Prvá zmienka o prospešnosti mliečnych baktérií je už v prvej verzii Starého zákona (kniha Genezis), v ktorej Abrahám vďačil za svoju dlhovekosť konzumácií kyslého mlieka. Rímsky historik Plínius odporúčal piť fermentované mlieko pri liečbe žalúdočných ťažkostí. A súčasní vedci vyslovili hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov súvisí s konzumáciou jogurtov, žinčice, kyslej kapusty, kvasenej zeleniny, ktoré obsahujú mliečne baktérie. Dnes mliečnym baktériám hovoríme probiotiká. Podľa WHO tieto baktérie mliečneho kvasenia dostatočným osídlením čreva a pošvy priaznivo vplývajú na celkový stav organizmu.
Živé organizmy v črevnej flóre
Náš tráviaci trakt má okrem trávenia potravy mnoho iných funkcií, jednou z nich je obranná funkcia, na ktorej sa veľkou mierou podieľa mikroflóra. Črevo je najväčší imunitný orgán s najväčšou produkciou protilátok. Z celkovej hmotnosti dospelého človeka je to asi 1,5 kg a tvorí ju 400-500 rôznych kmeňov. Nevzniká naraz. Novorodenci prichádzajú na svet so sterilnou tráviacou sústavou. Ich prvým nádychom sa začína osídľovanie mikroorganizmami. Táto kolonizácia veľmi závisí od spôsobu pôrodu, prostredia, výživy, prekonaných ochorení, užívaných liekov, ale aj od osídlenia ostatných členov rodiny. Keďže prostredie nie je v našom tráviacom trakte rovnaké, preto nie je ani mikroflóra rovnaká. Mení sa v závislosti od pH, rýchlosti priechodu a dostupnosti potravy. Napríklad v dvanástniku prevládajú laktobacily, streptokoky a kvasinky. V tenkom čreve sú to najmä laktobacily bifidobaktérie, streptoky a koliformné baktérie a v hrubom čreve nájdeme bifidobaktérie, eubaktérie, proteus, kvasinky... Väčšinou sú to aneoróbne baktérie, ktoré pre pre svoj život nepotrebujú prístup kyslíka. Ak je centrum mikroorganizmov v rovnováhe, prispieva k udržaniu nášho zdravia.
Plocha dospelého tráviaceho traktu je viac ako 200m2, je potrebná na vstrebávanie živín z potravy. Na druhej strane však predstavuje obrovský priestor pre škodlivé organizmy. Osídlením sliznice čreva vytvárajú probiotiká ochrannú bariéru pred patogénmi, a tak črevná mikroflóra brzdí rast a rozmnožovanie cudzorodých organizmov. Okrem ochrannej funkcie produkujú baktérie črevnej mikroflóry aj vitamíny K a B12.
Účinky mliečnych baktérií
Pozitívny efekt mliečnych baktérií je dokázaný a známy pri akútnej i cestovnej hnačke, chronickej zápche, obnove mikroflóry po antibiotikovej liečbe, laktóznej intolerancii, infekciách Helicobacter pylori, ulceróznej kolitíde, obnove vaginálnej mikroflóry... Dokázaný bol aj pozitívny efekt pri redukcii hladín cholesterolu v krvi, atopickej dermatitíde alebo iných alergických ochoreniach. Probiotiká vplývajú aj na imunitu človeka. Imunita je veľmi zložitý a komplexný systém v našom tele a jednou z nich je aj črevo spolu s mikroorganizmami, ktoré ho osídľujú. Črevná a vaginálna mikroflóra bráni osídleniu patogénov na sliznici. Produkujú kyselinu mliečnu, maslovú a ďalšie látky, ktoré zabraňujú rozmnožovaniu patogénov a neutralizujú niektoré karcinogény. Probiotiká ovplyvňujú imunitu inak u alergokov a inak u nealergikov. Kým u zdravých ľudí imunitný systém stimulujú, u atopikov potláčajú imunitné a zápalové reakcie vedúce k alergickým prejavom
Ako často a v akej forme používať probiotiká
Probiotiká sa vyskytujú vo fermentovaných mliečnych produktoch, ako jogurty, zákvas, acidofilné mlieko, kefír.... Perfektným zdrojom probiotických kultúr je aj naša bryndza. Obsahuje veľké množstvo druhov probiotických mikroorganizmov a vďaka ich kombinácii nielen zabraňuje rozmnožovaniu sa patogénov, ale má aj antioxidačné vlastnosti. Samozrejme, aj zdravá a vyvážená strava je základom. Okrem probiotík však nesmieme zabúdať ani na prebiotiká. Sú to látky, ktoré sú hlavným zdrojom výživy črevných baktérií a ktoré prechádzajú nestrávené až do hrubého čreva a tam sú zdrojom pre mikroorganizmy. Ak sme sa rozhodli pre probiotiká z lekárne, je ich na trhu veľké množstvo. Pri výbere by sme mali prihliadať nielen na kvalitatívne, ale aj na kvantitatívne zloženie a aj ich formu. V každej lekárni vám farmaceuti odborne poradia pri výbere probiotík.
Klinické štúdie dokázali, že probiotiká vo forme kapslí, tabliet... obsahujú v jednej tobolke mnohonásobne viac probiotických baktérií, ako v probiotických potravinách – až niekoľko miliárd. „Probiotiká možno používať dlhodobo, prakticky bez obmedzení, a to v prevencii i po ochorení. Probiotiká sú vhodné pre všetky vekové kategórie, vrátane tehotných žien a detí. Existujú aj prípravky, ktoré sa môžu podávať aj dojčatám. Na trhu sú aj produkty bez obsahu laktózy či škrobov. Predávkovanie a návyk na probiotiká nehrozí. Probiotiká sú naďalej predmetom intenzívneho štúdia odborníkov, ktorí potvrdzujú ich pozitívny vplyv pri viacerých akútnych, ale aj chronických ochoreniach.
Probiotické baktérie:
‒ potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov, hnilobných procesov a pôsobia proti zápche,
‒ obnovujú črevnú flóru po liečbe antibiotikami, cytostatikami a ožarovaní,
‒ pôsobia imunostimulačne, zvyšujú odolnosť proti bakteriálnym infekciám,
‒ produkujú vitamín B, vitamín K, uľahčujú vstrebávanie a využitie vitamínov,
‒ zvyšujú vstrebávanie a lepšie využitie viacerých minerálnych látok z potravy,
‒ znižujú obsah cholesterolu v krvi tým,
‒ znižujú obsah amoniaku a toxických amínov v krvi.
Dobre vedieť:
Najviac kyslo-mliečnych baktériálnych kultúr obsahujú čerstvé probiotické jogurty, acidofilné mlieko, zákvasy, bryndza a žinčica, ale aj kvasená zelenina, ovocné šťavy.
Farmaceutické potravinové doplnky vo forme tabliet, kapslí či sirupov sú nositeľmi koncentrovaného množstva špeciálne upravenej kultúry.
Probiotické baktérie obnovujú črevnú mikroflóru po liečbe antibiotikami, cytostatikami, pri hnačkových ochoreniach, stimulujú prirodzenú imunitu, redukujú infekciu, znižujú hladiny cholesterolu, upravujú zápchu, znižujú riziko rakoviny hrubého čreva, pečene i obličiek a sú tiež prevenciou v liečbe osteoporózy.