„Som v strese.“ – „Som taká vystresovaná/ taký vystresovaný.“ Tieto slová akoby sme počuli čoraz častejšie a zvyčajne v negatívnom význame – že dotyčný nestíha, vyzerá nekoncentrovaný, strhaný, zabúda veci, je precitlivený a niekedy vyzerá, akoby sa nevládal starať sám o seba. Ale čo je to vlastne stres?
Bežne prijímaná definícia stresu (angl. tlak, napätie) hovorí, že je to adaptívny mechanizmus, ktorým sa človek inštinktívne vyrovnáva so situáciou zvýšenej záťaže. V hovorovej reči sa nerozlišuje zvonka pôsobiaci tlak – stresor – od stavu organizmu ním vyvolaného – stresová reakcia. Stresory môžu byť krátkodobé – zľaknutie, dobrá či zlá správa, a dlhodobé – strata partnera, neúspechy v práci a iné stresové situácie. Poznanie zákonitostí pôsobenia stresu nám umožní lepšie využiť jeho pozitívne stránky a nenechať na seba vplývať jeho možné negatívne následky. Stres nám umožňuje prežiť rôzne nepredvídané situácie – prírodné katastrofy, autonehody, útoky ľudí či zvierat, pomáha nám vypnúť sa k vyšším výkonom, radovať sa z prekonaných prekážok. Ale nadmiera negatívneho stresu môže mať veľmi závažné následky. Rozoznávame tieto tri typické fázy – prvým je poplašné štádium. Celý organizmus je v stave zvýšenej pohotovosti, mobilizuje sa obrana proti nadmernej záťaži. Mozog vysiela signály nadobličkovým žľazám, aby produkovali veľa adrenalínu. To spôsobí životne dôležité zmeny, ktoré dávajú väčšiu šancu na prežitie. Krv sa stiahne z pokožky a z tráviacich orgánov, aby poskytla viac zdrojov svalom. Cukry a tuky sa uvoľňujú do krvi, aby poskytli energiu potrebnú na reakciu. Dýchanie je rýchlejšie, takže viac kyslíka umožní spaľovať cukry a tuky, aby boli rýchlo užitočné. Krv zhustne, aby sa mohla rýchlo zraziť, keby prišlo k zraneniu. Stúpne krvný tlak a srdce bije ako divé, udržiavajúc celé telo v rýchlom rytme. Toto štádium trvá asi osem sekúnd a prebieha podvedome. Ak je človek aj naďalej vystavený stresovej situácii, nastáva štádium odolávania. Zvyšuje sa produkcia látok, ktoré pomáhajú adaptovať sa na stres. Fyziologické funkcie, ktoré boli narušené v prvej fáze, začínajú opäť obnovovať svoju normálnu funkciu. Ak stav adaptácie nemožno udržať, vyčerpali sa spôsoby, pomocou ktorých sa organizmus vyrovnával so stresom – to je štádium vyčerpania. Toto štádium sa prejavuje únavou, stavmi úzkosti a depresiou. Vo chvíli, keď štartuje stresová reakcia, reaguje naše telo troma možnými spôsobmi – „zamrzni“, „bojuj“ alebo „uteč“. V minulosti to bolo adekvátnou reakciou na tieto situácie:
ochorenie rodinného príslušníka – 44,
tehotenstvo partnerky – 40,
narodenie dieťaťa – 39,
zníženie príjmov – 38,
zmena zamestnania (fúzia, reorganizácia) – 36,
úmrtie blízkeho priateľa – 37,
pribúdanie/ubúdanie partnerských hádok – 36,
syn/dcéra opúšťajú domov – 29,
nezhody so svokrou/svokrom – 29,
mimoriadny pracovný úspech – 28,
rozpory s nadriadeným v zamestnaní – 23,
väčšie zmeny v spánkových návykoch – 15,
priestupok proti zákonu, napr. dopravný – 10.
Zaškrtnite každú z týchto udalostí, ktoré sa vám stali počas posledného roku, a spočítajte body. Skóre 150 alebo menej ukazuje, že ste mali pomerne málo životných zmien, a tak máte nízku náchylnosť k poškodeniu zdravia spôsobenému stresom. Skóre 150 – 300 naznačuje asi 50 % šancu väčšieho poškodenia zdravia v nasledujúcich dvoch rokoch. Skóre nad 300 naznačuje 80 % šancu väčšieho poškodenia zdravia v nasledujúcich dvoch rokoch podľa Holmesovho-Raheho štatistického predikčného modelu. Spôsob, akým sa vyrovnáme so stresom, závisí od viacerých činiteľov: zdatnosti nervovej sústavy, charakteru stresora, intenzity a dĺžky pôsobenia stresora, aktuálneho fyzického stavu, emocionálneho nastavenia, podpory z okolia – od rodiny a priateľov, od osobného postoja k zdroju stresu.
Čo z toho môžeme ovplyvniť my?
Ako sa dá prejsť od najhlbšieho pocitu bezmocnosti a nekontroly nad svojím životom a znovu získať kontrolu nad stresom? Pozitívne emócie zväčšujú našu schopnosť znášať stres – vzrušenie, radosť, šťastie, smiech, potešenie, láska.