Leto je pre väčšinu z nás najpríjemnejším, no zároveň najrizikovejším obdobím roka hlavne pre vznik hnačkovitých ochorení. V teplom a vlhkom prostredí sa patogény, ktoré hnačkové ochorenie vyvolávajú, najlepšie rozmnožujú.
Hnačka je vlastne zvýšený počet stolíc vodnatého charakteru. Môže ju sprevádzať vracanie, vysoké teploty, potenie a kŕče v bruchu. Ak pôvodcom hnačiek sú baktérie, vírusy, kvasinky, prípadne črevné parazity, ide o infekčnú hnačku. Neinfekčné hnačky vznikajú po dietetických chybách alebo pre iné závažné organické poruchy v zažívacom trakte. Prevážna väčšina hnačkových ochorení, hlavne v letnom období, je však spôsobená infekčnou nákazou. Hnačky možno deliť na akútne, subakútne a chronické. Akútne infekčné hnačky často nazývame aj ochorením špinavých rúk, napr. pri nedodržiavaní hygieny v spoločných toaletách, v reštauračných zariadeniach, na kúpaliskách, kde pri nedostatočných hygienických opatreniach sa môže infekcia cez ústa preniesť až do tráviaceho traktu. K ochoreniu môže dôjsť aj po požití kontaminovanej, nedostatočne tepelne spracovanej potravy. Akútne infekčné hnačky trvajú zvyčajne tri, maximálne päť dní. Subakútne hnačky do dvoch týždňov. Ak pokračujú viac ako tri týždne, ide o chronické ochorenie. Ich príčinou môžu byť aj iné závažnejšie príčiny, napr. nešpecifické črevné zápaly, ktoré si už však vyžadujú odborné vyšetrenie gastroenterológom.
Viac sa dočítate v letnom dvojčísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.