Drapľavými pazúrmi vás pošteklí na koži. Keď sa usídli a zapustí korene, smelo sa rozlezie po tele. Bez ohľadu na to, či je jej útočiskom detská pokožka alebo dospelá, nepríjemné svrbivé prejavy ústiace až do boľavých pľuzgierikov zanechá mnohým z nás. Náchylnejší na spálenie sú majitelia svetlej, senzitívnej pokožky, no alergiu na slnko môže dostať prakticky ktokoľvek.
Aby sme však správne určili povahu a pôvod alergickej reakcie, je potrebné definovať si ich jednotlivé druhy: na začiatok rozoznávame fotoalergiu v pravom zmysle slova a takzvanú fototoxickú dermatitózu. Kým v prvom prípade ide o zápal vyvolaný alergickým mechanizmom len u určitých predisponovaných osôb, fototoxická dermatóza sa objavuje na nealergickom podklade za spoluúčasti niektorých cudzích látok.
Rozmenené na drobné: kto a prečo
Existuje skupina ľudí náchylnejšia na precitlivenosť na určité látky vznikajúce v koži, ktoré reagujú na UV žiarenie. Tieto látky, ktoré sa vplyvom slnečného žiarenia vlastnosťami menia na alergény, sú spúšťačom alergickej reakcie. Takýto prejav nazývame fotoalergia. „Fotoalergická reakcia môže vznikať na látky aplikované lokálne na kožu, napríklad na kyselinu paraaminobenzoovú v kozmetike či na hexachlorofén v anstiseptikách, ale i celkovo, napríklad na lieky: fenotiazíny (pozn. red. – lieky na zníženie zrážavosti krvi), perorálne antidiabetiká či sulfónamidy (pozn. red. – skupina antibiotík). Nezriedka zostáva vyvolávajúci alergén neznámy. Kožné prejavy môžu byť pritom rôznorodé. Zápal môže mať charakter ekzému so sčervenaním, pupencami, pľuzgierikmi, neskôr ošupovaním, niekedy majú ložiská charakter žihľavky. Prejavy pritom bývajú výrazne svrbivé,“ vysvetľuje dermatovenerológ MUDr. Tomáš Alföldy, Procare. Typický pre tento typ alergie je ekzém, ktorý sa objaví až po určitom čase od opaľovania a v prípade žihľavky sa rozširuje aj na neožiarené miesta.
Viac sa dočítate v septembrovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.