Včase, keď si osadníci Ameriky na znak pokoja s Indiánmi vyfajčili „fajku mieru“, nemohli tušiť, čo tabak a jeho rozšírenie v budúcnosti spôsobí. Dnes je fajčenie jednou z príčin pandémie civilizačných chorôb. Napriek tomu, že nebezpečenstvo vyplývajúce z fajčenia je všeobecne známe, počet fajčiarov na celom svete stále rastie. Tabak predstavuje najväčší problém spojený so zdravím ľudí 2. tisícročia. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že na našej planéte je dnes miliarda fajčiarov.
Na Slovensku fajčí 43 percent dospelých, 32 percent fajčí pravidelne a 14 percent príležitostne, no na následky fajčenia a s ním súvisiacich ochorení umiera ročne každý piaty človek, čo je viac ako desaťtisíc úmrtí ročne. Je paradoxné, že napriek mnohým vedeckým zisteniam dokazujúcim negatívny vplyv fajčenia na zdravie človeka je stále veľké množstvo fajčiarov, ktorí si takto vážne poškodzujú zdravie. Na otázku, čo vlastne pri fajčení škodí, väčšina odpovie, že tabak. Omyl. Tabak tvorí iba jednu pätinu obsahu cigarety a ostatok približne 600 rôznych prídavných látok – aditív. Ich úlohou je navodiť fajčiara k tomu, aby mu fajčenie ešte viac chutilo. Pre fajčiarskych labužníkov sa do cigariet na zvláštne chúťky pridávajú aj kovy ako arzén, kadmium, polónium-210, nikel, formaldehydy, nitrosamíny, acetaldehydy i supertoxický oxid uhoľnatý. Pridané látky zmäkčujú drsnú arómu tabakového dymu, zamas - kujú pach pridaním rôznych sladidiel či ochucovadiel. Je známe, že mentol aspoň trocha znecitlivie hrdlo fajčiara, aby nepocítil bezprostredný účinok dymu na sliznicu. Aj keď väčšina prídavných látok sa používa v potravinárskom priemysle, je síce bezpečná, ale len do okamihu, kým sa cigareta nezapáli. Pri horení tabaku vzniká mnohostupňová teplota. Prudká páľava zapálenej cigarety vytiahne z aditív látky, ktoré sú preukázateľne jedovaté. Teda nielen nikotín, ale aj decht a ďalšie toxické a karcinogénne látky spôsobujú zdravotné problémy. Návyk na nikotín je 30-krát vyšší než pri heroíne. V každom medicínskom odbore sa vyskytujú ochorenia súvisiace s fajčením. Je dokázané, že fajčenie je hlavným vinníkom pri 82 percentách úmrtí na rakovinu pľúc, pri 83 percentách na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc a pri 25 percentách na ochorenie srdca. „Typickým ochorením fajčiarov je chronická obštrukčná choroba pľúc, rakovina pľúc či ischemická choroba srdca. Fajčenie sa okrem iného podieľa na vzniku vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, cukrovky, sivého zákalu, osteoporózy... U mužov spôsobuje poruchy potencie a u žien narúša menštruačný cyklus, zhoršuje možnosť otehotnieť a vyvoláva skorší nástup menopauzy,“ hovorí praktická lekárka MUDr. Tatiana Lacová a pripomína, že ak fajčí matka počas tehotenstva, jednoznačne svoje dieťatko ohrozuje tým, že zvyšuje riziko potratu a predčasného pôrodu, ako aj poškodenie placenty. „Je dokázané, že fajčiarky zaťažujú svoj organizmus aj kadmiom, ktorý pôsobí na placentu, čo môže obmedziť prenos kyslíka a živín a poškodiť imunitný systém s veľkým rizikom na získanie alergií. Môže to ovplyvniť aj metabolizmus tukov.
Je dokázané, že matky, ktoré fajčia počas tehotenstva, ovplyvňujú rastový deficit dieťaťa, preto deti majú v priemere nižšiu pôrodnú hmotnosť, a tým sa zvyšuje riziko rôznych zdravotných komplikácií. Ak fajčia obaja rodičia, riziko náhleho úmrtia dieťaťa po narodení je dvaaž šesťkrát vyššie. Podľa vedeckých štúdií stráca fajčiar priemerne 8 rokov z očakávanej dĺžky života nefajčiara.“ Podľa doktorky Lacovej chronické fajčenie zbavuje pleť kyslíka a živín, preto fajčiari majú bledé sfarbenie pleti a ovisnutú pokožku. A dôvod? Tabakový dym a v ňom množstvo obsiahnutých látok vyvoláva deštrukciu kolagénu a elastínu. To sú vlákna, ktoré dodávajú pokožke pevnosť a pružnosť. Fajčiarom vráskavie aj koža okolo úst. Fajčiari totiž používajú niektoré svaly okolo pier, ktoré spôsobujú dynamické vrásky. Nefajčiari ich nemajú. Tabak môže spôsobiť aj škvrny na koži, nechtoch a zuboch. V porovnaní s inými návykovými látkami majú cigarety ešte jednu negatívnu vlastnosť – poškodzujú zdravie aj nefajčiarom, ľuďom, ktorí tabakový dym vdychujú nedobrovoľne. „Dá sa povedať, že pasívne fajčenie je približne rovnako škodlivé ako aktívne. Na Slovensku ročne umiera na následky pasívneho fajčenia viac ako tisícsedemsto ľudí. Deti fajčiarov častejšie trpia zápalmi dýchacích ciest a stredného ucha. Mávajú častejšie astmu a dokázaný je aj vplyv pasívneho fajčenia na detskú leukémiu a onkologické ochorenia,“ hovorí doktorka Lacová. Návyk na cigarety a fajčenie je zložitý komplexný jav s psychickými, sociálnymi, fyziologickými i ekonomickými prvkami. Našťastie, mnohí ľudia si už uvedomujú zdravotné riziká fajčenia a sú rozhodnutí s ním prestať. Je mnoho návodov, ako fajčiara odnaučiť fajčiť. Základom úspechu je správna príprava, racionálne a emocionálne zdôvodnenie toho, že prestať fajčiť je užitočný cieľ. Môže im v tom pomôcť poradenstvo, nikotínové náhrady aj účinná farmakologická liečba. Dnes na trhu dostať výrobky, ktoré môžu fajčiara odučiť jeho zlozvyku, a to žuvačky, náplasti, nosné spreje, inhalátory, pastilky, tabletky a kapsuly či biorezonancie... Pomoc poskytujú aj špeciálne odvykacie zariadenia a podporné spolky. „Žiaľ, počas odvykacích kúr dochádza k mnohým vedľajším a problematickým sprievodným javom. Najčastejšie je to agresivita, poruchy spánku, nervozita. Preto by kvalitná terapia mala v sebe zahŕňať nielen obligátnu náhradu nikotínu, ale aj starostlivosť psychológa i podporu rodiny či blízkych ľudí. Prestať fajčiť má zmysel, aj keď už fajčiar ochorie,“ zdôrazňuje doktorka Lacová a dodáva, že najlepšie je, ak fajčiar za svoje rozhodnutie nesie sám zodpovednosť. Vtedy sú výsledky najlepšie a pravdepodobnosť recidívy menšia. Najhoršie bude prežiť prvé tri dni až týždne a úplne najhoršie prvé abstinenčné príznaky. Tu sa ukáže silná vôľa fajčiara. Ale dá sa to.
Keď prestanete fajčiť:
* Do 20 minút sa do normálu vráti krvný tlak a tep, rovnako aj teplota rúk a nôh.
* Po 8 hodinách klesne hladina oxidu uhoľnatého a do normálu sa vráti hladina kyslíka v krvi.
* Po 48 hodinách sa začínajú obnovovať nervové zakončenia, zlepšuje sa chuť a čuch, stúpa fyzická aktivita.
* Po 2 týždňoch až 3 mesiacoch sa zlepší krvný obeh, funkcia pľúc sa zlepší až o 30 percent.
* Po 1 – 9 mesiacoch zvyčajne ustúpi kašeľ, únava, uvoľnia sa dutiny, v pľúcach opäť začnú rásť riasy, ktoré znižujú možnosť infekcií a vyčistia pľúca.
* Po roku sa v porovnaní s fajčiarom o polovicu zníži riziko ochorenia srdca.