Cukrovka je choroba ako každá iná, so svojimi príčinami, priebehom, komplikáciami i liečbou. Patrí medzi najstaršie choroby ľudstva. Pomenovanie cukrovky diabetes melitus zaviedli grécki lekári zhruba pred tritisíc rokmi. Ešte v 2. st. pred naším letopočtom sa písalo: „Diabetes je čudesná choroba... Od vzniku ochorenia po jeho rozvinutie uplynie dlhý čas, no keď je choroba v pokročilom štádiu, možno pokladať dni pacienta za spočítané.“ Tieto slová platili bez výnimky celé stáročia, pretože až do objavenia inzulínu sa na cukrovku umieralo. V súčasnosti to už neplatí. Cukrovka síce zostala ochorením na celý život, ale ak sa s ňou diabetik naučí žiť, môže viesť kvalitný a dlhý život.
Cukrovku môžeme charakterizovať ako trvalú komplexnú metabolickú poruchu, pri ktorej telo nevie hospodáriť s krvným cukrom. Jednoduchý cukor (glukóza) je jediný zdroj energie pre bunky. Z krvi do bunky sa však môže dostať len pomocou hormónu inzulín, ktorý produkuje betabunky v podžalúdkovej žľaze (pankrease). Inzulín cez bunkovú stenu transportuje cukor z krvi do vnútra bunky, a tým ju zásobuje energiou. Ak hladina cukru v krvi (glykémia) v zdravom organizme stúpa, betabunky produkujú viac inzulínu, aby mohol dať glukóze „zelenú“ na prechod do buniek. Organizmus diabetika však cukor z potravy nespotrebuje bunkami, pretože nemá na to dosť inzulínu alebo nie je schopný vytvorený inzulín využiť. Na jednej strane bunky hladujú, kým na druhej strane sa prebytkom cukru „dusia“. Cukor sa hromadí pred bunkovou stenou a spúšťa ďalšie chemické reakcie, ktoré vážne poškodzujú zdravie pacienta. Odumieranie buniek v pankrease môže prebiehať dlhodobo a pacient to ani nemusí pocítiť. Cukrovka sa naplno prejaví, až keď odumrie 90 percent betabuniek. Kým nebol objavený inzulín, pacienti zomierali do dvoch mesiacov od objavenia cuk - rovky. Dnes sú diabetici zaregistrovaní, poučení a liečení v diabetologickej ambulancii, dožívajú sa vysokého veku tak ako zdraví ľudia. Nedostatočne liečená cukrovka však môže výrazne ovplyvniť kvalitu života pacienta. Odborníci cukrovku rozdeľujú do dvoch skupín: diabetes melitus 1. typu, ktorým trpia najmä mladší ľudia, a diabetes melitus 2. typu, ktorý postihuje najmä dospelých. Pri prvom type je už pacient závislý od podávania inzulínu. Kým ochorenie naplno vypukne, pacient pociťuje slabosť, je unavený, smädný, preto veľa pije, močí, pridruží sa aj cukor i acetón v moči. Ak nie je liečený, môže upadnúť do kómy. Ak v tomto štádiu nedostane prvú pomoc podaním inzulínu, môže zomrieť. Našťastie, existuje celá škála glukomerov, pomocou ktorých si pacienti sami môžu kontrolovať cukor a podľa typu ochorenia sa aj liečiť. Až 80 percent pacientov má cuk - rovku 2. typu. Podľa výsledkov krvných testov sa tento typ dá liečiť diétou, správnou životosprávou a tabletkami. Mnoho ľudí zdedí predispozíciu po predkoch, ale ak dodržiavajú zásady správnej výživy, cukrovka sa nemusí prejaviť alebo sa prejaví až neskôr. Väčšina pacientov nemá nijaké bolesti, lebo cukrovka v začiatočnom štádiu nebolí.
Komplikácie vznikajú pri neliečenej alebo zle liečenej cukrovke. Postihnuté sú malé cievy, najmä očnej sietnice a obličiek, i veľké cievy, ba narúšajú sa aj povrchové obaly nervov, následkom čoho vznikajú bolesti, najčastejšie dolných končatín. Cievy sa stávajú menejcennými, horšie reagujú ma zmeny, stres, ľahšie praskajú a horšie vyživujú jednotlivé orgány, ako oči, obličky, srdce, mozog, no hlavne dolné končatiny. Preto pacient musí okrem pravidelných vyšetrení absolvovať aj raz ročne vyšetrenie očného pozadia. Je to jediné miesto, kde vidieť, v akom stave sú drobné cievky. Keď sú poškodené na očnom pozadí, rovnaké poškodenie postupne poškodzuje aj cievy na iných orgánoch. Cukrovkou poškodené cievy sa už vyliečiť nedajú. Stav sa dá len stabilizovať. Ak je pacient disciplinovaný, často iba diétou a vhodnou životosprávou dokáže cukrovku 2. typu stabilizovať. Neliečení diabetici s vyššou hladinou cukru sú malátni, spomalení, apatickí, objavuje sa u nich nechuť do života. Pacienti s cukrovkou by mali jesť všetko, ale v malých dávkach a často, pretože správna výživa je základom liečby cukrovky. Chorí by mali jesť pravidelne 4- až 6-krát denne a vylúčiť zo stravy biely cukor. Ako zdroj energie by mali používať potraviny obsahujúce prírodný cukor a škrob, napr. tmavé pečivo, cestoviny, ryžu, ovocie, odtučnené mlieko, nízkokalorické mliečne výrobky. Dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín – vody, minerálky, nesladeného čaju... Pestrá strava obsahuje dostatok vitamínov a minerálov. Keďže diabetici sú citliví na ochorenie dolných končatín, nemali by podceňovať starostlivosť o nohy. Jednou z obávaných komplikácií cuk rovky je diabetická noha. Príčinou tohto ochorenia je poškodenie ner vov zásobujúcich svaly prednej časti nohy, preto atrofujú, deformujú sa, vznikajú otlaky a vzniknúť môže aj diabetický vred. Vzhľadom na závažnosť týchto ochorení je dôležitá prevencia. Okrem životosprávy diabetik musí mať pohodlné topánky, ktoré ho nesmú tlačiť. Najvhodnejšou obuvou pre diabetikov sú športové topánky s mäkkou podrážkou. Nevhodné sú úzke topánky s tenkou podošvou. Dôležitá je aj pravidelná starostlivosť o chodidlá – pedikúra. Nohy sa musia po každom kúpeli dobre osušiť, najmä medzi prstami, aby sa na nich neusadila pleseň. Následne treba nohy premastiť vhodnou masťou. Veľmi dôležitá je aj fyzická aktivita – chôdza, plávanie, bicyklovanie... Odporúča sa cvičiť na mäkkej podložke, nenútiť sa do pohybov, ktoré nezvládame. Kondíciu zvyšovať iba postupne. Odborníci odporúčajú prechádzku aspoň pol až jednu hodinu denne, chodiť na prstoch doma i po schodoch, napínať lýtkové svaly, opakovane vstávať zo stoličky a znovu si sadnúť, ohýbať sa v kolenách, kývať nohami.
Dobre vedieť:
Vhodné:
Potraviny s vysokým obsahom vlákniny – zelenina, ovocie, celozrnné pečivo, vločky. Pri ich konzumácii nedochádza k vysokému vzostupu hladiny krvného cukru a dlhšie trvá pocit nasýtenia.
Nevhodné:
Nápoje sladené cuk - rom – kofola, kola, tonik... A škodlivé je aj nadmerné pitie alkoholických nápojov.
Obmedziť treba:
Príjem kuchynskej soli, ktorá zvyšuje krvný tlak. Namiesto soli jedlo ochuťte bylinkami a koreninami.
