Hypertenzia - tichý nepriateľ RNDr. Soňa Čačányiová, PhD.
Hypertenzia, čiže vysoký tlak krvi, je ochorenie, pri ktorom sa vytvára vyšší tlak na steny ciev, než je z fyziologického hľadiska potrebné. Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie sa arteriálna hypertenzia vymedzuje ako dlhotrvajúce zvýšenie krvného tlaku v tepnách (artériách) krvného obehu nad stanovené hodnoty. Rozlišujú sa dve hodnoty – tzv. horný, čiže systolický tlak, ktorý vzniká v čase, keď srdce svojím sťahom vypudzuje krv do aorty (systola), a dolný, čiže diastolický tlak, ktorý sa meria vo chvíli, keď srdce medzi dvoma sťahmi odpočíva a plní sa krvou. Ešte pred niekoľkými rokmi sa za normu považovali hodnoty až do 160 mmHg systolický a 95 mmHg diastolický tlak krvi. Hodnoty medzi 141 – 159 mmHg systolického a 91 – 94 mmHg diastolického sa považovali za hraničné. Avšak na základe veľkých štúdií zahŕňajúcich tisíce pacientov i kontrolných osôb počas mnohých rokov sa ukázalo, že sprísnenie normy a účinná liečba už aj miernej hypertenzie s hraničnými hodnotami krvného tlaku vedie k zníženému výskytu komplikácií spojených s hypertenziou a k lepšej kvalite života. Z hľadiska dlhodobej perspektívy sa dnes považujú za optimálne hodnoty krvného tlaku nepresahujúce 129/84 mmHg. Pri zvýšených hodnotách sa dá hovoriť už o zvýšenom riziku a opakovane namerané vysoké hodnoty (140/90 mmHg a viac) už lekári považujú za hypertenziu. Dnes sa hovorí už aj o tom, že ideálna hodnota tlaku krvi je čo najnižšia hodnota, ktorá ešte zabezpečí normálne zásobenie orgánov krvou.