O cukrovke, po latinsky diabetes mellitus, sa zvyčajne hovorí ako o tichom zabijakovi. V skutočnosti ide o civilizačnú chorobu, ktorej výskyt je vo svete čoraz väčší. V Spojených štátoch na ňu trpí 28 miliónov ľudí, na Slovensku približne 300-tisíc a vo svete je to celkovo až 5 percent populácie. Pritom v krajinách, kde je bieda a hlad, sa s cukrovkou možno stretnúť oveľa zriedkavejšie. O základné informácie o tomto ochorení sme požiadali odborného lekára, diabetológa a internistu MUDr. Romana Žáka, PhD.
Medicína rozoznáva dva druhy cukrovky, ide o I. typ, ktorý sa vyskytuje už v detstve alebo v mladosti, a potom II. typ, tzv. starecký. Čo majú tieto dva typy diabetu spoločné?
V zjednodušenom pohľade majú spoločnú len vlastnosť v tom, že pri oboch typoch je zvýšená glykémia, t. j. krvný cukor. I. typ je typickejší pre mladšie ročníky, ale môže vzniknúť aj vo vyšších ročníkoch. Naopak, je možnosť vzniku cukrovky II. typu aj u mladších pacientov. K obom typom treba započítať špecifické typy diabetu so špeciálnymi vlastnosťami a sekundárne typy podmienené inými chorobami.
A v čom je medzi nimi rozdiel?
I. typ vznikne na základe útoku vlastnej imunity pacienta proti beta bunkám pankreasu ako tvorcom inzulínu (autoimúnne ochorenie). Výsledkom je absolútny nedostatok inzulínu s jedinou možnosťou terapie, a to podávaním inzulínu. II. typ je ochorenie patriace do metabolického syndrómu, kde počítame hypertenziu, obezitu, poruchu metabolizmu tukov, hyperurikémiu a špecifické poruchy koagulácie. Základným bodom je inzulínová rezistencia a porucha sekrécie inzulínu vedúca k relatívnemu nedostatku inzulínu. Po dlhšom výklade by sme na základe uvedeného krátkeho opisu vysvetlili mnohé rozdiely medzi oboma typmi diabetu.
Sú sprievodné prejavy, ktoré sa v súvislosti s cukrovkou spomínajú, pri ochorení nevyhnutné a spoľahlivé pri poukazovaní na príčinu napríklad svrbenia, prehnaného močenia alebo nezvyčajného pocitu smädu?
Ľudia len so základným medicínskym vzdelaním vedia, že zvýšený smäd, časté močenie a chudnutie patrí k prejavom cukrovky. Trochu opravy vnesiem v tom zmysle, že tieto príznaky sa týkajú I. typu diabetu v čase zistenia diagnózy alebo pri dekompenzácii. Pri II. type sa najčastejšie zistí diagnóza pri náhodnom meraní glykémie, menej ako následok gynekologických alebo urologických infekcií. Vzhľadom na príslušnosť diabetu II. typu k metabolickému syndrómu stúpa význam prísnejšej skríningovej kontroly u pacientov s ostatnými diagnózami patriacim do tejto skupiny.
Diabetes mellitus je doživotné metabolické ochorenie (týkajúce sa látkovej premeny), ktoré má dedičný základ. Ale nie je to tak v každom prípade. Ako inak sa môže človek „dopracovať“ k cukrovke?
Pri diabete I. typu je pomerne zriedkavý nález iného rodinného príslušníka, ak sa nájde viac členov rodiny, treba počítať s určitými špecifickými skupinami diabetu I. typu. Pri II. type je genetika jasnejšia. Zvyčajne sa nájde niekto z najbližšej rodiny, klinicky sa diabetes prejaví po prechode do vyššieho veku a po náraste hmotnosti. Genetickú predispozíciu nosí človek v sebe, až kým ju nezobudí, napr. nárastom hmotnosti, vekom alebo aj iným ochorením.
Čo má na prejavy tohto ochorenia negatívny vplyv, akú rolu pri ňom zohráva napríklad stres?
Stres je veľmi obľúbený dôvod nedosahovania potrebnej kompenzácie cukrovky u pacientov. Nemožno podceniť ani tento faktor, ale čo, keď je pre niekoho stresom aj potreba dennodenného dodržiavania diéty...
Spolupráca troch orgánov – žlčníka, pankreasu a pečene sa považuje za veľmi dôležitý faktor správneho fungovania metabolizmu. Môže napríklad operácia žlčníka následne spôsobiť vznik cukrovky?
Vrátim sa k efektu stresu. Najmä v prípade problémovej cholecystektómie (napr. zápal) môže vzniknúť u pacienta cukrovka. Ale vznikne pravidelne hlavne u predisponujúceho pacienta. Opakované pankreatitídy majú častý výsledok vo vývoji cukrovky, ale to sekundárnej, podmienenej likvidáciou tkaniva pankreasu.
Lekári osobitne zdôrazňujú disciplinovanosť v dodržiavaní životosprávy pre udržiavanie choroby na optimálnej „uzde“. Prečo to má práve pri tejto diagnóze taký význam?
Cukrovka je veľmi problémová choroba, aj keď sa zdá jeden pacient ako druhý. Problémom je, že vyžaduje aktívny prístup pacienta k svojej diéte a životospráve. A tu je problém. Diétu nestačí držať 23 hodín denne a len 1 hodinu za deň ju nedodržiavať... Koľkí z pacientov sú ochotní zaplatiť aj najdrahšie lieky, len aby to „ťahali“ za nich a aby sa zbavili zodpovednosti. Ale bez diéty neexistuje úspešná terapia cukrovky!
Aké sú najčastejšie komplikácie, ktoré cukrovka spôsobuje?
Najklasickejšie komplikácie uvádzané všade sú poškodenia obličiek, očí, nervov a ciev. Čo je neodškriepiteľné, že pri cukrovke je chorý celý človek. Najčastejšou príčinou slepoty v rozvinutých krajinách je diabetes, rovnako na dialýze sa nachádza najviac pacientov na následky diabetickej obličky. Nemožno však nespomenúť zvýšenú úmrtnosť diabetikov II. typu na kardiovaskulárne ochorenia a aj horší priebeh týchto ochorení u chorých na cukrovku.
Za revolučnú možnosť liečby sa považuje objavenie inzulínu. Možnosti jeho používania sa ustavične zdokonaľujú. Zatiaľ najmodernejšie je inzulínové pero. O čo v tomto prípade ide?
Objavenie inzulínu bolo kľúčovým bodom v možnosti terapie najmä diabetikov I. typu. Inzulínové pero je aplikačná forma podávania inzulínu, ktorá v mnohom uľahčuje jeho podkožnú aplikáciu.
Pacienti sa však tejto formy liečby obávajú a dávajú až do najvyššej možnej miery prednosť perorálnej forme (užívanie tabliet). Nie je to škodlivý predsudok?
Ešte som nevidel pacienta, ktorý by bol od radosti nadšený, že prechádza na pichanie inzulínu. Často sa možno stretnúť s názorom, že keď začnem pichať inzulín, tak už som pred koncom. Aj môj kamarát tak dopadol... Problém je však inde. Kamarát začal pichať inzulín už neskoro, mal ho pichať už dávno. Ak sa pri cukrovke vyvinú neskoré komplikácie, možnosť ich „vyliečenia“ je iluzórna. Možno stabilizovať ich vývoj, reverzibilita stavu je obmedzená.
Ľudia medzi sebou často hovoria a odporúčajú si „zaručené“ lieky, napríklad piť čaje z určitých rastlín, jesť surový karfiol, lúhovať isté množstvo póru v kyslom víne a užívať či zaopatriť si vypálené topinambury (hľuzy trochu podobné zemiakom) a iné. Má to nejaký význam?
Nemožno odmietať uvedené metódy. Dôležitou skutočnosťou je, že tieto pomôcky nebudú za nikoho držať diétu... Ak vyvolajú aj aktívnu snahu u pacienta o zlepšenie svojej životosprávy a diéty, tak ich možno len odporúčať.
A čo rozličné výživové doplnky, ktoré sú na trhu, sú s nimi pozitívne skúsenosti, odporúčate ich ako liek, ktorý môže nahradiť predpísané medikamenty?
Štandardne predpísané lieky u diabetológa nemajú s uvedenými preparátmi žiadnu konkurenciu. Inak by som zopakoval to, čo už bolo povedané. Ale viera lieči... Hlavne s diétou.
Najnovšie vedci objavili gén, ktorý je v tele zodpovedný za vznik ochorenia na cukrovku. Ako vnímate možnosť skorej biotechnologickej liečby génovou terapiou, viete si ju predstaviť?
Dedičnosť diabetu je veľmi zložitá problematika a polyfaktoriálnosť tejto problematiky nedáva možnosť skorého skutočného vyriešenia. Táto genetika nemá s monogénovou predstavou mendelovského typu nič spoločné... O to skôr vzdávam úctu všetkým vedeckým pracovníkom v tejto oblasti a iných oblastiach, lebo len na základe ich mravčej práce sa dostávame k bližšiemu poznaniu a následne k možnostiam riešenia.