Baktérie a mikroorganizmy v našich črevách majú stonásobne vyšší počet génov, ako je počet génov človeka. V našom tele ovplyvňujú takmer všetky kľúčové procesy. Čo robiť, ak tábor nepriateľských mikroorganizmov získa nad tými dobrými prevahu? Kedy pomôže užívanie probiotík a ako si ich vyberať, aby boli skutočne účinné?
Ak by sme mohli nahliadnuť do útrob svojich vlastných čriev, objavili by sme v nich fantastický mikrosvet. Milióny baktérií tu odohrávajú zápasy na fronte dobra a zla.
Nekonečná sága pripomína zápas tých zlých, vedených temnými silami Saurona, a prospešných na čele s Gandalfom a Spoločenstvom prsteňa.
Z pohľadu vedcov, ktorí odhaľujú tajomstvá mikrobiómu pomocou sekvenovania DNA, by štúdium baktérií v našich črevách mohlo pripomínať epickú trilógiu Pána prsteňov.
Všetky „postavy“ v nej spoločne vytvárajú mikrobiotu – spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré osídľuje náš tráviaci trakt. Patrí medzi ne najpočetnejšia skupina baktérií (tvoria približne 95 % populácie mikrobioty), zvyšných päť percent predstavujú huby, vírusy (najmä bakteriofágy), archeá, prvoky.
Súhrn všetkých génov týchto mikroorganizmov tvorí mikrobióm. „Pre náš organizmus má mimoriadny význam. Počet buniek črevných mikroorganizmov je takmer rovnaký ako počet buniek ľudského tela. A počet ich génov je stonásobne vyšší ako počet génov človeka. Mikrobióm má teda obrovský význam pre naše zdravie a ochranu voči chorobám. Ukazuje sa, že ešte väčší, ako sme si donedávna mysleli,“ hovorí pre HN magazín Alojz Bomba, vedec a medzinárodne uznávaný odborník v oblasti probiotík, prebiotík a modulácie mikrobiómu.
Ovplyvňuje „celého človeka“
Mikrobióm a mikrobiota ovplyvňujú v našom tele prekvapivo veľké množstvo orgánových systémov a procesov – od imunity, cez metabolizmus a trávenie, nervový systém a psychiku, až po pľúca, srdcovo-cievny aj endokrinný systém.
„V prvom rade imunitu. Nielenže ju ovplyvňuje, ale ju aj trénuje a pomáha jej zmobilizovať sa do stavu plnej bojovej pohotovosti,“ vysvetľuje odborník.
Vďaka prepojeniu na os črevo – mozog má výrazný vplyv aj na našu psychiku. Upravuje tvorbu hlavných neurotransmiterov – serotonínu, dopamínu aj kyseliny gama-aminomaslovej (GABA).
Podľa Alojza Bombu ovplyvňuje mikrobióm aj činnosť centrálnej nervovej sústavy, a to tromi cestami – nervovou cestou cez nervus vagus, osou hypotalamus – hypofýza – nadobličky a tiež prostredníctvom imunitného systému. „Vplýva aj na cirkadiánny rytmus, toxicitu niektorých látok, ich metabolizmus a kinetiku liekov.“
Podľa profesora Jiřího Hrdého z Ústavu klinickej imunológie a alergológie 1. LF UK a VFN v Prahe bolo preukázané aj prepojenie črevnej mikrobioty s pľúcami. „Táto téma bola veľmi diskutovaná v čase covidu, keď u niektorých chorých prebiehala infekcia mierne, u iných mala naopak horší priebeh, čo sa dávalo do súvislosti s črevnou mikrobiotou,“ hovorí v rozhovore pre časopis Téma odborník.
Analýza mikrobiómu
Za ideálnych okolností by mala v našich črevách vládnuť pohoda – inak povedané homeostáza – rovnovážny stav, pri ktorom naša mikrobiota podporuje zdravé fungovanie organizmu, imunitný systém ju toleruje a reguluje bez nadmerného zápalu.
Ako zistíme, že v našom črevnom mikrosvete nie je niečo v poriadku?
„Ak sa cítime v nepohode, unavení, nesvoji, príčinou môže byť črevná dysbióza, hoci v počiatkoch ešte nie je výrazná. Narušený mikrobióm sprevádza takmer všetky chronické choroby. Takmer pri všetkých bol potvrdený nález črevnej dysbiózy – narušenia zloženia, diverzity a funkčnosti črevného mikrobiómu,“ pokračuje Alojz Bomba.
Objektívny stav dokáže potvrdiť analýza mikrobiómu zo vzorky stolice. Odbery a zhodnotenie výsledkov je na Slovensku možné podstúpiť už vo viacerých laboratóriách a špecializovaných klinikách.
Strava, ktorá chutí mikrobiote
Ak si chceme miliardy prospešných baktérií udržať v zdraví, v rovnováhe a pri sile, potrebujeme im vyskladať zdravé „menu“, ktoré rešpektuje kľúčové pravidlá.
Prvoradý je dostatočný príjem vlákniny. Tá tlmí zápal a posilňuje črevnú bariéru. K jej najhodnotnejším zdrojom patrí ovocie (jablká, bobuľové ovocie), zelenina (brokolica, karfiol, kapusta, mrkva, cvikla), strukoviny (šošovica, cícer, fazuľa), celozrnné obilniny (ovos, jačmeň, raž) a semienka (ľan, chia). Podľa Alojza Bombu by sme mali denne prijať minimálne 20 – 25 g vlákniny. „Muži ešte viac, ideál je 25 – 30 g vlákniny.“
Fermentované potraviny by mali byť ďalšou povinnou zložkou našej potravy. Vhodné sú kyslomliečne nápoje, ako kefíry či jogurty, bryndza (nepasterizovaná; pasterizácia znižuje alebo zabíja živé kultúry, pozn. red.), kimči, kyslá kapusta. Maximum živých kultúr získame zo surovej, tepelne neupravenej kapusty. Už zahriatie nad približne 40 – 45 °C začína ničiť prospešné baktérie. V jedlách s varenou či dusenou kyslou kapustou bude už obsah živých kultúr takmer nulový.
Aj zdravé tuky (extra panenský olivový olej, avokádo, mastné ryby, orechy a semená) pomáhajú udržiavať rovnováhu mikrobioty. Polyfenoly (bobuľové ovocie, horké kakao, zelený čaj, olivový olej, červené hrozno, orechy) chránia dobré baktérie a špeciálne palivo pre mikrobiotu predstavuje rezistentný škrob, ktorý podporuje tvorbu butyrátu – kyseliny maslovej. Obsahujú ho vychladená ryža a varené zemiaky, ovos, strukoviny či zelené banány.
Okrem stravy je podľa Alojza Bombu pre našu mikrobiotu kľúčový dostatok spánku a pohybu.
„Nejde o to, aby bol každý aktívny či profesionálny športovec, ale o to, aby sme sa všetci hýbali.“
Pôrod a dojčenie
Ďalším dôležitým faktorom je podľa vedca dojčenie a spôsob pôrodu. „Vývoj mikrobiómu začína už pri narodení. To najlepšie, čo môže mama pre svoje dieťa urobiť, je rodiť prirodzene a dojčiť ho.”
Pri prirodzenom pôrode dieťa prichádza do styku s dobrými baktériami od matky. Ak je namiesto nich vystavené tým „zlým“, ako je to časté pri cisárskych rezoch, môže to viesť k oneskorenému alebo nesprávnemu dozrievaniu imunity. Množstvo vedeckých prác preto upozorňuje, že deti, ktoré sa narodili cisárskym rezom, majú vyššie riziko určitých ochorení, ako sú napríklad diabetes, alergie alebo astma,“ dopĺňa imunológ Jiří Hrdý a upozorňuje na možnosti, ako sa aj dieťa, ktoré príde na svet cisárskym rezom, môže stretnúť s matkiným mikrobiómom.
„Trendom je takzvaný vaginal seeding (voľne preložené ako vaginálny výsev, pozn. red.), keď sa pri pôrode cisárskym rezom po narodení dieťaťu štetčekom či vatovou tyčinkou potrie okolie úst vaginálnym mikrobiómom. Predpokladá sa, že tento postup uľahčí osídlenie dobrými baktériami, a teda aj lepšie dozrievanie imunity. Tento postup môže byť prospešný u detí narodených cisárskym rezom medzi 38. až 40. týždňom tehotenstva. Úplne iná bude situácia u detí narodených v 25. týždni. Tam by som bol teda veľmi opatrný, pri takýchto extrémne nedozretých deťoch by mohol vaginálny seeding spôsobiť viac škody než úžitku,“ upozorňuje odborník.
Čas na probiotiká
Kedy by sme mali pridať probiotiká vo forme výživových doplnkov?
„Keď nás trápi črevná dysbióza, prepukne iné ochorenie alebo chceme organizmus preventívne podporiť,“ radí Alojz Bomba. Veľmi dôslední by sme však mali byť podľa vedca pri ich výbere.
Medzinárodne uznávaný odborník sa už viac ako 34 rokov venuje výskumu črevného mikrobiómu.
Ako vedecký riaditeľ spoločnosti PerBiotiX riadi výskum mikrobiómu a vývoj personalizovaných probiotických riešení a je spoluorganizátorom a odborným garantom Medzinárodnej konferencie o probiotikách, prebiotikách, črevnej mikrobiote a zdraví (IPC).
Každé účinné probiotikum by malo podľa neho spĺňať tzv. selekčné kritériá a mať riadne označený probiotický kmeň. „Žiaľ, väčšina probiotík je dnes kategorizovaná ako výživové doplnky. Selekčné kritériá teda spĺňať nemusia. Nepodstupujú prísnu kontrolu ako liečivá a neraz robia zlé meno probiotikám,“ upozorňuje odborník.
Poznajte „svoj“ kmeň
Selekčné kritériá spĺňajú podľa Alojza Bombu tie probiotiká, ktoré sú (1.) bezpečné a (2.) majú zdraviu prospešné účinky. „K najčastejším patrí imunostimulačný efekt či protizápalový efekt, znižovanie hladiny cholesterolu, podpora metabolizmu či mozgovej činnosti.“
Patrí medzi ne aj (3.) citlivosť na antibiotiká – „nesmú prenášať antibiotikorezistenciu, pretože tá je v zdravotníctve veľkým problémom. Kvôli histamínovej intolerancii (4.) nesmú tiež produkovať histamín a (5.) musia prežívať v kyslom prostredí tráviaceho traktu. (6.) V konečnom produkte musí byť minimálne to množstvo, ktoré deklarujú na obale. Ide o 10⁸ – 10⁹ CFU (kolónie formujúcich jednotiek/ml),“ dodáva Alojz Bomba.
Pri výbere probiotika by sme tiež mali vedieť, aký bude pre nás najvhodnejší kmeň. „Dobrý výrobca to uvádza v príbalovom letáku. A to nielen názov rodu a druhu – napríklad Lactobacillus plantarum –, ale aj špecifické označenie kmeňa písmenom a číslicou – napríklad LS07 –, pod ktorými sú probiotické kmene evidované v zbierkach mikroorganizmov. Každý kmeň uložený v zbierke prešiel výskumom a sú potvrdené jeho zdraviu prospešné účinky.“
Aj podľa imunológa Jiřího Hrdého je presná identifikácia probiotického kmeňa kľúčová. „Každý probiotický kmeň má unikátne účinky a tie sa môžu líšiť až diametrálne – od protizápalových funkcií, ktoré sa používajú v boji proti infekciám, keď chceme podporiť imunitný boj proti patogénom, až po imunosupresívne alebo imunoregulačné, ktoré imunitu potláčajú. Tie sú napríklad vhodné pri niektorých alergických reakciách alebo zápalových črevných ochoreniach, pretože potláčajú zápal.“
Podľa oslovených odborníkov nemá zmysel užívať probiotiká len tak „naslepo“. Neexistuje totiž žiadne univerzálne, ktoré by bolo „pre všetkých a na všetko“.
Experti sa zhodujú, že pri kúpe probiotika potrebujeme byť preto mimoriadne dôslední. Zistime si, aký kmeň je vhodný na naše problémy, a hľadajme ho na obale či v príbalovom letáku. Probiotikum, na ktorom ho nájsť nevieme, môže byť „výstrelom naslepo“ a podľa oslovených odborníkov nemusí ísť o kvalitného výrobcu.
Čo prinesie budúcnosť
Personalizované a cielené probiotiká navrhnuté a vyrobené s ohľadom na individuálne potreby konkrétneho človeka – na základe analýzy jeho črevného mikrobiómu, berúc do úvahy jeho zdravotný stav a špecifický životný štýl. Ich cieľom je maximalizovať účinok probiotika a podporiť rovnováhu mikrobioty presne tam, kde je potrebná. Problematike modulácie črevného mikrobiómu, vrátane personalizovaných a cielených probiotík, sa laboratórium na Slovensku pod odborným vedením Alojza Bombu a Martina Harantu venuje už šiesty rok. Vedecký svet na čele s USA, Nemeckom, Holandskom, Japonskom, Čínou a Južnou Kóreou pracuje už aj na postbiotikách – neživých či usmrtených mikroorganizmoch, častiach ich tiel či metabolitoch. Nepotrebujú živé baktérie, preto budú stabilnejšie, bezpečnejšie pre rizikové skupiny (deti, starší, imunokompromitovaní). Mali by byť registrované ako liečivá a zdraviu prospešné účinky si budeme môcť prečítať už aj na obale. Aktuálne výsledky naznačujú, že budú významným prínosom pre zlepšenie zdravia čriev. Môžeme očakávať, že ďalší výskum sa bude v blízkej budúcnosti rozvíjať predovšetkým v rámci konceptov personalizovanej a cielenej modulácie črevnej mikrobioty a optimalizácie funkčnosti črevnej mikrobioty pre efektívnu prevenciu a terapiu chronických chorôb.
-Martin Petráš-
Probiotický slovník
Prebiotiká – nestráviteľné zložky potravy (najmä vláknina), ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v čreve. Podporujú ich rast a aktivitu.
Probiotiká – živé mikroorganizmy (najčastejšie baktérie), ktoré pri podávaní v primeranom množstve prinášajú zdravotný prospech pre hostiteľa.
Synbiotiká – kombinácia prebiotík a probiotík.
Personalizované probiotiká – probiotiká navrhnuté špeciálne pre konkrétneho človeka na základe analýzy jeho črevného mikrobiómu, zdravotného stavu a životného štýlu, aby účinkovali efektívne a cielene.
Postbiotiká – neživé mikroorganizmy alebo ich produkty, ktoré majú zdraviu prospešný účinok.
Najvýznamnejšie probiotické kmene
Laktobacily (rod Lactobacillus)
Lactobacillus acidophilus NCFM: podporuje trávenie, pomáha pri hnačkách a intolerancii laktózy.
Lactobacillus acidophilus LA-5: podporuje zdravie gastrointestinálneho traktu, pomáha zvládať intoleranciu laktózy, posilňuje imunitné funkcie, znižuje vedľajšie účinky spojené s antibiotikami.
Lactobacillus rhamnosus GG: tlmí rast patogénov v črevách, zlepšuje funkcie epiteliálnej bariéry v črevách, podporuje imunitný systém organizmu.
Lactobacillus reuteri DSM 17938: účinný pri liečbe detskej koliky, redukcii hnačky súvisiacej s antibiotikami, zvládaní funkčnej zápchy a zmierňovaní príznakov syndrómu dráždivého čreva.
Lactobacillus plantarum 299v: normalizuje stolicu, zmierňuje bolesti brucha, čo výrazne zlepšuje kvalitu života pacientov so syndrómom dráždivého čreva.
Lactobacillus paracasei LPC-37: podporuje zdravie tráviaceho traktu.
Lactobacillus gasseri OLL2716: niektoré štúdie naznačujú, že môže pomôcť s trávením a podporovať chudnutie.
Lactobacillus casei Shirota: harmonizuje črevnú mikrobiotu, zlepšuje gastrointestinálne dysfunkcie, je prevenciou infekcií a moduluje zápalové a imunitné reakcie.
Lactobacillus helveticus Rosell-52: klinické skúšky a štúdie naznačujú, že (často v kombinácii s Bifidobacterium longum) má anxiolytické a antidepresívne účinky. Používa sa pri zvládaní stresu a správania súvisiaceho s úzkosťou.
Bifidobaktérie (rod Bifidobacterium)
Bifidobacterium animalis subsp. lactis BB-12: podporuje imunitu a pravidelné vyprázdňovanie, pomáha pri zápche, syndróme dráždivého čreva a pri hnačkách.
Bifidobacterium longum 35624: pomáha zvládať príznaky syndrómu dráždivého čreva (IBS), vrátane gastrointestinálnych ťažkostí, plynatosti a nadúvania. Pôsobí posilnením črevnej bariéry a má protizápalové účinky. Pomáha pri zmierňovaní zápalov a symptómov IBS.
Iné probiotické mikroorganizmy
Bacillus coagulans MTCC 5856: je klinicky overený kmeň pri zvládaní príznakov syndrómu dráždivého čreva, najmä hnačiek, nadúvania a bolesti brucha.
Saccharomyces boulardii CNCM I-745: vedecky overená kvasinka, používaná na liečbu a prevenciu rôznych hnačkových ochorení, vrátane infekcií spojených s antibiotikami a infekcií spôsobených baktériou Clostridium difficile, používaná aj pri eradikácii Helicobacter pylori a zvládaní ochorení, ako je Crohnova choroba alebo syndróm dráždivého čreva. Má protizápalový účinok, ktorý posilňuje črevnú bariéru a obnovuje rovnováhu črevnej mikrobioty.