Veková hranica postihnutia infarktom myokardu sa za ostatných 30 rokov podľa oficiálnych štatistík hrozivo znížila. Pripomeňme si napokon len viaceré a častejšie úmrtia športovcov, mladých a trénovaných ľudí, pri ktorých sa dokázalo, že príčinou bol práve srdcový infarkt. Podobne toto srdcovo-cievne ochorenie prestalo byť doménou mužov a čoraz častejšie postihuje aj ženy. Každý deň je len v USA približne 2800 ľudí postihnutých týmto ochorením. Výskumníci už niekoľko rokov zisťujú, prečo je to tak. Dovtedy, kým veda azda bližšie odhalí všetky tajomstvá tohto ochorenia, treba si pripomínať jeho signály, zásady prvej pomoci a možnosti prevencie.
Medicína urobila takisto veľký pokrok, veď v minulosti boli fatálne následky infarktu myokardu oveľa častejšie. No pri výraznom zvýšení počtu týchto ochorení v spoločnosti tento fakt akosi zaniká.
Najčastejšie ohrozenia
Nie je veľa ochorení, pri ktorých poznanie včasných varovných príznakov môže zachrániť život. Radšej planý poplach, ako zbytočná smrť. Väčšina srdcových infarktov sa prejavuje už vopred určitými príznakmi, ktoré umožňujú účinnú liečbu. Časté sú infarkty v lete pri dehydratácii (znížený príjem tekutín so zahustením krvi) alebo na jar a jeseň najmä pri prudkých zmenách počasia. Aj nadmerný fyzický výkon alebo rozčúlenie môže byť niekedy rizikom. No ľudia s pravdepodobnými príznakmi infarktu situáciu zľahčujú a bežne odmietajú pomoc okolia. Netreba ich počúvať, ale je nevyhnutné konať: čo najrýchlejšie privolať odbornú pomoc, teda lekára. Infarkt myokardu najčastejšie hrozí tým, ktorí priznávajú, že je u nich prítomných aspoň 5 z nasledujúcich rizikových faktorov: hypertenzia, zvýšená hladina celkového cholesterolu, fajčenie, obezita, nevhodná strava, nedostatok pohybu, cukrovka, stres, psycho-sociálne faktory a tiež dedičnosť. Najmä stres je v ostatnom čase jedným z hlavných faktorov.
Čosi o predzvestiach
Srdcový infarkt nie vždy sprevádza bolesť. Môže sa však prejavovať aj žalúdočnou nevoľnosťou, dýchavičnosťou s pocitom skráteného dychu, závratmi alebo len pocitom tlaku v hrudníku. Tlaková alebo pálivá bolesť (pocit žehličky) môže byť lokalizovaná v hrudníku, ale aj v krku, v čeľusti, v krku, v chrbte, v uchu, v ramene, alebo môže vyžarovať do ruky (väčšinou vľavo). Pacient je bledý, slabý, rýchlo dýcha, má studený pot, môže kašľať, vracať alebo mať búšenie srdca. Zvyčajne sa nevyskytuje u postihnutých ľudí iba jeden zo sprievodných prejavov. V sede sa väčšinou príznaky zmiernia. Infarkt môže mať aj iný priebeh, môže sa prejaviť aj ako tzv. náhla smrť (najmä u mužov vo veku 40 – 50 rokov). Niekedy môže srdcový infarkt prebiehať bez nápadnejších príznakov (tzv. tichý infarkt). Pred samotným atakom srdca sa môžu u chorého vyskytovať pocity vyčerpanosti, únavy, závraty, pacient môže byť bledý, mať modré pery alebo sivú farbu kože. Varovné príznaky (bolesť na hrudníku, únava, bledosť, kruhy pod očami) sa môžu objaviť aj niekoľko dní alebo mesiacov skôr, ako dôjde k samotnému kolapsu. Typická bolesť pri srdcovom infarkte vychádza zo stredu hrudníka na prsnej kosti. Príčinou infarktu je najčastejšie krvná zrazenina (trombus) v skleroticky zmenenej cieve, ktorá zásobuje srdce, ale zriedkavejšie môže spôsobiť infarkt aj spazmus (kŕčovité zúženie) zdravej koronárnej artérie. Mortalita (úmrtnosť) na infarkt myokardu je najvyššia v prvých dvoch hodinách po vzniku prvých príznakov. Podľa údajov WHO až 1/3 všetkých úmrtí je spôsobená srdcovo-cievnymi ochoreniami a 1/3 pacientov s infarktom myokardu sa neprežije prevoz do nemocnice.
U žien je to inak
Medzi prejavmi ochorenia na infarkt myokardu u mužov a u žien sú viaceré rozdiely. Tie sú však aj v príčinách ochorenia. Najviac ohrozené sú ženy vo veku dvadsaťpäť až päťdesiatpäť rokov. V tejto skupine vzrástol aj počet úmrtí žien v dôsledku tohto ochorenia. Infarkt je až taká veľká hrozba pre ženy, že ju porovnávajú s ohrozením a následkami onkologických ochorení, ktoré podľa štatistík spôsobujú smrť menšieho počtu žien ako srdcovo-cievna príhoda. Jej príčinami v prípade nežného pohlavia je fajčenie, jeho kombinácia s užívaním antikoncepcie. Vysoká hladina cholesterolu a obezita ešte zvyšujú riziko infarktu, ktorý má u žien vo väčšine prípadov fatálny koniec. Ohrozené sú ženy s dedičnými predpokladmi z matkinej strany a takisto tie, ktorých matka, teta alebo stará matka prekonali infarkt. Navyše ženy prijímajú málo tekutín v predstave, že sa po nich viac potia, čo je veľký omyl a hrubá chyba. Rozdielne prejavy infarktu u žien nespočívajú vždy v silných bolestiach za hrudnou kosťou. Častým hlavným sprievodným znakom je u nich nevoľnosť v podobe bolestí žalúdka a čriev. Namiesto bolesti na hrudi sa bolesť objavuje v chrbtici. Ženy si na bolesti chrbtice už zvykli, preto sa nesťažujú a nevyhľadajú lekára. Takisto nevenujú pozornosť príznakom blížiaceho sa infarktu v podobe únavy a porúch spánku. Preto sú následky ochorenia u žien horšie ako u mužov a sú horšie ošetrené.
„Tichý“ či „nemý“ infarkt
Jeho príčinou je nemá ischemická myokardia, pri ktorej chorí nemajú nijaké ťažkosti, necítia bolesti. Takýto infarkt je však o to zákernejší. Asi tretina postihnutých o ňom vôbec nevie, prekoná ho a lekár ich prípadne o jeho prekonaní informuje pri príležitostnom vyšetrení oveľa neskôr, pretože srdcová príhoda po sebe zanechala zahojenú jazvu. Liečba infarktu spočíva v okamžitom uvoľnení a spriechodnení upchatej tepny v srdci trombolýzou pomocou intravenózne podaného lieku, ktorý rozpúšťa zrazeninu, alebo koronárnou angioplastikou. Rozhodujúcim faktorom pri záchrane pacienta je čas. Od vzniku infarktu po spriechodnenie tepny by nemalo uplynúť viac než 90 – 120 minút. Najlepšou prevenciou infarktu myokardu je najmenej trikrát týždenne dvadsať minút cvičiť alebo inak športovať a dodržiavať rozumný stravovací režim. Najvhodnejšia je stredomorská strava, ktorá je založená najmä na konzumácii rýb, olivového oleja a množstva zeleniny.