za duševné zdravie opäť spustila Linku dôvery Nezábudka. Ide o bezplatnú, anonymnú, 24-hodinovú linku, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek dostať pomoc od profesionálov v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Linka poskytuje verejnosti emočnú podporu v psychickej kríze, pomoc pri orientácii v ťažkej životnej situácii, informácie, ktoré môžu pomôcť nájsť východisko a kontakty na odborníkov a zariadenia z oblasti psychiatrie.

-EZ + JD-