Napriek tomu, že sa v posledných desaťročiach cholesterol dostal do popredia záujmu lekárov, ešte vždy zostáva jedným z najspornejších faktorov ovplyvňujúcich naše zdravie. Odborníci sa nezhodujú v názore na jeho vzťah k srdcovým ochoreniam a verejnosť presne nevie, čo cholesterol vlastne je. Ľudia si často zamieňajú dva typy cholesterolu, prvý, ktorý je obsiahnutý v potrave, a druhý – krvný alebo „plazmatický“ cholesterol. Krvný cholesterol je pre náš metabolizmus nevyhnutný.
Čo je cholesterol?
Pečeň denne vyrobí až jeden gram cholesterolu voskovej hmoty podobnej tuku, ktorá je súčasťou všetkých buniek. Krvný cholesterol sa zúčastňuje aj na tvorbe niektorých hormónov a pomáha vytvárať vitamín D a žlčové kyseliny dôležité pre trávenie. Srdcové ochorenia spôsobené vysokou hladinou cholesterolu hrozia najmä osobám s dedičnou dispozíciou, i keď k dôležitým faktorom patrí aj spôsob stravovania a obezita. Dedičné danosti nezmeníte, ale môžete zmeniť svoje stravovacie návyky.
Zdravá strava prospieva
Zo všetkých stravovacích úprav má na hladinu cholesterolu najväčší vplyv zníženie príjmu nasýtených tukov. Znižuje ju totiž až o 14 percent. Podľa najnovších amerických výskumov môže príjem stravy s dostatočným obsahom stráviteľnej vlákniny (ovsená kaša, fazuľa a ovocie bohaté na pektín, ako sú grapefruity a sušené ovocie) ešte väčšmi znížiť hladinu cholesterolu. Tvorbu cholesterolu v pečeni tlmia aj látky, ktoré sa nachádzajú v cesnaku!Množstvo cholesterolu prijímaného v potrave sa neodzrkadľuje v jeho množstve v krvi, to je v prevažnej miere ovplyvnené množstvom nasýtených tukov v strave. Jedlá bohaté na cholesterol sa v súčasnosti u zdravých ľudí nepovažujú za faktor výrazne zvyšujúci riziko srdcového ochorenia. Príjem cholesterolu v jedle by však podľa mnohých odborníkov mali obmedziť ľudia so srdcovými ťažkosťami, srdcovým ochorením v rodine alebo s vysokou hladinou cholesterolu v krvi. Veľké množstvo cholesterolu sa nachádza vo vaječných žĺtkoch, vnútornostiach (najmä v pečeni a mozočku, v garnátoch a krevetách). Zostáva však sporné, do akej miery tieto potraviny (najmä vajcia, ktoré obsahujú málo nasýtených tukov, ale veľa cholesterolu) ovplyvňujú krvnú hladinu cholesterolu.Svetová zdravotnícka organizácia i väčšina odborníkov považujú za bezpečné maximálne tri vajcia týždenne. V skutočnosti je priemerný denný príjem cholesterolu u mužov približne 390 mg a u žien 290 mg, čo je dostatočné množstvo na to, aby hladina cholesterolu v krvi stúpla až o 5 percent. Našťastie sa telo vie so zvýšením cholesterolu v strave bežne vyrovnať. Ak sa v dôsledku príjmu v potrave hladina cholesterolu príliš zvýši, pečeň väčšiny ľudí ho začne automaticky vytvárať menej. Dokonca i pri stálom príjme tukov v potrave nie je priemerne zdravý človek ohrozený. Pretože krv pozostáva hlavne z vody, na ktorú sa tuky neviažu, prenáša sa cholesterol v tele vo väzbe na špecifické bielkoviny, nazývané lipoproteíny. Existujú dva typy lipoproteínov: lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) a s vysokou hustotou (HDL). V podobe LDL sa prenášajú asi tri štvrtiny krvného cholesterolu. Vysoká hladina LDL zvyčajne znamená aj vysokú hladinu cholesterolu, a tým aj zvýšené riziko srdcového ochorenia. Pri vysokej hladine HDL, ktoré prenášajú oveľa menej tukov, je riziko nižšie ako priemer.
Rizikové skupiny
Vysoká hladina LDL je zrejme dôsledkom poruchy (často vrodenej) receptorov v pečeni, ktoré by mali tieto lipoproteíny odstraňovať z krvného obehu. Ak tieto receptory nefungujú tak, ako by mali, spôsobuje to aterosklerózu, pokrývanie vnútornej výstelky tepien tukom. Aj hormonálne poruchy, ktoré niekedy postihujú diabetikov a osoby s poruchami štítnej žľazy, sú schopné vyradiť tieto receptory z činnosti. Pretože ženské hormóny estrogény zvyšujú počet i výkonnosť receptorov LDL, pomáhajú udržiavať nízku hladinu cholesterolu. Ženy preto až do obdobia prechodu majú menší sklon k srdcovým ochoreniam. Navyše majú zvyčajne vyššiu hladinu HDL. Aj mierna konzumácia alkoholu (pol litra piva alebo deci vína denne) môže u ľudí s normálnou telesnou hmotnosťou zvyšovať hladinu HDL. Obezita však ich hladinu znižuje. Lieky upravujúce pomer hladín týchto dvoch lipoproteínov sú vhodnejšie pre ľudí s vysokou hladinou cholesterolu ako pre tých, ktorí majú hladinu cholesterolu zvýšenú len mierne. Aj keď sú tieto lieky účinné, mala by ich dopĺňať správna výživa.