Každú jar treba pripomínať, aby sme venovali zvýšenú pozornosť ochoreniam, ktoré prenášajú parazity cudzopasiace na povrchu nášho tela. Reč je o kliešťoch, ktoré cicajú krv teplokrvných živočíchov, teda aj ľudí. Prisať sa na človeka môžu kdekoľvek – na prechádzke v lese, na lúke i v parku na sídlisku. Priniesť si ich možno prisaté na tele, tiež v odeve, kde sú schopné prežiť aj niekoľko dní. Sú také maličké, že ich takmer nevidieť, preto vyvolávajú strach.
Za normálnych okolností kliešte merajú 0,2 až 0,3 cm, no keď sa nacicajú krvou, narastú až na 1,1 cm. Zahryznutie kliešťa nebolí, má totiž sliny so znecitliveným účinkom. Samotné uhryznutie týmto parazitom by nemalo uškodiť, nebezpečné môžu byť následky uhryznutia infikovaným kliešťom. Je to dôvod na paniku?
Prenášajú dve choroby
„Kliešte na Slovensku prenášajú dve všeobecne známe choroby, a to boreliózu, nazvanú Lymská choroba a kliešťový zápal mozgu – kliešťová encefalitída,“ hovorí MUDr. Tatiana Lacová, všeobecná lekárka v Bratislave a dodáva, že kým boreliózu spôsobujú baktérie prenesené kliešťom na človeka, kliešťový zápal mozgu vyvolajú vírusy. „Prejavy oboch ochorení, priebeh choroby a liečba sa líčia. Kým vírusový zápal mozgu sa môže preniesť slinami už pri uhryznuté kliešťa, baktéria borelie s infikovaným kliešťom sa dostáva do krvi až po niekoľkých hodinách od prisatia na telo. Predísť kliešťovej encefalitíde sa dá očkovaním. V prípade boreliózy zatiaľ účinná látka pre ľudí neexistuje.“
Kliešťová encefalitída patrí v strednej Európe medzi najvýznamnejšie ochorenia, ktoré kliešte prenášajú. Ochorenie spôsobuje vírus kliešťovej encefalitídy. Najčastejším prenášačom vírusu je kliešť, v našich geografických podmienkach hlavne druh Ixodes ricinus. Hostiteľmi vírusu môžu byť aj rôzne hlodavce i väčšie zvieratá, ako myši, ježe, veveričky, zajace vtáky, líšky, srnce, ovce, kozy dobytok, psy, mačky... Nakaziť sa možno aj konzumáciou surového kozieho mlieka či výrobkov z neho. K prenosu nákazy dochádza prisatím infikovaného kliešťa na časti tela s jemnou kožou, napr. za ušami, podpazušie, pod kolenom, v genitálnej oblasti. Prisávajú sa larvy, nymfy i samičky, pričom drobné larvy a nymfy možno prehliadnuť. Kliešť dokáže sať aj niekoľko dní, pričom vypustí do kože ranky sliny s vírusom. Kliešte po nasatí infikovanej krvi sú infekčné po celý ich život.
„Kliešťová encefalitída je horúčkovité ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém. Ochorenie v klasickej forme prebieha v dvoch fázach. Klinický obraz ochorenia v prvej fáze je často bezpríznakový a pripomína ľahkú chrípku. Obvykle 7 až 14 dní po napadnutí kliešťom sa objaví horúčka, malátnosť, bolesť hlavy, slabosť. Táto fáza trvá približne týždeň a potom nastáva 4-10 dní obdobie pokoja, kedy sa pacient cíti zdravý. Toto obdobie je zradné, lebo môže nenápadne prejsť do druhej fázy s vysokými teplotami 40 až 41°C, silnými bolesťami hlavy, zvracaním, stuhnutím šije a ostatnými príznakmi zápalu centrálnej nervovej sústavy. Veľmi často dochádza k obrne lícneho nervu alebo obrne hornej končatiny. Každý štvrtý prípad ochorenia spôsobuje dlhodobé zdravotné ťažkosti, ba môže mať až smrteľné následky,“ vysvetľuje doktorka Lacová a pripomína, že encefalitída patrí medzu najzávažnejšie infekcie, preto vyžaduje starostlivú a včasnú diagnostiku, ktorá môže zabrániť trvalým následkom i ohrozeniu života. Chorý s kliešťovou encefalitídou je hospitalizovaný na infekčnom oddelení, pretože toto ochorenie potrebuje intenzívnu starostlivosť. Najťažší priebeh má encefalitída u ľudí vo veku nad 60 rokov, u ktorých môže byť postihnutá časť mozgu, kde sú vitálne centrá.
Medzi následky prekonaného ochorenia patria trvalé poruchy spánku, zmeny nálady, zhoršená koncentrácia myslenia a obrna. Rozsiahlejšie obrny môžu viesť až k trvalej invalidite.
Prevencia
Prevencia nákazy sa opiera o zdravotnú výchovu i osobnú ochranu vhodným oblečením i repelentmi, ktoré dostať v lekárňach vo forme pred spreja, gelu či masti. Na potulky prírodou uprednostníme košele s dlhými rukávmi a dlhé nohavice, nezabudnime na ponožky a pokrývku hlavy. Repelenty novej generácie sú vhodné už aj pre citlivú pleť deti. Pri dodržaní všetkých zásad prevencie je pravdepodobnosť stretnutia s kliešťami minimálna. Po skončení pobytu v prírode skontrolujeme nielen odev, ale aj celé telo. Pozor, nestačí sa iba osprchovať, pretože keď je kliešť už prisatý, je imúnny i voči silnému prúdu vody. Ak ho nezbadáme, nerušene pokračuje v nasávaní krvi. A ak sa predsa len objavia prisaté kliešte, musíme ich ihneď odstrániť. Dôležité je odborné a včasné odstránenie kliešťa, pretože týmto sa znižuje infekčná dávka vírusu.
Prichyteného kliešťa odstránime pinzetou opatrným vyťahovaním do strán za stáleho ťahu. Nestláčame ho, aby sme prípadný infikovaný obsah jeho žalúdka nevytlačili do ranky. Nikdy kliešťa netrháme násilím a po jeho odstránení ranku dezinfikujeme jódovým či iným dezinfekčným prostriedkom. Dbajme na to, aby sme ho vytiahli do 24 hodín od prisatia. Po tomto čase totiž začína vypúšťať jedovaté látky, čo je pre organizmus obzvlášť nebezpečné. Ak sa predsa len objaví v okolí vpichu kruhové začervenanie, určite vyhľadajte lekára. Môže ísť o lymskú boreliózu.
Najúčinnejšie je očkovanie
Aj keď v prírode vieme bojovať proti nakazeným kliešťom mechanicky, biologicky i chemicky, nie je to dostatočná ochrana. V súčasnej dobe je najúčinnejším protiepidemiologickým zásahom očkovanie. Očkovacia schéma pozostáva v aplikácii troch injekčných dávok očkovacej látky v presne stanovených postupoch. Podáva sa 1. Dávka, po nej za 1-3 mesiace druhá dávka a za 9-12 mesiacov tretia injekčná dávka.
Kliešte vyliezajú z úkrytov, kde prezimovali, už s prvými lúčmi slnka a na prezimovanie zaliezajú až na jeseň, teda v prírode sú od jari do jesene. Ak je dlhá a teplá jeseň, stáva sa, že uhryznutie kliešťom ošetrujú aj koncom novembra či začiatkom decembra. Ich výskyt však kulminuje v máji až júni a potom v auguste a v septembri.
Kliešte striehnu na svojich hostiteľov v tráve a v nízkych porastoch. Nevisia zo stromov, ako sa niektorí mylne nazdávajú. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodnej časti listov, preto ich nevidíme. Ak sa človek oprie o takýto list, chĺpkami pokryté nožičky kliešťa sa zachytia a nebadane zalezú na miesta, kde je jemná pokožka a príjemne teplo.
Na Slovensku sa z roka na rok objavuje väčší počet prípadov tohto sezónneho postrachu. Obzvlášť v okolí Nitry, Nových Zámkov, Rimavskej Soboty a Zvolena, ale aj v iných oblastiach Slovenska či v Bratislave a jej okolí. Vírus kliešťovej encefalitídy sa v súčasnosti dostáva u nás aj do regiónov, v ktorých sa predtým nevyskytoval, napríklad do nadmorskej výšky 1 500 metrov Znamená to, že ohrození sú nielen návštevníci listnatých lesov a lúk v endemických oblastiach, ale aj vysokohorskí turisti, horskí cyklisti a horolezci.
Kliešťová encefalitída je endemickým ochorením v mnohých európskych krajinách a každým rokom sa identifikujú ďalšie nové ohniská. Vzhľadom na to zdravotníci odporúčajú profylaktické očkovanie všetkým ľuďom, ktorí cestujú do endemických oblastí, bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dospelého jedinca.
-DM-