Vitamín D – náš každodenný...

Pre načerpanie vitamínu D je rozumný pobyt na slnku nevyhnutnosťou! Počas celého dňa stráveného na slnku môžeme síce načerpať až 10 000 IU vitamínu D3, vystavíme sa však spáleniu pokožky, čo je mimoriadne nežiaduce. Príjem dennej dávky déčka podporme radšej 30-minútovým slnením bez použitia ochranných krémov pri menej intenzívnych slnečných lúčoch tak v doobedňajších, ako i poobedňajších hodinách – poďakuje sa nám aj naša pokožka. Už dávno neplatí, že na dostatočnú hladinu vitamínu D v krvi postačí 10- minútový pobyt na slnku. Ukázalo sa, že ani po 14-dňovej letnej dovolenke strávenej uvážlivým opaľovaním na slnečnom morskom pobreží, nenačerpáme dostatočné zásoby vitamínu D. Vstrebávanie a ukladanie vitamínu D do zásoby nie je pre organizmus také jednoduché. Nemožno ho urýchliť, náš organizmus bol totiž evolučne pripravený na celodenný pobyt v prírode a dopĺňanie vitamínu D priebežne. Daňou za zmenu životného štýlu, náš každodenný pobyt v interiéri pri počítači či televízii, je absencia prirodzeného pohybu vonku, na vzduchu, na slnku a nadväzne deficit déčka. Odborníci preto zdôrazňujú nevyhnutnosť dbať počas celého roka o jeho primerané dopĺňanie.

Prečo je vitamín D pre náš organizmus taký dôležitý?
Početné štúdie upozorňujú na súvis medzi nedostatkom slnečného vitamínu D a celým radom civilizačných ochorení, vrátane kardiovaskulárnych, osteoporózy, cukrovky, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, ako aj rizikom vzniku mnohých autoimunitných chorôb (skleróza multiplex, psoriáza...) či onkologických ochorení. Do popredia čoraz viac vystupujú účinky vitamínu D v súvislosti s imunitou, s jeho úlohou v boji proti vírusom, vrátane nového koronavírusu.

Vitamín D má podľa odborníkov strategickú úlohu v celom rade fyziologických procesov, ako aj terapii chorobných procesov v ľudkom tele. Dostatočná hladina vitamínu D v krvi pozitívne ovplyvňuje naše celkové fyzické a psychické zdravie a napomáha zlepšiť priebeh mnohých ochorení a porúch.

Dlhodobo je známy predovšetkým jeho účinok na imunitu a zdravie kostí: 
Oslabený imunitný systém
Dostatočná hladina vitamínu D v krvi významnou mierou zlepšuje obranyschopnosť organizmu. Bez neho je imunitný systém neaktívny a poskytuje len malú alebo žiadnu ochranu pred napadnutím mikroorganizmami. S vitamínom D v krvnom riečisku sa T bunky, najdôležitejší článok imunitného systému „ozbroja” a začnú vyhľadávať votrelcov, ktorých pomôžu zničiť a z tela vylúčiť. Navyše sa ukázalo, že je schopný blokovať niektoré cesty, ktorými sa vírusy dostávajú do bunky. Práve z tohto hľadiska je dôležitá jeho dostatočná koncentrácia v organizme, nakoľko práve on aktivuje expresiu génov, ktoré sa podieľajú na ochrane pred koronavírusmi, a tým pred ochorením COVID-19. Nízky obsah tohto vitamínu môže zvýšiť tiež riziko autoimunitných ochorení a uľahčiť vstup do organizmu rôznym infekciám14.

Tvorba zdravého kostného a zubného tkaniva 
Klasická úloha vitamínu D sa týka metabolizmu vápnika a fosforu i jeho pozitívneho vplyvu na zdravie správny rast i vývoj kostí a zubov. Pri jeho nedostatku sa u detí vyvíja rachitída (krivica) a u dospelých osteomalácia (mäknutie kostí) či osteoporóza (rednutie kostí spojené so zvýšeným rizikom pádov a zlomenín17). K ich hlavným príznakom patria bolesti a deformity kostí, svalová slabosť a zvýšená únava. U detí sa k nim pridáva porucha rastu a rozšírenie kostí v oblasti rastových platničiek, ako aj nedostatočný vývin zdravého mliečneho i trvalého chrupu. Štúdie ukazujú, že nedostatok vitamínu D, ktorý pomáha pri vstrebávaní vápnika, je úzko prepojený so zubným kazom.7

Saturácia vitamínom D významne ovplyvňuje tiež nedostatočnú nervosvalovú koordináciu. Priaznivo pôsobí na funkciu kostných svalov, stimuluje svalové bunky a pomáha tak zvýšiť svalovú hmotu i svalovú silu. Celkovo podporuje rozvoj svalstva, zlepšuje pohybovú koordináciu a pozitívne tiež vplýva na reguláciu rovnováhy a svalovú kontrakciu.

Popri svojom dobre známom výraznom podiele na posilňovaní imunity a nenahraditeľnej úlohe pri vývoji a raste kostí zasahuje vitamín D aj do ďalších životne dôležitých pochodov v organizme:

Srdcovocievne ochorenia 
Výsledky mnohých klinických štúdií potvrdzujú, že vitamín D spomaľuje rozvoj aterosklerózy, má priaznivý vplyv na funkciu srdcového svalu, pomáha pri hypertenzii. Napomáha brzdiť tvorbu renínu, hormónu ovplyvňujúceho krvný tlak a rovnako zabrániť zníženej priechodnosti ciev, kedy srdce nie je schopné dodávať do tela dostatok okysličenej krvi. Úprava koncentrácie vitamínu D v krvi významne znižuje hrozbu chorôb koronárnych artérií, infarkt myokardu, zlyhanie srdca a akútne mozgové príhody. Vitamín D sa zúčastňuje na metabolizme nenasýtených mastných kyselín, ktoré môžu priamo ovplyvniť hladinu cholesterolu v krvi a tak aj kvalitu ciev a celého kardiovaskulárneho systému.

Kognitívne – poznávacie poruchy
Ukazuje sa, že nedostatok vitamínu D ovplyvňuje viaceré patogenetické mechanizmy, ktoré majú dopad na zvýšenie rizika kognitívnych porúch. Jeho dostatočnej hladine sa pripisuje významná úloha pri podpore mozgovej činnosti8. Absencia vitamínu D sa odzrkadľuje na stave ciev a odbúravaní amyloidu v mozgu. Viaceré klinické štúdie uskutočnené pri Alzheimerovej i Parkinsonovej chorobe poukázali na menší počet receptorov vitamínu D v mozgu.

Klinické štúdie potvrdzujú význam vitamínu D pri obezite a cukrovke, ako aj ďalších problémoch s odbúravaním tukov:
Metabolický syndróm – obezita, cukrovka
Dlhodobo znížená hladina vitamínu D nepriaznivo ovplyvňuje metabolizmus cholesterolu, čím sa zvyšuje koncentrácia cholesterolu a triglyceridov v krvi a následne nadváha1 a možný nástup diabetu5. Dostatočná zásoba vitamínu D v krvi stimuluje inzulínové receptory, znižuje hladinu glukózy v krvi a pomáha tak predchádzať diabetu v rámci prevencie. Odďaľuje nástup diabetu II. typu v zrelom veku, zvlášť, ak sa vyskytuje v rodinnej anamnéze. Minimalizuje diabetické komplikácie – poškodenie zraku, obličiek, nervov, či sexuálne problémy v dôsledku zhrubnutia malých krvných ciev, ako aj riziko kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s poškodením veľkých krvných ciev. Zároveň napomáha regulovať metabolizmus voľných mastných kyselín, ktoré na kvalitu ciev taktiež vplývajú. Diabetes – cukrovka je najrýchlejšie sa rozvíjajúce ochorenie na svete, jeho genéza súvisí aj so spôsobom života, časom stráveným na slnku či nedostatkom pohybu.

Lekári identicky upozorňujú na významnú úlohu vitamínu D pri činnosti obličiek a močových ciest: 
Poruchy obličiek a infekcie močových ciest 
Vitamín D dohliada na zdravie obličiek, poskytuje im ochranu. Práve v nich sa časť vitamínu D premieňa na aktívnu formu. A preto pri ochoreniach obličiek, zvlášť chronických, je potrebná intenzívna suplementácia vitamínu D s cieľom dosiahnuť jeho potrebnú hladinu v krvi. Keďže pri obličkových poruchách dochádza k nižšiemu vstrebávaniu vitamínu D, zvýšenie jeho koncentrácie v krvi priaznivo pôsobí na zlepšenie zápalových zmien v obličkách i spomalenie progresie chronických obličkových chorôb. Pomáha znížiť poruchy metabolizmu minerálov – následne ich ubúdanie v kostiach a predchádzať tak osteoporóze. Zvýšenie hladiny vitamínu D môže pomôcť tiež ženám, ktoré prenasledujú opakujúce sa infekcie močových ciest. Štúdie ukazujú, že spojenie medzi nízkou úrovňou vitamínu D v organizme a častejšími infekciami močových ciest môže byť úzko späté so schopnosťou vitamínu D bojovať proti infekciám.9

Nedávne štúdie odhalili tiež dôležitú úlohu vitamínu D v terapii respiračných ochorení:
Respiračné problémy 
Dlhodobo dostatočne udržiavaná hladina vitamínu D znižuje výskyt zápalov tkanív dýchacích ciest, zvyšuje funkčnú kapacitu pľúc, pozitívne ovplyvňuje priebeh bronchiálnej astmy, pomáha ľahšie prekonávať ochorenia dýchacích ciest, zvlášť pri chrípke. Vitamín D výrazne ovplyvňuje syntézu kolagénu a prestavbu tkanív. Vďaka tomu obmedzuje stratu pružnosti pľúcneho tkaniva, čo sa následne priaznivo odzrkadľuje aj na funkcii pľúc. Zistilo sa, že zvýšené koncentrácie vitamínu D sú vďaka pozitívnemu vplyvu na útlm zápalových mechanizmov úzko spojené so zmiernením rizika mnohých baktériových a vírusových pľúcnych infekcií, čo sa potvrdilo v minulom období pri ochoreniach COVID-19. Zvýšenie príjmu vitamínu D rovnako prispieva k zníženiu markerov alergie a vďaka imunomodulačnému pôsobeniu zlepšuje priebeh bronchiálnej astmy10.

Množstvo experimenálnych prác prináša dôkazy o mimoriadnej úlohe vitamínu D u onkologických pacientov: 
Onkologické ochorenia 
Ukázalo sa, že pomáha regulovať vývoj a zánik buniek, podstatne obmedzuje vitalitu malígnych buniek a spomaľuje ich rast, najmä pri onkologických ochoreniach prostaty, vaječníkov, prsníkov, hrubého čreva a pankreasu, ako aj leukémii a Hodgkinovho lymfóme. Práce potvrdili tiež dôležitosť príjmu vitamínu D v rámci prevencie týchto ochorení.
Dopĺňajú mozaiku účinkov

Posledné klinické štúdie poukazujú aj na ďalšie zaujímavé indikácie a ochorenia, ktoré vznikajú pre nedostatok vitamínu D.
Výskum priniesol početné nové poznatky o dôležitej úlohe zásahu vitamínu D pri mnohých autoimunitných ochoreniach (zápalové choroby čreva, psoriáza, ekzémy...), ako aj pri mnohých fyziologických problémoch organizmu – zhoršovaní reči v detstve, výkyvoch nálad, predmenštruačnom syndróme, úniku moču, nadmernom potení či strate vlasov... 

Syndróm dráždivého čreva. Vitamín D vďaka svojim protizápalovým a imunomodulačným vlastnostiam môže napomôcť zmierniť priebeh tohto ochorenia3. Štúdie ukazujú, že vitamín D pozitívne ovplyvňuje činnosť črevných baktérií a nadväzne antimikrobiálnu aktivitu čreva a ochranu črevnej výstelky13. 
Psoriáza, ekzémy. Napriek tomu, že v súčasnosti nie je pso­riáza úplne vyliečiteľná, zvýšiť kvalitu života pacientov trpiacich týmto ochorením napomôže správna podporná liečba s vitamínom D. Jeho protizápalové účinky možno úspešne využiť aj pri liečbe chronických zápalových ochorení kože, ktoré sa prejavujú ekzémami. Ukázalo sa, že u detí, ktoré trpia ekzémami, je suplementácia vitamínu D prospešná najmä v zimných mesiacoch s nedostatkom slnka6.

Zhoršenie reči v detstve. Absenciu vitamínu D3 u tehotných žien si odnáša nielen kostný systém detí – majú nižší obsah minerálov v lumbálnych stavcoch a plochých kostiach, ale môže niesť zodpovednosť za vznik mnohých ďalších ťažkostí v neskoršom živote dieťaťa. Najnovšie poznatky poukazujú na fakt, že môže negatívne ovplyvniť vývoj reči dieťaťa. Výskum upozornil na vyššiu pravdepodobnosť výskytu poruchy reči18 u detí mamičiek, s nízkou hladinou déčka počas tehotenstva.

Výkyvy nálad. Sú synonymom zlej nálady spojenej s negatívnymi emóciami, vyúsťujúcimi mnoho ráz až do depresií. Štúdie zistili, že optimálna hladina déčka nielen predchádza deficitu tohto vitamínu, ale môže tiež zlepšiť naše emócie12.
Predmenštračný syndróm. Odborníci poukazujú na súvis medzi nízkou hladinou vitamínu D a nadväzne vápnika počas 2. fázy menštruačného cyklu, čo spôsobuje zhoršenie príznakov predmenštruačného syndrómu (PMS)2.

Zhoršené zdravie panvovej oblasti, únik moču. Optimálne zdravie panvového dna si vyžaduje zdravé kosti, svaly a nervy, preto dáva zmysel, že výskum práve začína hľadať súvislosti medzi zdravím panvového dna a nedostatkom vitamínu D11 práve v súvislosti s problémami s únikom moču.

Nadmerné potenie. Receptory vitamínu D sa našli nielen v imunitných bunkách, ale aj v potných žľazách15, čo podľa výskumu vysvetľuje spojitosť medzi nízkymi hladinami vitamínu D a nadmerným potením16.

Strata vlasov. Ukazuje sa, že vitamín D potrebujú aj naše vlasy. Jeho nedostatok sa totiž môže prejaviť na vypadávaní vlasov vyvolanom stresom4.

Podľa odborníkov je dopĺňanie vitamínu D počas celého roka nevyhnutnosťou, a to v dennej dávke 1000 IU až 2500 IU, a pri niektorých spomínaných ochoreniach i niekoľkonásobne viac. Ide o veľmi nenáročnú investíciu do zdravia, ktorá sa nám niekoľkonásobne vráti na ušetrených nákladoch za zdravotnú starostlivosť. Pravidelný pobyt na slnku či príjem vitamínu D preventívne suplementáciou nás tak môže ochrániť pred vznikom mnohých ochorení, ako aj zmierniť ich priebeh. 
Optimálna hladina vitamínu D v krvi je medzi 75 a 150 nmol/l a v zmysle posledných údajov WHO ju nedosahuje ani 60 % populácie... Keďže jeho nedostatočná hladina sa zaznamenala aj v materskom mlieku, pediatri radia dopĺňať ho už u dojčiat. U novorodencov od 1. mesiaca a väčších detí odporúčajú príjem 400 IU vitamínu D denne, najlepšie formou kvapiek; u väčších detí (od 2 rokov) aj v cmúľacích tabletách.

Vitamín D je v tuku rozpustný vitamín, a tak pre jeho optimálne vstrebávanie je vhodné zapiť ho mliekom, jogurtovým nápojom či iným mliečnym nápojom s obsahom tukov.

Vedeli ste, že vysoko účinný vitamín D – Quali-D – v prírodných prípravkoch Jamieson sa vyrába z najčistejšieho lanolínu na svete, vyextrahovaného z ovčej vlny? Lanolín je bohatý a obnoviteľný zdroj vitamínu D. Získava sa zo slnkom zaliatej vlny oviec, ktoré žijú na vysočinách Austrálie a Nového Zélandu. Spracovanie prebieha dômyselným patentovaným výrobným postupom, výsledkom ktorého je čistá prírodná forma vitamínu D farmaceutickej kvality. 

Literatúra:
1. Vranić, L., Mikolašević, I., & Milić, S. (2019). Vitamin D Deficiency: Consequence or Cause of Obesity?. Medicina (Kaunas, Lithuania), 55(9), 541. 2. Abdi, F., Ozgoli, G., & Rahnemaie, F. S. (2019). A systematic review of the role of vitamin D and calcium in premenstrual syndrome. Obstetrics & gynecology science, 62(2), 73–86. 3. Mouli, V. P., & Ananthakrishnan, 
A. N. (2014). Review article: vitamin D and inflammatory bowel diseases. Alimentary pharmacology & therapeutics, 39(2), 125–136. 4. Rasheed, H., Mahgoub, D., Hegazy, R., El-Komy, M., Abdel Hay, R., Hamid, M. A., & Hamdy, E. (2013). Serum ferritin and vitamin d in female hair loss: do they play a role?. Skin pharmacology and physiology, 26(2), 101–107. 5. Szymczak-Pajor, I., & Śliwińska, A. (2019). Analysis of Association between Vitamin D Deficiency and Insulin Resistance. Nutrients, 11(4), 794. 6. Camargo, C. A., Jr, Ganmaa, D., Sidbury, R., Erdenedelger, K.h, Radnaakhand, N., & Khandsuren, B. (2014). Randomized trial of vitamin D supplementation for winter-related atopic dermatitis in children. The Journal of allergy and clinical immunology, 134(4), 831–835. 7. Zhou, F., Zhou, Y., & Shi, J. (2020). The association between serum 25-hydroxyvitamin D levels and dental caries in US adults. Oral diseases, 26(7), 1537–1547. 8. Miller JW, Harvey DJ, Beckett LA, et al. Vitamin D Status and Rates of Cognitive Decline in a Multiethnic Cohort of Older Adults. JAMA Neurol.2015;72(11):1295–1303. 9. Nseir, W., Taha, M., Nemarny, H., & Mograbi, J. (2013). The association between serum levels of vitamin D and recurrent urinary tract infections in premenopausal women. International journal of infectious diseases : IJID : official publication of the International Society for Infectious Diseases, 17(12), e1121–e1124. 10. Ogeyingbo, O. D., Ahmed, R., Gyawali, M., Venkatesan, N., Bhandari, R., Botleroo, R. A., Kareem, R., & Elshaikh, A. O. (2021). The Relationship Between Vitamin D and Asthma Exacerbation. Cureus, 13(8), e17279. 11. Legan, M., Barbič, M., Osredkar, J. et al.Association of vitamin D deficiency and pelvic organ prolapse in postmenopausal women: a cross-sectional study. womens midlife health 8, 9 (2022). 12. Xie, F., Huang, T., Lou, D., Fu, R., Ni, C., Hong, J., & Ruan, L. (2022). Effect of vitamin D supplementation on the incidence and prognosis of depression: An updated meta-analysis based on randomized controlled trials. Frontiers in public health, 10, 903547. 13. Akimbekov, N. S., Digel, I., Sherelkhan, D. K., Lutfor, A. B., & Razzaque, M. S. (2020). Vitamin D and the Host-Gut Microbiome: A Brief Overview. Acta histochemica et cytochemica, 53(3), 33–42. 14. Aranow C. (2011). Vitamin D and the immune system. Journal of investigative medicine : the official publication of the American Federation for Clinical Re-
search, 59(6), 881–886. 15. Koike, N., & Stumpf, W. E. (2007). Sweat gland epithelial and myoepithelial cells are vitamin D targets. Experimental dermatology, 16(2), 94–97. 16. Chen, T., Zhang, Z., Lei, H., Fen, Z., Yuan, Y., Jin, X., Zhou, H., Liu, J., Wang, W., Guo, Q., Li, L., & Shao, J. (2022). The relationship between serum 25-hydroxyvitamin-D level and sweat function in patients with type 2 diabetes mellitus. Journal of endocrinological investigation, 45(2), 361–368. 17. Lips, P., & van Schoor, N. M. (2011). The effect of vitamin D on bone and osteoporosis. Best 
practice & research. Clinical endocrinology & metabolism, 25(4), 585–591. 18. Grens, K. (2012, February 15). Kids’ language issues tied to moms’ low vitamin D: Study. Reuters.