Azda žiadnej závislosti veľmi rozšírenej vo svete nevenujú zdravotníci, vedci, osvetoví pracovníci a médiá toľko pozornosti ako fajčeniu. Už sa dokázalo, že nejde o zlozvyk, ale jeden z druhov drogovej závislosti s mnohostrannými a často až smrteľnými následkami pre ľudský organizmus. Je teda samozrejmé, že na boj proti fajčeniu kladú medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej únie veľký dôraz. Svedčí o tom prijatie významných dokumentov.
Sú nimi Odporúčanie Rady EÚ č. 54/2003 na prevenciu fajčenia a kontrolu tabaku, ktoré zdôrazňuje okrem iného prevenciu fajčenia a kontrolu tabaku ako prioritu verejného zdravotníctva v EÚ, a Rámcový dohovor o kontrole tabaku, ktorý vstúpil do platnosti od 27. 2. 2005. V ňom ide osobitne o čl. 8 – Ochrana pred expozíciou tabakového dymu. Na základe týchto dokumentov mnohé krajiny prikročili k rôzne prísnym zákazom fajčenia vo verejných priestoroch a na verejných priestranstvách. Ale už pred ich prijatím vstúpili do platnosti rôzne opatrenia v uvedomelých štátoch. Napríklad vo Fínsku už v 70. rokoch 20. storočia začal platiť zákaz fajčenia na pracoviskách a na verejných priestranstvách s výnimkou barov a reštaurácií. V samotnom Európskom parlamente od roku 1994 platí zákaz fajčenia všade okrem miest, ktoré sú na tento účel určené. Fajčiari sú pritom povinní dodržiavať presne stanovené podmienky.
Reč čísiel
Pozrime sa, ako opatrenia proti fajčeniu ovplyvnili štatistické údaje. Prvým pozitívnym príkladom je New York. Úplný zákaz fajčenia v reštauráciách a baroch tam začal platiť 30. marca 2003. Podľa dostupných údajov sa v New Yorku po roku zvýšila zamestnanosť o 10 600 osôb od prijatia zákazu a daňové príjmy štátu z obchodu v reštauráciách narástli o 8,7 percenta. Príklad New Yorku postupne nasledovali ďalšie americké štáty s veľmi podobným výsledkom. Samotný New York dokonca sprísnil zákaz aj na ďalšie verejné priestory a priestranstvá. Najprísnejšiu legislatívu ohľadne ochrany nefajčiarov má Írsko, ktoré ako prvý štát Európskej únie zaviedlo v roku 2004 úplný zákaz fajčenia na verejných priestranstvách. V tom roku 29. marca v Írsku začal platiť zákaz fajčenia všade na pracoviskách, v reštauráciách, pohostinstvách a v baroch. Írsko sa tak stalo prvou európskou krajinou, ktorá celoplošne zaviedla prísne protifajčiarske opatrenia. V prvý deň platnosti zákazu sa Íri v intenciách predchádzajúceho odporu vyvalili z krčiem, spoločne nadávali, zároveň však disciplinovane fajčili vonku. Odvtedy si to pochvaľujú aj tí, ktorí zákaz najprv striktne odmietali ako obmedzenie osobnej slobody alebo zo strachu o tržby. Tie sa však znížili len v prvých dňoch. Prechodne. Teraz je drvivá väčšina Írov spokojná, hostí skôr pribudlo a dokonca do pubov začalo chodiť aj viac žien.
Pozitívny výsledok
Zákaz fajčenia v reštauráciách a verejných priestoroch nevyhnal Írov zapáliť si cigarety doma alebo inde. Naopak, podnietil ich k obmedzovaniu tohto návyku. Vyplýva to zo spoločnej štúdie Nemeckého centra pre výskum rakoviny a odboru pre prevenciu rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Výskum, ktorý sa uskutočňoval v Británii, Írsku, vo Francúzsku, v Nemecku a Holandsku odhalil, že po zavedení zákazu fajčiť vo verejných priestoroch sa výrazné množstvo fajčiarov úplne vzdalo fajčenia aj vo svojich domácnostiach. Správanie fajčiarov odporuje varovaniam niektorých odporcov zákazu fajčenia na pracovisku a na verejnosti, ktorí pred prijatím zákona tvrdili, že to vyženie fajčiarov domov, čo bude mať negatívny vplyv na ich deti. Sami fajčiari tento zákaz podporujú. V porovnaní s minulosťou sú podniky oveľa útulnejšie a voňavejšie. Ani fajčiari nesmrdia tak ako predtým. Za porušenie zákona zodpovedá majiteľ podniku. Pokuty zo strany polície sú prísne. Podobne o poklese fajčenia v domácnostiach po zavedení protifajčiarskej legislatívy vypovedajú štatistiky z Nemecka, Francúzska a Holandska.
Pripomeňme si
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie fajčenie tabaku v roku 2011 predčasne zabilo takmer 6 miliónov ľudí vrátane 600 000 nefajčiarov, ktorí boli pravidelne vystavovaní fajčiarskemu dymu. WHO predpokladá, že počet obetí fajčenia sa do roku 2030 zvýši na 8 miliónov ľudí. Fajčenie patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí na celom svete. Ročne zomrie približne 3,5 milióna ľudí na následky fajčenia. V detaile to značí 1 úmrtie každých 8 sekúnd. O pár rokov hrozí, že bude fajčiť 1,6 miliardy populácie! Zopakujme si preto, čo všetko fajčenie spôsobuje. Je hlavnou príčinou srdcovo-cievnych ochorení a mozgovej porážky. Nikotín v dyme dočasne zvyšuje tlak krvi, zrýchľuje srdcovú činnosť, ovplyvňuje množstvo krvi prečerpávanej srdcom a prietok krvi cez srdcové artérie. To tiež spôsobuje zúženie tepien v dolných aj horných končatinách. Keď sa tukové nánosy usadzujú na vnútorných stenách ciev, zužujú sa a strácajú svoju pružnosť. Srdce musí pracovať ťažšie, aby pretlačilo krv cez zúžené cievy. Upchané cievy sú najčastejšou príčinou srdcového infarktu a mozgovej porážky. Kôrnatením srdcových artérií a aorty trpia oveľa častejšie fajčiari ako nefajčiari. A následky u fajčiarov bývajú oveľa vážnejšie. Fajčenie zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi. Je najväčším rizikovým faktorom ochorenia periférneho vaskulárneho systému, teda zužuje krvné cievy rozvádzajúce krv do dolných a horných končatín. Výsledok môže byť poškodenie funkčnosti alebo aj úplná strata ruky alebo nohy. Ľudia, ktorí vyfajčia balíček cigariet denne, sú dvojnásobne ohrození infarktom ako ľudia, ktorí nikdy nefajčili. Fajčenie znižuje množstvo kyslíka, ktoré srdce potrebuje na svoju činnosť. To vyvolá rýchlejší tlkot srdca, čo si zase vyžaduje viac kyslíka. Vzniká angina pectoris. Fajčenie je hlavná príčina chronickej bronchitídy a emfyzému, ale takisto rakoviny pľúc, ústnej dutiny a hrdla. Škodlivo ovplyvňuje vývoj plodu a dieťaťa, spôsobuje celý rad ďalších ochorení a okrem toho fajčenie predstavuje vysoké ekonomické straty súvisiace s výdavkami na liečbu zapríčinených chorôb. Na Slovensku je asi 36 až 38 percent fajčiarov a tak sa zaraďujeme niekde do stredu štátov Európy, čo nie je lichotivý výsledok.