Luhačovice sú najväčšími kúpeľmi na Morave. Tento turistický klenot Českej republiky je aj držiteľom významného európskeho ocenenia EDEN (European Destination of Excellence), ktoré získali v súťaži vyhlásenej Európskou komisiou o najkrajšiu kúpeľnú destináciu Českej republiky. „Perlu Moravy” nedávno navštívila skupina slovenských novinárov. Hlavnou témou tohtotočnej pozvánky bola návšteva už dokončeného novo zrekonštruovaného areálu Slnečných kúpeľov začiatkom tohto roku.
Srdce-Vodoliečebný ústav
Srdcom obnoveného areálu je objekt Vodoliečebného ústavu s expozíciami venovanými histórii tohto miesta: liečivým silám prírodných zdrojov, dielu slovenského architekta Dušana Jurkoviča a tiež vzťahu hudobného skladateľa Leoša Janáčka k Luhačoviciam. Jednotlivé budovy sa historicky využívali k vodoliečebným, slatinným a sírnym liečebným procedúram, avšak s postupom času táto úloha prešla na modernejšie kúpeľné objekty. Po sto rokoch sa potom areál uzatvoril. Samotné Jurkovičove Riečne a slnečné kúpele predstavovali v čase svojho vzniku centrum stretávania a spoločenskej zábavy kúpeľných hostí. Bazén, napájaný z riečky Šťávnice lemovali drevené prezliekacie kabínky s bielymi závesmi. Dominantou hlavnej prehliadkovej trasy, po ktorej nás sprevádzal marketingový manager Lázně Luhačovice Dalibor Chrastina, bola dokonale zreštaurovaná Jurkovičova Odpočívareň, vybavená replikami pôvodného mobiliáru z roku 1902. Jurkovič bol spolutvorcom myšlienky vybudovania slovanských kúpeľov a realizátorom ich jedinečnej podoby. V krátkom čase, do roku 1907 tu potom vytvoril súbor štrnástich stavieb. Súčasťou obnovy sú aj artefakty z pôvodného mlynu, na mieste ktorého bol Vodoliečebný ústav postavený, a autentický model, znázorňujúci podobu areálu z roku 1910.
Druhé podlažie je potom venované Leošovi Janáčkovi a jeho tvorbe, s možnosťou hudobných ukážok, vrátane televízneho záznamu Glagolskej omše. Janáček bol pravidelným kúpeľným hosťom. Luhačovice boli preňho miestom liečby, odpočinku a inšpirácie. V tunajšom prostredí rozpísal napríklad aj Príhody líšky Bystroušky.
Ďalšie dve budovy v areáli nadväzujú na Jurkovičove stavby. Prvá z nich je bývalá kúpeľná práčovňa s kotolňou z roku 1909, a je teraz vstupom do muzeálnej expozície. Druhou je monumentálna stavba Slatinných a sírnych kúpeľov z toho istého roku. Dnes objekt slúži ako skleník pre zimovanie teplomilných rastlín z kúpeľného parku (hlavne palmy) a v letnom období je centrom kultúrnych a spoločenských udalostí.
Unikátny doklad kúpeľníctva
Po rozsiahlej rekonštrukcii sa roky nevyužívané budovy stali unikátnym dokladom kúpeľníctva a kultúrnej atmosféry doby najväčšieho rozkvetu kúpeľov. Hlavným cieľom obnovy bola záchrana výnimočného architektonického diela Dušana Jurkoviča, ktoré je navrhnuté ako národná kultúrna pamiatka.
Ako uviedla aj riaditeľka Slnečných kúpeľov Ing. Hana Felcmanová, „Bez preháňania môžem povedať, že táto stavba bola dosiaľ najnáročnejšia zo všetkých podobných rekonštrukcií. Od rozsahu a zložitosti stavebných prác, množstva reštaurovaných prvkov, komplikovaného hľadania konečného architektonického riešenia až po nastavenie pravidiel prevádzky expozície. Je obvyklé, že v priebehu každej stavby narazíte na prekvapenia a skutočnosti, ktoré vás zaskočia. V tomto prípade to bolo okorenené nečakanými historickými nálezmi, ktoré nás občas nútili nielen prehodnocovať niektoré riešenia, ale zároveň nás navádzali na novú cestu.“
Projekt obnovy areálu Vodoliečebného ústavu realizovala a financovala akciová spoločnosť Lázně Luhačovice s prispením dotačného programu Ministerstva pre miestny rozvoj - IROP.
Celkové náklady projektu predstavovali vyše 15 miliónov Kč, z toho podpora celkom vyše 71 miliónov Kč.