Kdekoľvek sa vyberiete po zaujímavých trasách v oblasti Dolného Rakúska, zistíte, že všetky tieto miesta dýchajú históriou. Nedávno sa mali možnosť spoznať bližšie niektoré z nich, konkrétne Zámok Eckartsau – barokový komplex poľovníckeho zámku a prírodného parku Habsburgovcov neďaleko rovnomennej rakúskej obce v okrese Gänserndorf a takisto Zámok Rohrau, nachádzajúci sa v divokom, romantickom prostredí na začiatku luhov rieky Leitha. V Rohrau sme okrem toho navštívili aj rodný dom významných skladateľov Josepha a Michaela Haydna. A aby toho nebolo málo, navštívli sme aj Petronell-Carnuntum, kde bola kedysi, pred viac ako dvetisíc rokmi, pulzujúca rímska metropola. Napokon sme sa zastavili v Hainburu an der Donau v okrese Bruck an der Leitha, ktoré je najvýchodnejším rakúskym mestom.
Poľovnícky zámok Eckartsau
Krásnu prírodu lužných lesov spoznáte na mieste Eckartsau, práve tu nájdete informácie ako vznikali lužné lesy a čomu vďačíme za to, že tu vôbec posledné lužné lesy Európy zostali neporušené. A to vďaka aktivistom, ktorí bojovali za to, aby tu nevznikla žiadna vodná elektráreň. Práve tu sa nachádza aj zámok Eckartsau a jeho nádherný okrasný park. Zámok bol postavený na mieste niekdajšieho obranného vodného hradu z 12. storočia. V prvej písomnej zmienke, pochádzajúcej z roku 1180, sú ako prví vlastníci spomenutí rytieri z Eckartsau. V druhej polovici 18. storočia sa objekt s priľahlými pozemkami stal majetkom rodu Habsburgovcov, ktorí ho začali využívať ako výletný a poľovnícky zámok. K tomu ho predurčovala ideálna poloha prekrásnych a na zver bohatých lužných lesov. V jeho priestoroch sa po stenách nachádzajú stovky trofejí z poľovačiek.
Zámok sa zapísal aj do histórie zanikajúcej rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa stal miestom posledného domáceho pobytu rakúskeho cisára Karola I. Spolu s manželkou Zitou a deťmi tu od novembra 1918 do marca 1919 trávil ostatné chvíle pred núteným odchodom do švajčiarskeho exilu. Súkromné apartmány cisárskeho páru patria k vrcholným zážitkom pri prehliadke zámku.
Zámok spolu s parkom sú dnes verejnosti prístupné. Návštevníci môžu obdivovať zámocké, bohato zariadené interiéry, vybavené dobovým nábytkom, množstvom skulptúr a cenných obrazov. Veľmi úchvatne pôsobí stropná freska v slávnostnej sále od významného rakúskeho barokového maliara Daniela Grana z roku 1732. Prechádzka rozsiahlym zámockým parkom rovnako patrí k nezabudnuteľným zážitkom.
Najväčšia privátna zbierka olejomalieb v Rohrau
Zámok Rohrau, postavil okolo roku 1524 gróf von Harrach, koncom 18. Storočia dostal svoj súčasný barokový šat. Od roku 1970 má zámok najväčšiu privátnu zbierku olejomalieb v Rakúsku, ktorú zbierali 450 rokov – sú to španielski a neapolskí majstri 17. a 18. storočia. Tento zámok patril k najkrajším rakúskym zámkom. Harrachovci (Harrach zu Rohrau) sú rakúsky šľachtický rod českého pôvodu. V Rohrau sídlili až do roku 1945, keď ho obsadila ruská Červená armáda. Potom musel byť zámok v povojnovom období reštaurovaný a od roku 1970 sa stal súkromnou galériou rodiny Harrach. (Pôvodne bola táto vzácna zbierka obrazov v paláci Harrach vo Viedni, ale v roku 1966 plánovali premiestniť olejomaľby naspäť do Rohrau. Vďaka tomuto bol zámok zachránený pre sanáciou a začala sa celková rekonštrukcia). Majiteľka, grófka Stephanie Harrach, tu vytvorila dojem, že nie ste v múzeu, ale v dome, v ktorom sa žije. Možno tu obdivovať aj nádherný mobiliár a umelecké predmety.
Joseph Haydn – otec symfónie
Rohrau je aj miestom narodenia významného rakúskeho hudobného skladateľa Josepha Haydna (* 31. marec 1732). Výrazne sa zaslúžil o rozvoj sonátovej formy a symfónie. Nazýva sa preto aj „otcom symfónie”. Položil tiež základy formy sláčikového kvarteta. Rozšíril orchester o nové nástroje a objavil tak jeho nové možnosti. To sú len najdôležitejšie prvky, ktorými Haydn navždy ovplyvnil svetové smerovanie hudby. Samotné Haydnove diela sa vyznačujú sviežou, ľahkou melodikou a jasnými harmóniami. Je tvorcom najčistejšieho klasicistického štýlu. Dielo Josepha Haydna je až neuveriteľne rozsiahle. Dodnes sa na repertoári udržali viaceré jeho symfónie, z ktorých je veľmi známa najmä druhá veta Symfónie č.94 G dur „S úderom tympanov”, nazvaná Angličanmi „The Surprise” („Prekvapenie”). Haydn patrí k najvýznamnejším skladateľom sláčikových kvartet v dejinách. Jeho diela tvoria základ repertoáru týchto komorných hudobných telies. Druhá veta „Cisárskeho” kvarteta C dur č. 62 (op. 76 č. 3), ktorú zložil ako cisársku hymnu Gott erhalte, sa stala melódiou nemeckej štátnej hymny.
Carnuntum – Rímske mesto
Staroveký skvost neďaleko Bratislavy je dnes najväčším archeologickým náleziskom v Rakúsku a jedinečným strediskom antickej kultúry. Pri dobrej premávke sa sem zo Slovenska dostanete do pol hodiny a naozaj to stojí za návštevu. Prvá zmienka o rímskom meste na tomto území pochádza už z 6 roku 1. stor. po Kr., pričom v 15. roku tu vznikol vojenský tábor XV. légie Apolinaris. Jeho hlavnou úlohou bolo chrániť strategický priechod Jantárovej cesty cez Dunaj. Patrilo do systému opevnenia Limes Romanus, ktoré malo v minulosti chrániť severné hranice Rímskej ríše pred barbarskými kmeňmi. Bolo taktiež hlavným mestom provincie Panónia. Pôvodne to bola len stavba z dreva a zeminy, ktorá sa v priebehu storočí postupnemenila a neskôr bola postavená z kameňa. Delila sa na vojenské a civilné mesto. Vojenské mesto tvorilo legionársky tábor a predmestie. Na území predmestia žili rodiny vojakov, obchodníci a remeselníci. Okrem toho sa tu nachádzal aj vojenský amfiteáter, vojenské cvičisko či palác miestodržiteľa.
V civilnom meste sa usadzovali občania, ktorí mali záujem podnikať. Nachádzalo sa tu aj fórum, rôzne chrámy, mestský archív a viacero kúpeľov. Civilný amfiteáter nachádzajúci sa pri meste mal kapacitu asi 6 000 divákov a vedľa neho bola gladiátorská škola. Na prístupovej ceste bola postavená takzvaná Pohanská brána tvaru štvoruholníkovej veže so štyrmi oblúkmi. Jej pozostatky sú stále viditeľné. Najväčšiu slávu a rozmach Carnuntum zažilo v 3.storočí nášho letopočtu, kedy sa rozkladalo na ploche 10 km2. Jeho plocha bola obohnaná kamennou hradbou širokou 2 metre a priekopou. Vstup do mesta zabezpečovalo niekoľko brán. Pravdepodobne v 4. storočí bolo vybudovaných tiež niekoľko kúpeľov, z ktorých najvýznamnejšie boli Veľké kúpele. Skladali sa z bazénov, trhoviska, kultových stavieb a obchodov. Pri ich zohrievaní sa využívalo takzvané hypocaustove vykurovanie. Bol to systém rozvodov pod podlahami a tie rozvádzali teplo do celého objektu.
Vďaka archeológom dnes dobre poznáme starovekú podobu tohto mesta. Zachoval sa napríklad amfiteáter I., teda ten patriaci vojenskému mestu pre 14 000 divákov. Rozhodne navštívte zrekonštruovanú budovu Villu urbanu, Palácovú halu, zrekonštruované kúpele či antickú kuchyňu alebo dom obchodníka Lucia.
Hainburg- najvýchodnejšie rakúske mesto
Hainburg an der Donau je mesto v Rakúsku v okrese Bruck an der Leitha. Je to najvýchodnejšie rakúske mesto s malebnými uličkami, mohutnými stredovekými bránami a mestskými hradbami.
Prvá písomná zmienka o meste sa nachádza už v najstaršej nemecky písanej literárnej pamiatke z konca 12. storočia Niebelungenlied. Nad mestom sa vypína hrad, ktorý začali budovať v 11. storočí na príkaz cisára Henricha III.
Symbolom mesta je Viedenská brána, najväčšia európska mestská brána zo stredoveku z 13. storočia. Aj mestské hradby a múr sú stavebnou pamiatkou európskeho rozmeru (siahajúca do 1. polovice 13. storočia). S mnohými vežami a bránami je najkompletnejšou a najmonumentálnejšou zachovanou mestskou hradbou tejto doby v strednej Európe. Mestský múr je vysoký miestami až 12 m a 2,2 m hrubý. Dnes je mesto súčasťou Národného parku Donau-Auen.
Detaily a informácie k prechádzkam po regióne nájdete na: www.ortsspaziergaenge.at alebo www.kamkam.eu