Je známe, že preventívne opatrenia pôsobia tým lepšie, čím skôr sa s nimi začne. Ak máme v päťdesiatich rokoch infarkt a v šesťdesiatich osteoporózu, príčiny týchto ochorení hľadajme v spôsobe nášho doterajšieho života!
Psychické zdravie v starobe je stále téma, o ktorej sa málo hovorí. Starnutie je prirodzený proces v živote človeka a je dobré, ak sa s tým dokážeme vyrovnať. O starnutí a jeho vplyve na psychiku sme sa porozprávali s psychologičkou Katkou Jandovou, ktorá tvrdí, že tak, ako žijeme, keď sme mladí, budeme aj starnúť.
O psychickom zdraví v starobe sme sa porozprávali s pani doktorkou Elenou Žigovou, primárkou Gerontopsychiatrickej kliniky SZU a Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku.
Starnutie je proces, ktorý je v živote človeka prirodzený. Zdravým životným štýlom, teda pohybom a zdravou stravou, ho môžeme spomaliť. Dôležitú úlohu však zohráva i genetika. O starnutí a jeho príznakoch sme sa porozprávali so zástupcom primára Kliniky geriatrie Fakultnej nemocnice Jána Adama Reimana v Prešove, s MUDr. Jozefom Maťkom.
Doposiaľ nevieme uspokojivo definovať starnutie, preto si pomáhame konvenciami. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vlastná staroba (sénium) je vek od 75 do 89 rokov. Nad touto hranicou je dlhovekosť a pod ňou od 60 rokov je vyšší vek.
Ajurvéda je jedna z najstarších liečebných metód. Pochádza z Indie, jej prvopočiatky sú zaznamenané v období pred 5 000 rokmi a používa sa dodnes. Zaoberá sa telesným, ale aj duševným zdravím a harmóniou. Dostala preto prívlastok ,,matka medicíny“.
Ajurvéda je uznaná aj Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) za účinný medicínsky systém. Jej pomenovanie pochádza zo slov ayur, čo znamená život a dlhovekosť, a veda, náuka o ňom.Ajurvéda je teda vedou o živote. Je založená na princípoch po tisícročia overených v živote, ktorý je v súlade s prírodnými zákonmi a biorytmami. Podrobne sa zaoberá nielen liečbou, ale aj prevenciou chorôb a dlhovekosťou.
Pribúdanie starých ľudí sa stáva problémom, ktorý musí riešiť každá spoločnosť. Kvalita tohto riešenia závisí predovšetkým od spoločenského zriadenia. Veľmi výstižne to vyjadril belgický biosociológ Filipot, keď povedal: „Ľudstvo bude v najbližšej budúcnosti postavené pred vyriešenie troch veľkých problémov. Sú to: technická prestavba sveta ako výsledok mierového využitia atómovej energie, ekonomická a spoločenská prestavba a napokon demografická prestavba ako následok procesu starnutia populácie.“
Dostali ste aj vy chuť na šálku čaju? Vyberte si pre danú chvíľu ten pravý – podľa chuti, nálady či potreby. Sila čaju totiž nespočíva len v uhasení smädu, ale predovšetkým v jeho účinkoch a tie sú skutočne zázračné.
V zimnom období máme radosť zo športu a radovánok, ktoré toto obdobie prináša, ale spolu s nimi je tu aj nepríjemné studené a sychravé počasie a čas kýchania, smrkania, opuchnutých nosov a chrípkových epidémií.
V zime nie sme častejšie chorí preto, že je okolo nás viac baktérií a vírusov než v lete. Pravým dôvodom je, že v zimnom období sa ľudia zdržiavajú a sústreďujú prevažne v interiéroch, veľmi často prekúrených, so suchým vzduchom, ktorý uľahčuje šírenie a prežívanie vírusov.