MUDr. Stanislav Žiaran - Venujte pár minút prevencii

Pohlavne prenosné ochorenia (STD)

Do skupiny pohlavne prenosných ochorení patrí veľká skupina chorôb, ktoré sa prenášajú pohlavným stykom. Z pohľadu urológa sú však podstatné zápaly močovej rúry (kvapavka a „nekvapavkové“ zápaly močovej rúry – chlamýdie, mykoplazmy a ureaplazmy) a genitálne bradavice (kondylómy). Ďalšie známe pohlavne prenosné choroby – syfilis, genitálny herpes, mäkký vred – patria do rúk dermatológa, aj keď sa s nimi často ako prvý stretáva urológ.

Kvapavka opäť na vzostupe

Kvapavka (gonorea) je hnisavý zápal močovej rúry prenášaný pohlavným stykom. Podľa posledných údajov sa jej výskyt stále mierne zvyšuje. Vzhľadom na to, že baktéria Neisseria gonorrhoae, ktorá je pôvodcom ochorenia, je veľmi citlivá na vonkajšie prostredie, nakazenie sa mimo pohlavného styku je veľmi nepravdepodobné. Po relatívne krátkej inkubačnej dobe (dva až sedem dní) dochádza k prvým príznakom. Názov „kvapavka“ vystihuje hlavný príznak ochorenia. Je ním hojný hnisavý belavý alebo žltobelavý výtok z močovej rúry, často sprevádzaný pálením pri močení, ale aj mimo neho. Typická býva „kvapka na dobré ráno“, čiže hnisavá kvapka spozorovaná na spodnej bielizni po zobudení. Tieto príznaky zvyčajne privedú mužov k lekárovi. U žien sú príznaky menej výrazné a ľahšie sa prehliadnu. V ambulancii nasleduje výter z močovej rúry, ako aj kontrolné výtery na ostatné pohlavné choroby a nemalo by sa zabudnúť ani na odber krvi na HIV. Po získaní výsledkov sa začne cielená liečba antibiotikami. Pri kvapavke sa čoraz častejšie objavuje problém zvýšenej odolnosti (rezistencie) proti bežným antibiotikám, preto niekedy treba pacienta hospitalizovať a podávať antibiotiká do žily.Neliečená kvapavka môže prerásť do ďalších ťažkostí. U mužov môže pokračovať až do prostaty a nadsemenníkov, kde sa veľmi ťažko lieči a môže spôsobiť poruchy plodnosti. U žien sú prejavy infekcie menej výrazné, preto sa u nich vyskytuje chronická kvapavka častejšie. V popredí môže byť pálenie pri močení, častejšie nutkanie na močenie alebo belavý výtok. Infekcia môže napadnúť maternicu a vajíčkovody, čo môže viesť k trvalej neplodnosti. Obzvlášť nebezpečná je nákaza novorodenca počas pôrodu pri zanedbanej kvapavke. Po pôrode sa u novorodenca objavuje hnisavý zápal spojiviek, čo môže viesť až k trvalému poškodeniu očí alebo slepote. Preto sa po pôrode novorodencovi aplikuje do spojivkového vaku dezinfekčný roztok.

Chlamýdie, mykoplazmy, ureaplazmy – zákerné mikróby

Chlamýdie sú vo vyspelom svete najčastejšou pohlavne prenosnou chorobou. Hlavná príčina jej veľkého rozšírenia je zrejmá – infekcia často prebieha bez príznakov. Odhaduje sa, že v asi 30 až 60 percentách prípadov pacient nemá žiadne ťažkosti. Pritom chronická infekcia môže viesť k trvalej neplodnosti. Chlamýdie, mykoplazmy a ureaplazmy sú zvláštne tým, že podobne ako vírusy prežívajú vo vnútri hostiteľskej bunky. Sú to teda „vnútrobunkové parazity“. Zaraďujú sa však k baktériám a liečia sa antibiotikami. Okrem postihnutia močovej rúry môžu chlamýdie spôsobiť zápal pľúc.Hlavné ťažkosti sú nešpecifické: u mužov aj žien občasné pálenie pri močení, pobolievanie v podbrušku a v hrádzi, občasný sklovitý výtok. Príznaky však najčastejšie chýbajú. Ak aj nejaké sú, sú väčšinou nestále. Neskôr môže chlamýdia spôsobiť ženskú neplodnosť alebo zrasty v malej panve,u mužov zápaly prostaty, nadsemenníkov a neplodnosť. Často bývajú pôvodcom syndrómu bolesti v malej panve (pelvic pain syndrome). Podobné, aj keď menej časté sú mykoplazmy a ureaplazmy, ktoré sa diagnostikujú a liečia rovnako ako chlamýdie. Základom pre diagnózu je opis pacientových ťažkostí (ak vôbec sú), výter z močovej rúry a u žien z krčka maternice. Po potvrdení diagnózy je potrebná následná liečba antibiotikami. Užívajú sa makrolidové alebo tetracyklínové antibiotiká. Po preliečení je nutná kontrola, či došlo k úplnej eradikácii chalmýdií.

Genitálne bradavice – kondylómy

Kondylómy sú pohlavne prenosné bradavice vírusového pôvodu. V súčasnosti je dostupných mnoho informácií o vzťahu medzi genitálnymi bradavicami a rakovinou krčka maternice. Pôvodca – ľudský papilomavírus (HPV) – má veľa druhov (viac ako 90), takzvaných subtypov, z ktorých len niektoré sú nebezpečné pre vznik rakoviny krčka maternice. Sú to najmä subtypy 16, 18, 31, 33. U mužov sú viditeľné ako belavé bradavice rôznej veľkosti (v závislosti od času, ktorý uplynul od infekcie) najmä v okolí žaluďa a vnútorného listu predkožky. Zvyčajne sú nebolestivé, ale ak sú veľké, môžu po poškodení spôsobovať krvácanie, svrbenie a opakujúce sa zápaly. Pri väčších rozmeroch sú i výrazným estetickým problémom. U žien vznikajú v oblasti malých pyskov a prejavujú sa podobne. Avšak niektoré už spomínané subtypy môžu aktivizovať vznik rakoviny krčka maternice, preto pri ich náleze alebo náleze u partnera je potrebné dôkladné gynekologické vyšetrenie. Asociácia infekcie HPV a vzniku rakoviny penisu sa u mužov nedokázala.Diagnóza sa stanoví na základe typického miesta vzniku a vzhľadu. Kondylómy sa liečia tzv. „vypaľovaním“ tekutým dusíkom, prípravkami z podofylínu, z 5-fluoruracilu alebo chirurgickým odstránením. Chirurgické odstránenie znamená pri väčších rozmeroch obriezku, pri menších rozmeroch odstránenie pomocou chirurgickej lyžice. Kondylómy majú tendenciu recidivovať, preto opakované liečenie nie je zriedkavé. U žien je potrebná typizácia na jednotlivé subtypy HPV.

Syfilis

Syfilis je pohlavne prenosné ochorenie spôsobené baktériou Treponema pallidum. Neliečené ochorenie je veľmi vážne a môže byť smrteľné. Prebieha v troch štádiách.Prvým príznakom je vznik „tvrdého vredu“ (ulcus durum) v mieste vstupu infekcie. Najčastejšie to teda býva v okolí pohlavných orgánov, ale môže sa vyskytnúť i na pere alebo inde. Jeho typickou vlastnosťou je, že je nebolestivý a vzniká približne tri týždne po vstupe infekcie. Po niekoľkých týždňoch sám vymizne bez stopy. Neskôr sa zväčšia okolité lymfatické uzliny. V druhom štádiu vznikajú na slizniciach a koži rôzne vyzerajúce hnisavé vyrážky (pustuly), ktoré sú veľmi infekčné. Samotný obraz druhého štádia je veľmi pestrý, preto sa syfilis nazýva aj „majstrom prestrojení“, lebo imituje iné choroby. V treťom štádiu dochádza k postihnutiu centrálneho nervového systému, ciev a orgánových systémov.Diagnóza sa stanoví na základe príznakov v jednotlivých štádiách, priameho dôkazu baktérií v „tvrdom vrede“, na základe dôkazu protilátok v krvi, v telesných tekutinách (napríklad v mozgovomiechovom moku). Syfilis sa lieči dlhodobým podávaním penicilínu.Pohlavné ochorenia postihujú sexuálne aktívnych promiskuitných jedincov, teda najmä mladých ľudí. Okrem „stálic“ známych už z ranej histórie ľudských dejín, kvapavky a syfilisu, sa do popredia dostávajú chlamýdie, genitálne bradavice a iné. Sú to ochorenia veľmi nepríjemné a zákerné, preto je najlepšou prevenciou monogamný vzťah. Ak to však nie je možné, vždy treba použiť kondóm, ktorý výrazne znižuje riziko nákazy. Po objavení sa príznakov po rizikovom styku je treba prekonať predsudky a hanbu a čo najskôr kontaktovať lekára. Samozrejmosťou je liečenie oboch partnerov. Najhoršou metódou je „samoliečenie“ alebo „rozchádzanie“ choroby, čo sa skôr alebo neskôr nevypláca.

Zápaly prostaty – prostatitída

Prostata je mužská pohlavná žľaza, ktorej sekrét tvorí podstatnú časť ejakulátu. Okrem toho produkuje látky, ktoré skvapalňujú semeno a tvoria vhodné prostredie pre spermie aj po styku s „cudzím“ (pošvovým) prostredím Uložená je pod močovým mechúrom a „obklopuje“ močovú rúru, ktorá cez ňu prechádza. Spredu nalieha na vyústenie hrubého čreva, čo sa využíva pri vyšetrovaní cez konečník. Staré porekadlo o prostate – za mlada radosť, za stara starosť – už celkom neplatí.V dospelosti má prostata tvar a veľkosť gaštana. Pokiaľ s ňou mladý muž nemá problémy, zvyčajne si ani neuvedomí, že ju má. Problémy vznikajú najmä pri infekcii, ktorá najskôr postihuje močovú rúru, potom sa dostáva vyššie do prostaty (chlamýdie, mykoplazmy, ureaplazmy, kvapavka atď.), alebo sa do prostaty dostáva priamo, napríklad pri biopsii alebo krvou. Priebeh môže byť náhly, akútny, s výraznými bolesťami, horúčkami, neschopnosťou močiť alebo mierny, chronický. Pri chronickom priebehu vznikajú dlhodobé ťažkosti, ktoré sa ťažko diagnostikujú a ešte ťažšie liečia. U mladých sú to premenlivé bolesti rôznej intenzity počas močenia alebo v pokoji, niekedy počas ejakulácie. Tieto bolesti lokalizujú do podbruška, slabín, hrádze alebo celého brucha. Vyskytujú sa obdobia bez ťažkostí a obdobia s veľkými ťažkosťami. Vzhľadom na to, že problémy sú nestále, premenlivé, často spojené so sexuálnou aktivitou, bývajú sprevádzané výraznou psychickou frustráciou. Diagnóza sa stanovuje na základe pacientových ťažkostí, vyplnením dotazníka na zisťovanie chronickej prostatitídy, vylúčením iných príčin ťažkostí a vyšetrením prostaty. Tá sa vyšetruje cez konečník, najčastejšie masážou a následným vyšetrením exprimátu. Ďalej sa vyšetruje ejakulát a moč. Pri potvrdení diagnózy nasleduje dlhodobá, šesť až osem týždňov trvajúca antibiotická kúra. Ani tá však nemusí znamenať úspech, preto sa ako ďalšia možnosť navrhuje liečebná rehabilitácia oblasti malej panvy alebo lieky na uvoľnenie svalovej častí prostaty.

Zápaly obličiek a močového mechúra

Bakteriálne zápaly obličky (pyelonefritídy) postihujú častejšie ženy. Podľa priebehu sa rozdeľujú na akútne a chronické. Akútna pyelonefritída je zápalové ochorenie s náhlym začiatkom, vysokými teplotami až triaškami, bolesťou v boku, zmenou farby a zápachu moču. U žien býva najčastejšou príčinou baktéria E. coli, ktorá osídľuje okolie konečníka a ľahko sa tak dostáva do močových ciest. Spôsobuje aj zápal močového mechúra (cystítídu), ale môže „putovať“ vyššie do obličky, a tak spôsobiť pyelonefritídu. Vzhľadom na to, že akútnu pyelonefritídu zvyčanie sprevádza celkovo ťažký stav, je potrebné prijatie do nemocnice a preliečenie vnútrožilovými antibiotikami. Doba hospitalizácie býva minimálne jeden týždeň. Ak je akútna pyelonefritída komplikovaná napríklad obštrukciou močových ciest (pri kolike), jedná sa o ťažký stav, ktorý nezriedka končí otravou krvi a šokom. Vtedy je nutný akútny urologický zákrok spočívajúci v spriechodnení močových ciest. To sa robí buď napichutním obličky a zavedením hadičky do nej, alebo zavedením cievky (stentu, endoprotézy) cez močovú rúru a mechúr.Chronická pyelonefritída je choroba typická svojím takmer bezpríznakovým priebehom. Môže však viesť k tvalému a ťažkému poškodeniu obličiek, preto sa nesmie podceňovať. Prioritou je odstránenie všetkých možných zdrojov infekcie (kameňov, cudzích telies) a dlhodobá cielená liečba antibiotikami.Zápal močového mechúra (cystitída) je najčastejším urologickým zápalom u žien. Cystitída je bežné a ľahké ochorenie, ktoré však má tendenciu opakovať sa (recidivovať). Vtedy je to nepríjemná choroba, ktorá vyžaduje komplexný prístup pozostávajúci z celkového urologického, gynekologického vyšetrenia a režimových opatrení.Prejavuje sa silným pálením a rezaním pri močení, často býva v moči aj prímes krvi. Močenie je pritom časté a v malých množstvách. Teplota nebýva zvýšená. Pri zvolení správnych antibiotík ochorenie v priebehu jedného až dvoch dní odoznieva. Dôležité sú však aj následné kontroly, aby sa dal pôvodca opakovaných cystitíd identifikovať a cielene liečiť.Recidivujúce cystitídy sú zložitejším problémom. Vtedy je potrebné dôkladnejšie urologické vyšetrenie, pravidelné kontroly a opatrenia, aby sa ochorenie neopakovalo. Ak sa vylúčia iné príčiny, ktoré môžu prispievať k opakovaniu infekcie (zmenené anatomické pomery, porucha vo vyprázdňovaní mechúra a iné), je potrebné urobiť niektoré opatrenia. U mladých žien sa infekcia často spája s aktívnym sexuálnym životom. Dôležitý môže byť aj výber antikoncepcie. Použitie kondómov a spermicídnych prípravkov mení pH pošvy, čo pris­pieva k možnosti infekcie. Preto je dôležité mať stáleho partnera a zvoliť skôr perorálnu formu antikoncepcie. Po milovaní je vhodné, keď sa partnerka vymočí, čím sa využije prirodzený obranný mechanizmus močových ciest – baktérie sa močením „vyplavia“. Preto je súčasťou opatrení aj príjem dostatočného množstva tekutín. Veľmi vhodné je pitie brusnicového džúsu a užívanie prípravkov s laktobacilom, ktorý obnovuje prirodzenú flóru. U zrelších žien dochádza v období menopauzy ku kolísaniu hladín ženských hormónov, preto sa po vyšetrení gynekológom používajú lokálne hormonálne masti. Do úvahy prichádza aj dlhodobé užívanie nízkych dávok antibiotík alebo výroba autovakcín. Ak ani tieto opatrenia neprinesú želaný efekt, je potrebné vyšetrenie sliznice mechúra „zvnútra“ na operačnom stole. Pri ňom sa okrem prezretia sliznice mechúra zoberie zo sliznice vzorka, prípadne sa zmenená sliznica „popáli“.

Močové kamene – urolitiáza

Močové kamene (konkrementy) patria medzi najčastejšie ochorenia močovej sústavy. Vznikajú z rôznych príčin, ale len málokedy sa zistí bezprostredná príčina (metabolická porucha, napríklad hyperurikémia) alebo je príčinou prítomnosť cudzieho telesa (katétra), prípadne porucha vyprázdňovania močového mechúra (pri benígnom zväčšení prostaty). Vyskytujú sa častejšie u mužov. Konkrementy môžu byť „uložené“ v rôznych častiach močového systému. Najčastejšie bývajú v obličkových kalichoch, ktoré sa zbiehajú do obličkovej panvičky.Vtedy sú často len náhodným nálezom alebo zdrojom „pobolievania“ v driekovej oblasti. Obličková panvička pokračuje ďalej ako močovod, ktorý spája obličku s močovým mechúrom. Typická obličková kolika vzniká vtedy, keď sa kamienok alebo jeho úlomok vyplaví z kalicha alebo panvičky do nižších „etáží“ močového traktu. Kamienok (urolit) sa najčastejšie zasekne v močovode, následne spôsobí stagnáciu (stázu) odtoku moču, čo sa prejaví rozšírením (dilatáciou) močovodu. Zaseknutý urolit spôsobí miestny zápal s následným opuchnutím okolia, čo sťažuje jeho pasáž do ďalších častí močovodu. Rozšírený močovod sa svojou peristaltikou snaží prekonať prekážku (kameň), čo spolu s podráždením vegetatívneho systému spôsobuje symptomatológiu koliky. Kolika sa prejavuje záchvatovou, úpornou kŕčovitou bolesťou vyžarujúcou z driekovej oblasti smerom na prednú brušnú stenu alebo až k slabinám. Táto bolesť nemá úľavovú polohu a nesúvisí s pohybom. Veľmi často býva sprevádzaná pocitom na zvracanie alebo aj zvracaním, studeným potom, niekedy krvavým močom. Prejavy rozvinutého záchvatu sú často veľmi dramatické a môžu sa zameniť za náhlu brušnú príhodu. Takýto záchvat zaručene privedie pacienta k lekárovi alebo častejšie na pohotovosť. Diagnózu pomôžu stanoviť typické príznaky (náhly začiatok, typ bolesti, vracanie, zmeny farby moču), vyšetrenie močového sedimentu, ultrazvukové vyšetrenie obličiek, prípadne ďalšie doplňujúce vyšetrenia. Najdôležitejšie je odlíšiť náhlu brušnú príhodu (apendicitídu, mimomaternicové tehotenstvo), pretože nekomplikovaná obličková kolika sa v akútnom priebehu neoperuje, ale lieči sa infúziami a analgetikami (liekmi proti bolesti). Na základe ďalších vyšetrení (RTG, urografia, prípadne CT) sa stanoví ďalší postup, ktorý závisí hlavne od veľkosti kameňa, jeho polohy a sprievodných komplikácií (teplota a pod.). Ak je kamienok malý (okolo 5 mm), zvyčajne za pomoci infúzií a analgetík sám „vypadne“ a vymočí sa prirodzenou cestou. Ak je však kamienok výrazne väčší, prípadne spôsobuje komplikácie, je nutný operačný zákrok, ktorý spočíva buď v spriechodnení močových ciest pomocou endoskopických cievok (stentov, endoprotéz), v extrakcii kameňa, v jeho „mimotelovom rozbití“ rázovými vlnami (extrakorporálna litotripsia), prípadne jeho vyoperovaní cez obličku (perkutánna extrakcia).Extrakcia kameňa znamená jeho „vytiahnutie“ cez močovú rúru, močový mechúr a močovod. Často je snaha počas operácie kameň „rozdrviť“ na menšie časti, ktoré sa následne ľahšie extrahujú.Mimotelové rozbitie (extrakorporálna litotripsia) je účinná metóda využívajúca rázové vlny (podobné ultrazvukovým), ktoré bez nutnosti operačného zákroku dokážu kamene rozdrviť. Výhodou je minimálna bolestivosť a krátka doba hospitalizácie (maximálne jeden deň). Túto metódu máme konečne možnosť využívať napríklad na Kramároch.Vyoperovanie kameňa cez obličku (perkutánna extrakcia) sa robí najčastejšie vtedy, keď sú urolity veľké a mnohopočetné a pritom uložené v obličke.Aby sa zabránilo vzniku kameňov, je potrebné dbať na pitný režim a dopriať si dostatok pohybu. V prípade diagnostikovanej metabolickej choroby treba dodržiavať liečebné opatrenia. Močové konkrementy môžu okrem nepríjemnej koliky ojedinele vážne poškodiť obličky, prípadne spôsobiť ťažké infekcie až otravu krvi. Preto treba dopriať obličkám dostatok tekutín a v prípade známej predispozície na vznik močových kameňov absolvovať preventívne vyšetrenie.

Nádory semenníkov

Nádory semenníkov sú najčastejšie zhubné nádory mladých mužov a mužov v stredných rokoch. Tak ako pri iných nádoroch aj tu je dôležitá prevencia a skorá diagnostika.Pre predchádzanie vzniku nádoru semenníka je v prvom rade potrebné vedieť, že semenník počas vnútromaternicového vývoja plodu putuje pod vplyvom pohlavných hormónov z brušnej dutiny do mieška. V prípade, že sa semenník pre rôzne príčiny doň nedostane, ale uviazne v brušnej dutine alebo v slabinách aj po narodení, musí sa semenníku pomôcť podávaním dodatočných hormonálnych prípravkov. Pri neúspechu sa musí chirurgicky odstrániť. Semenník, ktorý nie je uložený v miešku, predstavuje najväčšie riziko vzniku zhubného nádoru. Dlho sa hovorí o vplyve úrazov na vznik nádorov. Výsledky nie sú jednoznačné, ale zistilo sa mierne vyššie riziko vzniku nádorov semenníka u cyklistov.Nádor najčastejšie vzniká jednostranne, a to vpravo. Najčastejším príznakom je jednostranné nebolestivé zväčšenie semenníka. Niekedy sa vyskytuje pocit „ťahania“ alebo pociť ťažkého „semenníka“. Často si muž nahmatá zväčšený semenník pri osobnej hygiene alebo pri prezliekaní. Každé zmeny veľkosti, tvaru, nález zatvrdnutia na semenníku by mali viesť k okamžitému vyšetreniu u urológa. Žiaľ, z neznalosti alebo pre neodôvodnenú hanbu si často pacienti nechávajú nárasť nádor semenníka do obrovských rozmerov. Pritom pre skoré zistenie nádoru stačí jednoduché samovyšetrenie semenníkov, ktoré býva často zanedbávané.Okrem ručného vyšetrenia semenníkov sa používa vyšetrenie ultrazvukom, vyšetrenie krvi na prítomnosť onkomarkerov. Ďalším vyšetrením je CT brucha a pľúc. V prípade potvrdenia nádoru je nutná okamžitá operácia, lebo nádor semenníka rastie veľmi rýchlo a môže zakladať metastázy. Prvým krokom je preto operačné odstránenie semenníka, čím sa zlikviduje primárne ložisko a patológ zistí, o aký druh nádoru ide. Po zhodnotení všetkých výsledkov sa stanoví rozsah nádoru a optimálna liečba.Metastázy postihujú najskôr brušné lymfatické uzliny, potom aj pľúca a pečeň. Okrem chirurgickej liečby je základom chemoterapia, prípadne rádioterapia. Často spomínaným úspechom modernej medicíny je vyliečenie známeho cyklistu Lanca Armstronga, ktorý mal nádor semenníka v pokročilom štádiu. Chemoterapia v liečbe nádorov semenníka zaznamenáva veľký prelom v liečbe nádorov. V súčasnosti väčšina aj pokročilých nádorov semenníka je vyliečiteľná pri kombinácii chirurgickej liečby a chemoterapie, prípadne rádioterapie.

Nezhubné zväčšenie prostaty – benígna hyperplázia prostaty

Benígna hyperplázia prostaty (BPH) je najčastejším urologickým ochorením mužov po päťdesiatke. Postihuje viac ako polovicu mužov vo vyššom veku. Presné príčiny vzniku tejto choroby, žiaľ, nepoznáme. Známe sú len rizikové faktory spolupôsobiace pri vzniku BPH. Častejšie vzniká u černochov v Amerike, u mužov vo vyššom veku, u pacientov s diabetom. Predpokladá sa porucha metabolizmu testosterónu pri jeho odbúraní v prostate, jednom z cieľových orgánov účinku hormónu. Doteraz sa nepreukázal jednoznačný vzťah medzi nádorom prostaty a benígnou hyperpláziou.Prejavy ochorenia zvyčajne začínajú postupne a časom sa zhoršujú. Príčinou je sťaženie vyprázdňovania močového mechúra v dôsledku prekážky tvorenej prostatou. Zaujímavé je, že intenzita príznakov často nesúvisí s veľkosťou prostaty, ale s jej konfiguráciou. To znamená, že aj objemovo malá prostata môže spôsobovať výrazné ťažkosti až neschopnosť močiť (retencia). Platí aj opačný vzťah: veľká prostata nemusí spôsobovať klinické ťažkosti. Spočiatku sa svalovina mechúra snaží prekážku prekonať zhrubnutím svaloviny (trabekulizáciou), po istom čase sa však kompenzačné schopnosti mechúra vyčerpajú a mechúr zlyhá, vtedy je nutné až zavedenie cievky do mechúra (katétra). Pri rozvinutom ochorení sú typickými príznakmi oslabenie prúdu moču (močenie na špičky nôh), dlhá doba močenia, močenie na viackrát, prerušované močenie (dribling), pocit neúplného vymočenia. Nepríjemné je časté močenie v noci, čím sa ruší spánok pacienta aj ostatných. Následkom častého močenia vzniká fixácia pacienta na dostupnosť toalety, napríklad počas cesty. To všetko výrazne znižuje kvalitu života a v niektorých ťažkých prípadoch môže viesť k zlyhaniu obličiek s nutnosťou dialýzy.Pri stanovení diagnózy sa na zistenie subjektívnych ťažkostí pacienta vyplní dotazník (IPSS), prostata sa vyšetrí cez konečník, zmeria sa prietok moču močovou rúrou (uroflowmetria), ultrazvukom sa zistí veľkosť a konfigurácia prostaty a vyšetria sa obličky, zmeria sa objem moču v mechúri po vymočení (močové rezíduum) a odoberie sa krv na PSA (prostatický špecifický antigén). Tieto vyšetrenia slúžia na zistenie pokročilosti ochorenia, ako aj na vylúčenie zhubného nádoru prostaty.Liečebné možnosti pozostávajú z podávania liekov alebo operačnej liečby. V súčasnosti existuje široké spektrum liekov s rôznymi mechanizmami účinku. Rastlinné extrakty majú rozporuplný účinok, niekomu pomáhajú efektívne, ich účinok však validnými štúdiami nebol jednoznačne potvrdený. Najčastejšie používané sú tzv. alfa- blokátory, ktoré uvoľňujú svalstvo prostaty, a tým zlepšujú priebeh močenia. Novšie lieky majú mechanizmus účinku založený na blokovaní účinku testosterónu v prostate, čo spôsobuje jej zmenšenie a zlepšenie parametrov močenia. Výnimočne sa odporúča kombinovaná liečba. Pri zlyhaní medikamentóznej liečby alebo pri jej nedostatočnej účinosti sa odporúča chirurgická liečba. Operácia prostaty je vôbec najčastejšou urologickou operáciou. V podstate sa používajú dva prístupy: endoskopický a otvorený prístup.Pri endoskopickej operácii sa pomocou endoskopických inštrumentov operuje prostata cez močovú rúru. Takto sa prostata „frézuje“ zvnútra, čím sa vytvorí dostatočne široký „kanál“ medzi mechúrom a močovou rúrou. Operuje sa pomocou elektrického prúdu alebo novšie laserovej techniky. Obe metódy majú svoje výhody aj nevýhody. Endoskopický prístup je podstatne menej invazívny ako otvorená operácia. Endoskopická operácia má však svoje limity. Je ním najmä veľkosť prostaty – pri veľmi veľkých prostatách je vhodnejšia otvorená operácia. Pri nej sa robí rez nad lonovou kosťou, preruší sa stena mechúra a prostata sa zhora kompletne „vylúpne“ zo svojho puzdra ako pomaranč zo šupky. Táto operácia umožňuje takmer kompletné odstránenie prostaty, býva však spojená s vyšším rizikom komplikácií a dlhšou dobou hospitalizácie.Operačná liečba prináša z dlhodobého hľadiska najlepšie výsledky, ale nevýhodou je, že prostata môže niekedy opäť „dorásť“. Ako každá operácia i táto prináša so sebou aj isté riziká, či už priamo počas operácie, alebo neskôr. Medzi neskoršie pooperačné komplikácie patrí najmä zúženie (striktúra) močovej rúry. U mladých sexuálne aktívnych mužov je treba brať do úvahy aj porušenie ejakulácie (nie libida) po operácii.

Nádor prostaty

Nádor prostaty je najčastejším urologickým nádorom u mužov. V absolútnom meradle mu patrí tretia priečka v častosti výskytu u nás. V USA a západnej Európe je to druhý najčastejší nádor mužov vôbec. Štatistiky dokazujú, že výskyt nových prípadov rakoviny prostaty ma stále mierne stúpajúcu tendenciu. Stúpajúci trend majú iste na svedomí jednak pokroky v diagnostike najmä skorších štádií, ako aj zdravotnícka osveta a celkové zvýšenie zdravotného povedomia. Na druhej strane dochádza k postupnému starnutiu populácie, čo tiež prispieva k stále vyššiemu zastúpeniu tohto typu nádoru.Jeho typickou črtou je, že v pokročilom veku ho má väčšina mužov, avšak nie u každého sa prejaví. Správanie nádoru prostaty je vysoko individuálne a tomu sa musí prispôsobiť liečebná stratégia aj prístup. Faktom zostáva, že v dôsledku predlžujúceho sa života mužov je nádor prostaty stále väčším problémom.Príčiny vzniku nádorového bujnenia prostaty nepoznáme. Známe sú však rizikové faktory. Väčšina z nich, žiaľ, nie je ovplyvniteľná. Sú to: vyšší vek, rasa, prítomnosť testosterónu a dedičné faktory. Z ovplyvniteľných faktorov sú to najmä stravovacie návyky.Prejavy nádoru prostaty sú v začiatočných štádiách veľmi skromné, ak vôbec nejaké sú. Môžu to byť pestré ťažkosti s močením, ktoré mávajú často iný podklad a nádor prostaty je pritom len vedľajším nálezom. Často býva prvým príznakom až bolesť v kostiach, ktorá je prejavom vzdialených metastáz. Ťažkosti pri močení vznikajú opäť až pri pokročilom štádiu alebo sú spôsobené benígnym (nezhubným) zväčšením prostaty. Práve preto, že rakovina prostaty sa zvyčajne prejaví až vtedy, keď nie je možné vyliečenie, je dôležité nezanedbať prevenciu a navštíviť svojho urológa.Diagnóza sa stanoví na základe vyšetrenia prostaty cez konečník, vyšetrením krvi na PSA a v prípade odchýlky od normy sa odoberá vzorka prostaty cez konečník (biopsia) bioptickou pištoľou. Samotný odber vzoriek trvá približne pätnásť minút a je zvyčajne dobre pacientmi tolerovaný. V absolútnej väčšine prípadov je zákrok nekomplikovaný, len veľmi zriedka sa môže objaviť teplota, prípadne krv v stolici alebo v moči.Ak sa vo vzorkách prostaty zistí nádor, v prvom rade je nutné dostupnými vyšetrovacími metódami zistiť, aký je rozsah ochorenia, teda či je nádor obmedzený na prostatu, alebo prerastá do okolia, resp. do vzdialených orgánov. Ďalej lekár musí zobrať do úvahy pacientov vek, celkový stav, prognostické faktory a v neposlednom rade želanie pacienta.Ak je rozsah nádoru obmedzený na prostatu a pacientov stav to umožňuje, je vhodné uvažovať o liečebných postupoch, ktoré môžu nádor úplne odstrániť. V tomto prípade sa uplatňujú dva postupy: kompletné odstránenie prostaty (radikálna prostatektómia) alebo rôzne formy ožiarenia prostaty (rádioterapia) v kombinácii s hormonálnou manipuláciou.Ak sa potvrdí, že nádor prerastá už mimo prostatu, prípadne už má založené metastázy, používa sa hormonálna manipulácia. Tá spočíva vo vyblokovaní testosterónu (mužského pohlavného hormónu). To znamená, že sa zabraňuje jeho účinku na cieľové tkanivá (prostatu), prípadne sa zabráni jeho tvorbe (medikamentózna kastrácia). Iný spôsob je odstránenie semenníkov (chirurgická kastrácia). Táto liečba dočasne výrazne zmenší nádor, zlepší príznaky a predlžuje život. Za tento objav bola Hugginsovi a Hodgesovi udelená Nobelova cena.V dôsledku stále častejšieho výskytu rakovinu prostaty a pre jej „skryté“ začiatočné prejavy je veľmi dôležité nezanedbať prevenciu, ktorá môže zachytiť nádor už v počiatočných štádiách. To umožňuje nádor úplne odstrániť a pacientovi zachrániť život. Preto každý chlap po päťdesiatke by mal navštíviť svojho urológa a stráviť uňho pár minút prehliadkou prostaty, odberom krvi a vyšetrením ultrazvukom.