Cítite sa niekedy podráždení, bolí vás hlava, trpíte nespavosťou...? Za tieto civilizačné poruchy môže aj hluk. Hoci je nehmatateľný, všadeprítomný a neraz ho ani nevnímame, predsa v ňom žijeme. A výsledok? Ľudia trpia tým, že im hučí v ušiach, ozýva sa pískanie, šumenie... Keďže hladina hluku sa každoročne zvyšuje, počujeme horšie ako naši rodičia. Každý štvrtý Európan nad 60 rokov (nad 70 rokov každý tretí) má problémy so sluchom. Sluch je prvý ľudský zmysel, ktorý je funkčný ešte pred narodením a pokračuje vo fungovaní bez prestávky vo dne i v noci až do smrti. Oči zavrieť môžeme, ale sluch v spánku nevypneme. Stále ostáva v činnosti. Podľa odborníkov človek potrebuje žiť a odpočívať aj v pokojnom prostredí. Ak to ignoruje a vystavuje sa nadbytočným decibelom, riskuje hluchotu alebo polohluchotu už v tridsiatke.
Orgán sluchu je uložený v slimáku vnútorného ucha a tvorí ho mnoho tisíc vláskových buniek. Nadmerný hluk môže bunky poškodiť, ale aj úplne zničiť. Ak ich opakovane vystavujeme decibelovej smršti, jemné bunky stratia regeneračnú schopnosť a človeku hrozí porucha sluchu i hluchota. Pri krátkodobom hlukovom zaťažení sa organizmus bráni svalmi stredného ucha. Ak sa stihnú stiahnuť, hluk nemá takú razanciu, bunky sa nepoškodia natoľko, aby sa nemohli zregenerovať. Ale pri náhlej zvukovej traume (pri výbuchu, tresku, počas hlučnej diskotéky, ohňostroja, pri štartovaní lietadla atď.) sa ochranné svaly nestačia stiahnuť, vlasové bunky sa nedostatkom kyslíka vyčerpajú, nezregenerujú sa a odumierajú. Hladina hluku presahujúca 50 decibelov (dB) má na ľudí mierne rušivý účinok. Ak dosahuje viac ako 55 dB, pôsobí rušivo. Dlhotrvajúci hluk nad 80 dB môže natrvalo poškodiť vláskové bunky vnútorného ucha. Týka sa to najmä vyznávačov diskoték, športového motorizmu, poľovníkov i pracovníkov v hlučnom prostredí. Problému nie sú ušetrení ani hudobníci vo veľkých orchestroch, ba ani v menších kapelách s elektronicky zosilneným zvukom. Po niekoľkohodinovom rockovom koncerte trpia hudobníci i poslucháči. Človek s dobrým sluchom mal by rozoznať zvuk s intenzitou jedného dB – napr. počuť kvapkať vodu v susednej miestnosti. Pacient s poškodeným sluchom už nepočuje šepot a iné zvuky do 30 dB. Kto počuje až nad 40 dB, má už komunikačné problémy. Poruchy sluchu sa vyvíjajú pomaly a postihnutý si to uvedomí až vtedy, keď nerozozná šepot, sykavky, vysoké tóny a okolie ho upozorňuje, aby hovoril tichšie, stíšil rádio či televízor. Vtedy by už mal navštíviť lekára. Sluch začína slabnúť už po 20. roku života, výraznejšie po 50 roku. Sedemdesiatročný človek má už len na 15 percent porovnateľnú funkciu sluchu oproti dvadsaťročnému. Príčinou môžu byť nielen degeneratívne zmeny vo vnútornom uchu, ale aj iné ochorenia, napr. porucha krvného obehu, cukrovka, zúženie ciev, zmeny na chrbtici, takisto neliečená chrípka, rôzne vírusy, stres, hluk, infekcie, fajčenie, alkohol i lieky. Hluk a paľba decibelov môže doma i na pracovisku u mnohých zhoršiť mieru tolerancie k iným, zvyšovať nervozitu, ba uvoľniť aj skrytú agresiu. Organizmus totiž na nepríjemný vonkajší podnet zareaguje vylučovaním stresových hormónov. Časté prerušovanie spánku pre hluk zvyšuje riziko infarktu, arytmie srdca. Hluk môže spôsobiť aj žalúdočné ťažkosti, bolesti hlavy, závraty, neistú chôdzu, zvýšený krvný tlak a v období tehotenstva zvýšiť riziko predčasného pôrodu. Existuje aj náhla porucha sluchu bez zjavnej príčiny (cievny krč, ušný infarkt...). Ak sa problém nelieči, jemné vláskové bunky môžu odumrieť a pacient stratí sluch. Ľudí so „štupľami“ v ušiach stretávame čoraz častejšie na ulici, v autobuse, v škole cez prestávku, ba aj v lese... Na riziko poškodenia sluchu upozorňujú lekári už 80 rokov, keď sa vo svete objavili prvé volkmeny. Aj čoraz populárnejšie prenosné hudobné MP3 prehrávače spôsobujú tisíckam tínedžerov nenapraviteľné škody na ich sluchu. Z výskumov vyplýva, že až štvrtina ľudí používajúcich prenosné hudobné prehrávače má nastavenú hlasitosť na úrovni, ktorá môže spôsobiť poškodenie sluchu. Hoci mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov majú sluch najzdravší, podľa vedcov práve oni počúvajú hudbu najhlasnejšie a prehrávače im tak škodia najviac. Keďže moderné MP3 prehrávače ponúkajú oveľa väčšiu výdrž batérie, ich majitelia trávia so slúchadlami na ušiach oveľa viac času. Počúvanie hudby cez slúchadlá je zradné, pretože poškodenie sluchu sa často prejaví až po niekoľkých rokoch, keď už je na zmenu návykov neskoro. Dlhodobé počúvanie hudby zo slúchadiel môže spôsobiť stratu citlivosti ucha na vyššie frekvencie, prejaviť sa môže aj opakovaným zvonením v ušiach a zhoršenou schopnosťou rozoznávať reč v rušnom prostredí. Sluch si možno najľahšie zničiť najmenším typom slúchadiel, ktorých koncovka sa zasúva priamo do ucha. Tesná blízkosť slúchadla a zvukovodu pravdepodobnosť poškodenia citlivých orgánov zvyšuje. Takéto slúchadlá netlmia veľa zvukov z okolia, čo mnohých núti zvyšovať hlasitosť hudby až nad zdravú úroveň, aby prehlušili zvuk ulice, auta, vlaku... Zdravšie je počúvať hudbu prostredníctvom väčších slúchadiel, ktoré zakrývajú celé ucho a tlmia aj zvuky z okolia. Podľa odborníkov možno väčším typom slúchadiel bezpečne počúvať hudbu približne hodinu denne, pričom nastavená hlasitosť by nemala byť vyššia, ako na 60 percent maxima. Malé slúchadlá, tzv. „štuple“, môžete bez rizika poškodenia sluchu používať denne iba 30 minút. Ak ste však v tichom prostredí a stačí vám aj menej než polovičná hlasitosť, môže to byť aj dlhšie. Ak však potrebujete postupne hlasitosť zvyšovať až na maximum, je to signál, že strácate citlivosť sluchu. Vtedy by ste mali navštíviť lekára.
Viete – neviete?
– Zvuk vzniká chvením telies a šíri sa zvukom ako zvuková vlna rýchlosťou 330 m/s.
– Normálna ľudská reč dosahuje okolo 40 – 60 dB, zvuk holiaceho strojčeka pri uchu až 90 dB.
– Sluch môže poškodiť tlaková vlna pri výbuchu, tresku, pri oslavách a ohňostrojoch, ale aj pri neopatrnom čistení zvukovodu, pri skoku do vody, pri údere (facke)...
– Najstaršie písomné správy o poškodenom sluchu pochádzajú zo starého Egypta spred 3500 rokov. Známe sú liečebné metódy hluchoty z Babylonu, Perzie, Grécka i Ríma.
– Paracelzus už okolo roku 1500 potvrdil, že poškodiť sluch môže extrémny hluk – rachot z pušiek.
– Medzi slávnymi ľuďmi, ktorých trápila porucha sluchu, boli Martin Luther, Jean-Jacques Russeau, Ludwig van Beethoven, Bedřich Smetana.
Hlukové hladiny v decibeloch:
Prah počuteľnosti (0), sotva počuteľné (10), tichý rozhovor (50), mierne hlučné zvuky – odvoz smeti, vysávač, práčka, pouličný ruch (cca 80), veľmi hlučné – výroba kotlov, motocykel (100), nepríjemne hlučné – diskotéka, textilne stroje, prúdové lietadlo (120), bolestivo hlučné (120).