Starnutie je zákonitý, všeobecný jav, ktorému podliehajú všetky živé organizmy, teda aj človek. Je to prirodzený, fyziologický dej, nedivíme sa tomu, že starneme, hoci starnutie prináša mnoho vážnych spoločenských zmien. Preto je dobré poznať niektoré znaky prichádzajúcej staroby. Kedy sa vlastne staroba začína a čo je príčinou starnutia? Proces starnutia sa začína už od narodenia, trvá teda celý ľudský vek, ale prejavy starnutia sa začínajú prejavovať v období zrelosti, čo je asi tak po 60. roku života.
Z funkčného hľadiska je najvýraznejším prejavom starnutia pokles fyzickej sily a výkonnosti. Nastávajú funkčné zmeny zraku, sluchu, zhoršuje sa pohyblivosť a pamäť. Vonkajšie zmeny sú viditeľné napr. na pokožke, spravidla je suchšia, tvoria sa vrásky, vo vlasoch je stále viac šedín. U niektorých mužov vlasov ubúda, vznikajú holé miesta. Zmeny môžeme zjednodušene vyjadriť jedným slovom – úbytok. Ubúda pružnosť, ubúda podkožné väzivo, ubúda svalová hmota, aj hmota vnútorných orgánov a kostí. Na postave sa to prejaví skrátením pôvodnej výšky. K tomu sa môže pridať ohýnanie chrbtice vzhľadom na stenčenie medzistavcových platničiek. Koža mnohých starších ľudí je posiata pigmentovými škvrnami (na rukách, tvári), u niekoho sú zase časté rozšírené cievky. Suchá koža má sklon praskať a infikovať sa. Typickým znakom staršieho veku je aj znížená schopnosť zachovať rovnováhu, nie zriedkavé sú závraty. Je to zapríčinené opotrebovaním centra pre rovnováhu vo vnútornom uchu. Častým javom u starších ľudí je poškodenie zraku sivým zákalom. Celkový úbytok tkaniva sa však najvýraznejšie prejaví, keď sa týka mozgových buniek. Dôkazom toho je, že mnoho ľudí sa sťažuje, že s pribúdajúcimi rokmi stále viac zabúdajú. Zdravie starších ľudí najviac ohrozujú choroby srdca, ciev, onkologické choroby, rednutie kostí – osteoporóza a iné choroby pohybového ústrojenstva, reumatizmus, poruchy metabolizmu a pod. U niektorých sa prejavia rôzne psychické poruchy a nie zriedkavé sú úrazy starších osôb s následnými zlomeninami. Zmeny starnutia sa nemusia objaviť u každého človeka rovnako a v rovnakom čase. Tak ako každý z nás je iný, má iné schopnosti a danosti, aj v procese starnutia existujú veľké rozdiely medzi jednotlivcami. A to, samozrejme, značne ovplyvňuje ich schopnosť viesť aktívny a uspokojujúci život. Pred starnutím nemožno nikoho ochrániť, ale je dokázané, že ľudia s optimisticky ladenou povahou na starobu pozerajú s určitým nadhľadom a aj s humorom a žijú, ak nie dlhšie, tak určite plnohodnotnejšie a príjemnejšie ako pesimisti v rovnakom veku. Predstavy, obrazy vlastného starnutia pesimistom postupne uberajú síl, psychická pohoda je zriedkavá a ustavičným znepokojovaním si vlastne sami skracujú život.
Dá sa starnutie oddialiť?
To je odveká otázka, ktorú si človek kladie a na ktorú hľadá odpoveď. Na všetky etapy ľudského života – od narodenia až po smrť – treba hľadieť ako na prirodzenú, ale neodvratnú súčasť života. Vysoký vek a staroba je teda tiež jedno takéto prirodzené obdobie a nemožno sa mu vyhnúť. Rozdiel je však v spôsobe starnutia. Často možno stretnúť mladých starcov, ale aj starých mladíkov, ak porovnávame ich kalendárny vek s ich výzorom, telesnou výkonnosťou, zdravím a duševnou sviežosťou a prejavmi vonkajšieho správania. Iste teda budete so mnou súhlasiť, že ľudia nestarnú všetci rovnako. A v drvivej väčšine neumierajú na starobu, ale na choroby, ktoré počas života získavajú. Spravidla nejde len o jednu chorobu, ale hneď o niekoľko chorôb, ktoré spolu buď súvisia, alebo aj nie. Svedčia o tom medicínske fakty a čísla. Keby sa človek vedel tak chrániť pred chorobami, že by umieral iba na starecké zmeny, teda opotrebovanie organizmu, ľudský vek by sa značne predĺžil. Odborníci zaoberajúci sa gerontológiou tvrdia, že dnešný človek by sa pri vhodných podmienkach mohol dožiť 110 až 120 rokov a až potom by umrel na následky starnutia.
Nestratiť chuť žiť, ale aj zdravo jesť
Veľkým problémom pre mnohých starších ľudí je ich sociálna izolácia (nestretávajú sa s inými ľuďmi, a to z rôznych dôvodov, či už zdravotných, alebo iných, nemajú sa s kým porozprávať, ich pohybová aktivita prakticky zanikla, nevhodná výživa alebo nedodržiavanie diéty im zhoršilo chorobu natoľko, že nemôžu byť v styku s ľuďmi). K tomu sa zákonite pridruží depresia, zmizne chuť do života, človek je neschopný sa radovať, čo má za následok predčasné úmrtie častejšie, ako by sme si mysleli. Hnutie mysle, pozitívne ladenie svojich citov i v dňoch nežičlivých je formou psychickej prevencie predčasného starnutia. Treba len zvážiť, či okolnosti stoja za to, aby sa človek zbytočne rozčuľoval, hneval a trápil, prípadne aj neviazane radoval. Keby sme sa pokúsili zrátať, koľkokrát za deň má človek možnosť, príležitosť sa nahnevať, rozčúliť, koľko by bolo toho potom pri pohľade späť za tie desiatky rokov? Veľmi dôležitú úlohu v živote človeka zohráva výživa. Odborné články uvádzajú, že za 60 rokov života človek spotrebuje 80 q mäsa, 20 q zeleniny a ovocia, 20 q cukru, 18 q tuku (vo forme masla, masti a pod.), 120 q múky, 400 q zemiakov a 2 q soli. Toto všetko formuje zdravie v mladosti a dáva aj základ zdravia v starobe. Sú to vysoké čísla a limit prekračujú asi o štvrtinu, ale množstvo ovocia a zeleniny by neuškodilo zvýšiť aj o polovicu. Ďalšou zložkou, ktorá bezpochyby vplýva na život človeka a jeho dĺžku, je životné prostredie. Teda prostredie, v ktorom žijeme a pracujeme, kde oddychujeme. A ako všetci dobre vieme, nie je práve ideálne, ak to chceme jemne povedať. Niektoré tzv. rizikové faktory, ako je stúpajúci počet áut, následné znečisťovanie vzduchu, priemyselné znečisťovanie, to sú veci, ktoré my ako jednotlivci nemôžeme ovplyvniť. Ale svoje dobrovoľné, rizikové správanie určite ovplyvniť môžeme. No a k tomu rizikovému správaniu zaraďujeme fajčenie, nadmerné pitie kávy, alkoholu a v posledných rokoch sa k nim pridali aj tzv. nelegálne omamné látky – drogy. Drogy sú látky, ktoré svojím psychofyziologickým účinkom na mozog a centrálnu nervovú sústavu (CNS) vyvolávajú závislosť. Túto schopnosť majú aj alkohol a cigarety, ale tie sú legálne, povolené. Hovoríme tomu aj, že sú spoločensky tolerované. Nelegálne sú tie ostatné (marihuana, hašiš, heroín, pervitín, extáza, LSD, rôzne chemické, prchavé látky atď.). Ďalším takým, možno povedať paradoxným javom v našom živote je to, že čím viac sa tempo života zrýchľuje, tým menej sa my sami pohybujeme. Čím máme rýchlejšie autá, čím viac máme v domácnosti technických pomôcok, ktoré nám šetria čas i námahu, tým menej sme nútení sa aktívne pohybovať. A to má jednoznačne negatívny vplyv na človeka a na jeho zdravie. Dá sa povedať, že dokonca niektoré svalové partie u človeka doslova degenerujú z jednoduchého dôvodu, lebo sa nepoužívajú. Jediným prostriedkom, ako to napraviť, je pohyb. Nič iné. Nie sú potrebné žiadne lieky, žiadne zázračné pomôcky, stačí iba pohyb. Pohyb cielený, dávkovaný – teda primeraný (kto ako môže), pohyb všestranný, intenzívny a pravidelný a v každom veku. To platí všeobecne, pre každého človeka. A čo sa týka pohybu v staršom veku, to všetko platí dvojnásobne. A hoci s pribúdajúcimi rokmi stúpa opotrebovanosť organizmu, názor, že s prichádzajúcou starobou treba končiť s telesným pohybom, je pomýlený a úplne nesprávny, ba až škodlivý.
Aj staroba môže byť pekná
Aj po 50. či 60. roku života možno začať s pravidelným cieleným cvičením. A tí, ktorí to praktizujú, mi dajú za pravdu, že majú lepšiu kondíciu, cítia sa lepšie z telesnej i duševnej stránky, sú veselší, lepšie spávajú, chutí im jesť, vedia sa tešiť aj z maličkostí. Teda možno zjednodušene povedať, že organizmus sa činnosťou posilňuje a nečinnosťou degeneruje. V skratke možno konštatovať, že činitele, ako životný štýl (výživa, stres, pohybová aktivita, práca), vonkajšie a pracovné prostredie, zlozvyky (priveľa alkoholu a kávy, fajčenie, drogy), vplývajú na zdravie človeka, na to, ako bude proces starnutia prebiehať, a v konečnom dôsledku na dĺžku jeho života. Staroba však nemá len negatívne stránky, ako to možno vyzerá, ale má aj pozitívne stránky. Čím je človek starší, tým viac dbá na konvencie, je dôslednejší v dodržiavaní zákonov, angažuje sa v spoločenskom i verejnom živote, v dobrovoľnej či charitatívnej činnosti. Starší pracujúci je ako pracovník stabilnejší, je dôsledný v dochádzke a zodpovednejší ako mnohí mladší. Mnohí ľudia vyššieho veku sú maximálne aktívni. Ale je to aktivita vykonávaná s rozvahou, bez zbytočného riskovania. Myšlienkové pochody sú presné, nerozptýlené, uvažovanie je reálnejšie, emócie sú pokojnejšie, konflikty zriedkavejšie. Znakom staršieho veku sú skúsenosti a životná múdrosť. Každý vek má svoj rytmus, jedno sa stráca, iné získava. Len sa musíme naučiť vyrovnať sa s tým. A úplne na záver. V súčasnosti žije v krajinách EÚ 62 mil. ľudí nad 65 rokov, čo je 16 % z celej populácie. Očakáva sa, že sa tento počet do roku 2050 zdvojnásobí. Na Slovensku je priemerná dĺžka života u mužov asi 67 rokov a u žien je to 77 rokov. Aby sa tento vek predlžoval, je potrebné úsilie o optimalizáciu procesu starnutia. To znamená budovať fyzickú, psychickú, sociálnu a ekonomickú pohodu ľudí tak, aby staroba nepredstavovala bolesť a choroby, smútok zo samoty a strach z budúcnosti. A to vo veľkej miere môže každý jednotlivec ovplyvniť aj sám.