Začiatkom 20. storočia ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny Mečnikov vyslovil hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov je dôsledkom konzumácie jogurtu a kyslomliečnych produktov a v nich obsiahnutých mliečnych baktérií. Dnes mliečnym baktériám hovoríme probiotiká. Podľa FAO/WHO sú to živé organizmy, ktoré pri pridaní do potravy a potravinových doplnkov v primeranom množstve, môžu mať zdraviu prospešný účinok pre hostiteľa.
Probiotické kultúry
Probiotické kultúry sú živé mikroorganizmy, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt. Nepôsobia nepriaznivo, ale naopak sú pre naše zdravie mimoriadne prospešné, priaznivo ovplyvňujú život človeka, sú nevyhnutné pre jeho zdravie a životnú rovnováhu. V tráviacom dospelého zdravého človeka sa nachádzajú až dva kilogramy týchto baktérií. Probiotiká nás chránia pred mnohými chorobami, pretože ničia choroboplodné mikroorganizmy v žalúdku a v črevách alebo im bránia, aby ochorenie vyvolali. Probiotické baktérie pôsobia hlavne prostredníctvom ovplyvnenia imunitného systému a dokážu rozpoznať a spustiť celú kaskádu molekulárnych imunologických obranných systémov. Pomáhajú aj pri liečbe a prevencii niektorých civilizačných ochorení, ktoré súvisia s poruchami imunity, alergickými poruchami či zápalovými procesmi v tele. Majú aj preventívny účinok najmä proti rakovine čriev, srdcovo-cievnym chorobám a alergiám. Zloženie črevnej flóry u ľudí nie je rovnaké. Malé zmeny v zložení črevnej mikroflóry nemusia mať negatívny vplyv na celkový stav organizmu. Vážnejšie narušiť rovnováhu bakteriálneho systému však môžu rôzne exogénne a endogénne faktory, napríklad pri infekčných i neinfekčných ochoreniach, poruchách metabolizmu, diétnej chybe, infekcii tráviaceho traktu, pri autoimunnom ochorení, potravinovej alergii, nádorovom ochorení tráviaceho traktu, pri užívaní niektorých liekov, infekčnej hnačke ...
Viac sa dočítate vo februárovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.