Prvú tabletku si Dana zobrala tesne po rozvode. Podstrčila jej ju kolegyňa. Hneď sa cítila lepšie. Neskôr, keď sa pocity úzkosti a osamelosti stupňovali, brala ich už každý deň. Niečo si vypýtala u lekára, niečo jej dali kamarátky, no nepriznala sa nikomu a klamala, ako vedela, len aby sa k liekom dostala. V deň, keď ju odviezla pohotovosť, bola na dne. Chvíľu jej trvalo, kým pochopila, že je od liekov závislá.
Ľudí, ktorí trpia rôznymi úzkostnými stavmi a strachom, stále pribúda. Vyvolať ich môže napr. strach z nedodržania termínu, nedorozumenie v práci i rodine. Napätie môže vyvolať i operačný zákrok, silný konkurent, obchodné jednanie, splatnosť pôžičky, silná premávka na cestách i čokoľvek iné. Na upokojenie stačí naučeným spôsobom siahnuť po tabletke s vedomím, že úzkosť a napätie sa rozplynú. Je prežívanie týchto emócií indikáciou na užívanie sedatív?
Riziko závislosti
Existujú rôzne skupiny liekov, ktoré majú sedatívny účinok. Medzi najdostupnejšiu skupinu liekov, ktoré praktickí lekári predpisujú pri jednotlivých stavoch napätia, strachu, úzkostí, sú lieky z benzodiazepinovým základom. Ak sa dlhšie užívajú, nesú so sebou riziko závislosti. Do tejto skupiny sa však radia aj hypnotiká, teda lieky navodzujúce spánok. Keďže majú rovnaký chemický základ ako sedatíva, aj pri ich dlhodobom užívaní môže vzniknúť závislosť. Riziko závislosti od sedatív hrozí najmä pri ich nekontrolovanom niekoľkomesačnom až dlhodobom užívaní. Benzodiazepíny sa nesmú užívať dlhšie ako 6 týždňov, rýchlo vzniká od nich závislosť. Lekári lieky úspešne používajú pri liečbe úzkosti, strachu i pri poruchách spánku. Keďže v tejto skupine liekov neexistuje medikament, pri ktorom by nebolo riziko vzniku závislosti, lekár je vždy povinný upozorniť na to pacienta.
Viac sa dočítate v aprílovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.