Dostatok tekutín je pre organizmus veľmi dôležitý, preto ak ste unavení, nervózni či malátni, môže to byť signál, že telo takýmto spôsobom upozorňuje na nedostatok tekutín v organizme. K telesnej či duševnej pohode by iste pomohol aj pohár obyčajnej pramenitej vody.
Človek vydrží bez jedla niekoľko dní, ale bez vody len krátko. Voda tvorí dve tretiny našej hmotnosti. Je v bunkách, cievach, v medzibunkových priestoroch, dutinách i v tráviacom trakte a podieľa sa nielen na distribúcii živín, minerálnych prvkov, vitamínov, hormónov, ale aj na vylučovaní nestrávenej potravy a škodlivín. Na hospodárení s vodou sa podieľajú močová sústava, pokožka a dýchací systém. Ak pracujú vo vzájomnej súhre a prijímanie tekutín sa prispôsobuje ich výdaju, vtedy tvoria dokonalý celok. Celkový objem vody v organizme závisí od viacerých faktorov – od telesnej hmotnosti, veku, pohlavia, zdravotného stavu, celkovej záťaže organizmu, zloženia potravy, stavby tela... Pri normálnej teplote stráca organizmus dospelého človeka približne 2300 ml vody za deň. Z toho asi 1400 ml vymočí, deci vylúči stolicou, potením či dýchaním a 800 ml sa odparí pokožkou. Pri vyššej teplote je táto strata podstatne vyššia. V princípe by sme mali počas dňa prijať približne 2,5 až 3,5 litra tekutín priebežne po celý deň v menších dávkach, zato však častejšie a nie až vtedy, keď pocítime smäd. Ten je totiž neskorý signál nedostatku tekutín v organizme. U každého človeka je potreba tekutín individuálna. Ak má telo dostatok tekutín, moč je svetlý a pokožka pružná. Ľahký stupeň dehydratácie si človek ani neuvedomuje, preto deti a starší ľudia smäd dostatočne nevnímajú, a z toho dôvodu majú väčší sklon k dehydratácii. Pri nadmerných stratách vody, napríklad pri ťažkej fyzickej práci v teplých prevádzkach, pri pobyte v saune, počas horúceho počasia, pri namáhavom športovom výkone, môže vzniknúť stredný až ťažký stupeň dehydratácie organizmu. Pri dehydratácii dochádza v tele k zahusteniu telových tekutín, predovšetkým krvi, čo sa prejavuje nepríjemnými pocitmi, ako je únava, bolesť hlavy, podráždenosť, nechutenstvo či pocit na vracanie. Pri dehydratácii sa výrazne znižuje pozornosť a rýchlosť reakcií. O dehydratácii svedčia aj vysušené sliznice, drsný jazyk či suché a popraskané pery. Pri dlhodobom nedostatku tekutín môže viesť k poškodeniu cievneho systému a metabolických reakcií, najmä u detí, preto deťom treba dať piť vždy, keď chcú.
Aj starší a chorí ľudia pre svoje zdravotné ťažkosti nevnímajú pocit smädu, preto často a dlhodobo, predovšetkým v letných mesiacoch trpia zvýšenou stratou vody najmä potením. Tak dochádza k zmenám krvného tlaku i poruchám cievneho systému. Nedostatok tekutín komplikuje hojenie rán a zápalov i celkovú rekonvalescenciu a prehlbuje prejavy starnutia. U žien je najlepšou ochranou pred tvorbou vrások dostatok tekutín, pretože dobre zavodnený organizmus starne pomalšie. Výber nápoja je veľmi dôležitý. Chladené až ľadové tekutiny sa v organizme správajú ako voda na rozpálenej platni – zasyčia a vyparia sa. Ľadové nápoje zhoršujú trávenie a môžu vyvolať aj zápal sliznice žalúdka. Nápoje nesmú byť ani príliš presladené. Ideálnym nápojom je čistá voda z vodovodu alebo prírodné pramenité vody, nesladené vody a šťavy či iné nealkoholické vody bez cukru. Napríklad liter kokakoly obsahuje až 24 kociek cukru. Presladené limonády síce chutia, ale príliš zaťažujú žalúdok a neosviežujú. Cukor navyše spomaľuje vstrebávanie vody a odníma telu tekutinu. Aj minerálne vody majú svoje klady a zápory. Napriek tomu, že obsahujú látky, ktoré potrebuje organizmus, nie je vhodné piť minerálne vody s vysokým obsahom sodíka. Vhodné sú vody s nízkou koncentráciou minerálov, aby sa zložením priblížili k hodnotám telových tekutín. Neodporúčajú sa ani nápoje sýtené oxidom uhličitým. Obsah soli v minerálnych vodách musí byť nízky. Slané vody, ktoré obsahujú v litri 300 miligramov sodíka, by sme nemali bežne piť, lebo zvyšujú krvný tlak. Minerálne vody treba striedať s pramenitou vodou, bylinkovými a ovocnými čajmi alebo čerstvými šťavami. Najvhodnejšia je čistá pramenitá voda, ktorá je kontrolovaná. Svojou nízkou mineralizáciou nezaťažuje a neohrozuje organizmus, preto by mala tvoriť základ pitného režimu. Vhodné nápoje by mala dopĺňať aj vhodná strava. Vysoký podiel vody je aj v ovocí a plodovej zelenine, najmä v melónoch, broskyniach, paradajkách a uhorkách.
Základy pitného režimu
– Piť treba pravidelne a rovnomerne počas celého dňa.
– Smäd je relatívne neskorý signál nedostatku tekutín v tele a objavuje sa až vtedy, keď je strata priveľká.
– Základom pitného režimu má byť kvalitná pitná voda, ktorá je len mierne mineralizovaná.
– Pitie silne perlivých vôd treba obmedziť.
– V letnom období sú pre dieťa tekutiny dôležitejšie ako jedlo. Dajte mu piť vždy, keď chce.
– Naučte dieťa piť často a v malých dávkach.
– Mlieko na hasenie smädu nie je vhodné, pretože to nie je nápoj, ale potravina.
– Sladené a chladené nápoje pocit smädu zvyšujú.
– Pivo obsahuje látky, ktoré uľahčujú trávenie, ale na každodenné pitie pre obsah alkoholu je nevhodné.
– Piť treba nielen počas horúcich dní, ale celoročne a pravidelne.