Petra Polnišová sa narodila 24. februára 1976. Vyštudovala bábkoherectvo na VŠMU. Následne pôsobila v Spojenom kráľovstve a dva roky v milánskom divadle Teatro laboraotrio mangiafuoco. Po návrate na Slovensko sa stala jedným z kľúčových členov divadla GUnaGU v Bratislave, pôsobí v Divadle L+S, spolupracovala s divadlom Nová scéna, Aréna. Do povedomia širšej verejnosti vstúpila účinkovaním v humoristickej relácii S.O.S. na STV (spolu so svojimi kolegami z divadla), kde sa podieľala aj na scenári a dramaturgii.
Jej najznámejšími kreáciami v relácii sú Edita Papeky (paródia cvičiteľky Edity Sipeky), kaderníčka Duňa, porotca Slovensko hľadá Superstar Bulo Vyšší, Mora Monsterová, reportérka Lujza Mlsná a kultová postava so sociálnym cítením veverica Eliška. Petra Polnišová účinkuje v televíznej humornej improvizačnej šou Partička, kde spolu s hereckými kolegami Lukášom Latinákom, Mariánom Miezgom, Robom Jakabom, Jurajom Kemkom, Romanom Pomajbom a Danom Danglom improvizujú na vybrané témy. V televíznej Ordinácii v ružovej záhrade stvárňovala postavu bláznivej sestričky Nory, ktorej pri autonehode zahynuli obaja rodičia a musí sa postarať o maloletú sestru. Vo filme Muzika stvárnila Miladu Bučičovú, za čo bola nominovaná na Národných filmových oceneniach Slnko v sieti. Ďalšie z ocenení: Talent roka 2006, cena Stana Radiča za objav roka, televízne ocenenie OTO 2007 v kategórii humorista a naposledy televízne ocenenie OTO 2011 v kategórii herečka a televízne ocenenie absolútny OTO 2011. Má dvojročného syna Simona a momentálne sa teší z druhého synčeka. Žije s partnerom Matthieuom Darrasom striedavo na Slovensku a vo Francúzsku, kde je aj teraz.
Vaša životná filozofia alebo heslo, ktorým sa v živote riadite a ktoré vás posúva vpred?
Všetko je tak, ako má byť.
V auguste sa vaša rodinka rozrástla o nového člena. K malému Simonovi pribudol braček Félix. Ako sa zmenil váš režim dňa, keďže máte teraz na starosti troch chlapov?
Môj režim dňa sa zmenil tak, že som prestala mať akýkoľvek režim :) Priznám sa, že prvý mesiac som nevedela, ako sa volám, pretože obaja chlapci mali v tom istom čase svoje potreby a ja som sa obom snažila vyjsť v ústrety. Dostávala som sa až k schizofrenickým pocitom :) Ale čím ďalej, tým sa to viac a viac zlepšovalo a myslím, že dnes, keď prešlo dva a pol mesiaca, sme sa celkom zohrali.
Ako si Simon zvyká na to, že už nie je jedináčik?
Zvyká si ako každý, presne tak, ako keď k bývalému jedináčikovi pribudne zrazu niečo malé ukričané a rodičia sa tomu intenzívne venujú :) Na začiatku bol dosť prekvapený, čo sme mu to doniesli domov, a keď zistil, že to nie je na hranie, tak boli aj protesty :)) Ale keď sme mu vysvet - lili, že to je jeho braček a Simonko je teraz jeho veľký súrodenec, ktorý ho všeličo naučí, tak sa upokojil.
Žijete s partnerom striedavo na Slovensku a vo Francúzsku. Čím vám región Rhône Alpes neďaleko Lyonu učaroval?
Jedlom. Majú tam vynikajúce jedlo – od syrov cez klobásky až po miestne špeciality. Išla by som sa po nich „utĺcť“ :)))) No a, samozrejme, je tam veľmi pekne. Nájdete tam veľa fariem so zvieratami s voľným výbehom, čo je naozaj očarujúce.
Máte s partnerom obľúbené jedlo, na ktorom si radi spolu pochutíte?
Foi grass, husacia pečienka, to je môj favorit. V poslednom období sme vás mohli vidieť v sitkome Hoď Svišťom a v improvizačnej šou Partička. Zo sledovania relácií cítiť, že ste zohratý tím.
Stihli ste už s kolegami osláviť narodenie druhého syna?
Nie. Samozrejme, všetci mi gratulovali, ale na to, aby som niečo mohla s niekým osláviť, by som sa musela dostať večer von, čo momentálne nie je možné :))). Ale oslavu určite rada zorganizujem.
Momentálne prežívate šťastné, ale určite aj náročné obdobie. Kde čerpáte energiu, resp. čo vás vždy pozitívne naladí?
Moje deti. Je to náročné, ale zároveň také nádherné, že necítim pocit únavy.
Podporujete občianske združenie Divé maky. Čím vás oslovilo?
Združenie Divé maky ma oslovilo hlavne tým, že ponúka talentovaným deťom šancu. Nie je to len projekt o peniazoch a jednorazových hmotných daroch. Možnosť naučiť sa na sebe pracovať a rozvíjať svoje vlohy, je podľa mňa najväčší dar, ktorý tieto deti môžu do života dostať. Okrem toho rómska otázka sa na Slovensku takmer nerieši a toto je podľa mňa cesta.
Ako dlho trvá vaša spolupráca s týmto združením a ako vnímate úsilie detí z Divých makov pracovať na svojom talente?
Spolupracujeme už niekoľko rokov a som milo prekvapená, ako tie decká na sebe pracujú. Napríklad ja osobne podporujem šikovného chalana, ktorý sa volá Adrián Sivák. Okrem toho, že rád tancuje, má výborné študijné výsledky, dostal sa na gymnázium a chce študovať na vysokej škole. Mnoho z detí pokračuje v štúdiu na konzervatóriách, niektoré dokonca v zahraničí, a verím, že sú príkladom pre iných. Verím, že väčšina z nich si uvedomuje, že dostali šancu, a nemienia ju premárniť.