Centrum klinickej imunológie v Prahe je nesporne jedným z najznámejších svojho druhu nielen v Čechách, ale i na Slovensku. Porozprávali sme sa preto s vedúcim lekárom tohto centra imunológom MUDr. Karlom Nouzom, DrSc.
Čo je vlastne imunita?
Imunitný systém tvorí spolu s centrálnym nervovým systémom a hormónovým systémom supersystém – akýsi vládnuci triumvirát zaisťujúci homeostázu organizmu. Imunita zaisťuje obranu tela proti všetkým škodlivinám (predovšetkým infekčným mikroorganizmom) vonkajšieho prostredia i proti škodlivinám, ktoré vznikajú vnútri organizmu. Imunitu delíme na prirodzenú (vrodenú), do ktorej patria fagocytujúce bunky (pohlcovači) – najmä makrofágy a neutrofilné leukocyty, komplement zaisťujúci zabíjačské aktivity protilátok, obranný interferón a ďalšie zložky, a získanú (adaptívnu), do ktorej patria všetky typy protilátok a obranné, pomocné a výkonné lymfocyty.
Môžeme mať „dobrú“ alebo „zlú“ imunitu?
„Dobrá“ imunita nás nepretržite chráni proti vonkajším i vnútorným škodcom a škodlivinám i proti civilizačným chorobám a rozvoju zhubného nádorového bujnenia. „Zlú“ imunitu poznáme ako alergickú (precitlivenú), vyvolávajúcu astmu, sennú nádchu alebo atopický ekzém a ďalšie choroby. Inokedy sa imunita obráti proti vlastnému telu a vyvolá autoimunitné ochorenie – napr. systémový lupus, reumatoidnú artritídu, zápal štítnej žľazy, čriev či mozgu.
Aké sú najčastejšie diagnostické metódy vo vašom centre?
Moderná klinická imunológia má k dispozícii široké spektrum metód, ktorými možno určiť stav imunity, stanoviť jej vrodenú alebo získanú nedostatočnosť, či nežiaducu precit - livenosť alebo imunopatologickú aktivitu.
Zohráva svoju úlohu aj psychika, teda toľko spomínaná psychosomatika?
Uvedený vzájomne všestranne prepojený riadiaci supersystém ner vstvo – endokrinné žľazy – imunita umožňuje pochopiť, prečo sa narušenie psychiky prejavuje nežiaducim spôsobom i na stave imunity. Stresy vyvolané úmrtím v rodine či opakovaným nadmerným telesným a psychickým vyčerpaním sú sprevádzané predovšetkým oslabením obranyschopnosti tela a môžu sa podieľať i na rozvoji arteriosklerózy či zhubného nádoru.
Ako prebieha vyšetrenie, konzultácia?
Po dôkladnej anamnéze zahŕňajúcej sledovanie výskytu infekčných ochorení, zápalov a ďalších ochorení od detstva vyšetrí imunológ stav a funkcie slizníc a kože, dýchacieho, tráviaceho a močového systému, pátra i po zväčšení lymfatických uzlín a sleziny. V laboratóriu sa podrobne vyšetrí krv a moč. Pravidlom je analýza funkcií bielych krviniek (leukocytov a lymfocytov), protilátok, zložiek komplementu atď.
Ako prebieha liečba?
Liečba sa riadi presne stanovenou diagnózou. Pri vrodených, našťastie vzácnych poruchách imunity sa môže uplatniť i moderná transplantácia týmusu, kostnej drene či kmeňových buniek. Na nápravu získaných porúch imunity sa odporúča úprava domáceho prostredia, primeraná športová aktivita na čistom vzduchu, zdravá výživa s dostatkom základných vitamínov (C,A, D) a bioprvkov ( železo, zinok, selén atd). Široký je výber tzv. imunomodulátorov z rastlinnej ríše (echinacea, ženšen, tea tree), obľúbené sú výťažky z usmr tených baktérií ( napr. Bronchovaxom, Ribomunyl atď.) a húb (Lentinan). Svoj význam majú i probiotiká (hlavne živé laktobacily) upravujúce zloženie bakteriálneho obsahu čreva, v ktorého slizniciach je najväčšie nahromadenie lymfoidného tkaniva. Liečbu alergickej, „precitlivenej“ imunity zaisťujú alergiológovia. Tí majú k dispozícii viacero liekov zo skupiny antihistaminík a ďalších liekov. V rámci starostlivosti o chorých s prieduškovou astmou a alergickou nádchou boli pred časom zavedené inhalačné glukokortikoidy, samotné i v kombináciách s ďalšími prostriedkami. Nová skupina liekov je k dispozícii aj pri atopickom ekzéme. S úspechom sa darí liečiť i imunopatologické ochorenia. Tu je vhodné nežiaduce aktivity imunity obmedzovať. Preto sa užívajú glukokortikoidy a imunosupresívne lieky.
Čo alternatívna medicína?
Vieme, že vo vašom Centre klinickej imunológie sa dobre uplatňuje akupunktúra. Akupunktúra je veľmi účinná najmä v prípade porúch imunity, ktoré vznikli na základe psychosomatických problémov.
Systémová enzýmoterapia je téma sama osebe zaujímavá...
Cenným prínosom v liečbe porúch imunity je systémová enzýmoterapia spočívajúca v ústnom podávaní kombinácií proteolytických enzýmov živočíšneho a rastlinného pôvodu. Tie sa z dražé v obale chrániacom ich pred poškodením v ústach a žalúdku uvoľnia až v tenkom čreve. Vstrebaná časť enzýmov potom zaisťuje v organizme priaznivé systémové liečebné účinky. Z farmakologických účinkov proteolytických enzýmov je významné protiopuchové, trombolytické, fibrinolytické a analgetické pôsobenie. Ťažisko preventívnych a liečebných efektov však spočíva v pôsobení optimalizujúcom zápal a normalizujúcom imunitu.
Ďalším významným imonustimulantom známym, účinným a obľúbeným po celom svete je extrakt z týmusu, Thymunex, ktorý je však u nás, na Slovensku, takmer neznámy...
Týmus (brzlík) je akousi „univerzitou“ hlavných buniek imunity – T lymfocytov. Výťažky z týmusu hospodárskych zvierat sa preto tradične používajú na nápravu defektov a porúch imunity. Používa sa samostatne i ako doplnok lieku Wobenzym, keď sa tak nahrádza už nedostupný enzýmový preparát Wobe-Mugos, kedysi často používaný pri liečbe zhubných nádorov.
Ako si zlepšiť imunitu, aby sme neboli v zime často chorí?
Zdravé životné prostredie, otužovanie, primeraná fyzická a duševná aktivita, zdravá výživa, probiotiká, rastlinné a bakteriálne imunomodulátory nesporne prinesú svoje ovocie...
Chrípkové obdobie je tu, koho ohrozuje najviac a prečo?
Chrípka ohrozuje najviac starších ľudí a deti, takisto osoby s oslabenou imunitou pri chronických ochoreniach, pri liečbe znižujúcej imunitu, pri zhubných nádorových procesoch, rádioterapii a chemoterapii. Najspoľahlivejšou prevenciou je očkovanie proti určeným typom vírusov. Využívať by ho mali najmä osoby s oslabenou imunitou a chronickými ochoreniami. Vhodné v prevencii sú i všetky spôsoby, ako aj lieky posilňujúce imunitu.
Je systémová enzýmoterapia vhodná ako prevencia proti chrípke?
Systémová enzýmoterapia je účinným spôsobom prevencie proti chrípke. Dôležitá je však najmä prevencia.
V súčasnosti sa hovorí o nadmernom predpisovaní antibiotík, vznikajúcej rezistencii na antibiotiká. Aká miera užívania antibiotík – – napr. do roka – je pre ľudský organizmus v poriadku? Ako možno organizmu pomôcť bez antibiotík?
Antibiotiká je potrebné užívať len pri preukázaných bakteriálnych infekciách, a to bez obmedzenia. Pri vírusových ochoreniach vrátane chrípky sa nasadzujú len vtedy, ak hrozia alebo sa rozvinú bakteriálne komplikácie. Vtedy sa používajú antivirotiká a virostatiká.