S obľúbeným ročným obdobím, kedy sa prebúdza príroda, pribúda aj stále viac alergénov. V súčasnosti trpí alergiami podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva okolo 40 % ľudí, pričom väčšina z nich sú polinotici. Títo ľudia trpia precitlivenosťou na viacero druhov tráv, rastlín, vrátane burín a ich kvetov.
Nepriaznivé v tejto situácií je, že fakt, že zem sa otepľuje a teda sa aj predlžuje vegetačné obdobie týchto rastlín. Najvýznamnejším a najsilnejším alergénom týchto dní, je breza. S postupným otepľovaním bude pribúdať peľ tráv z čeľade lipnicovitých a to aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Peľ tráv sa stane na dlhé obdobie najvýznamnejším a najsilnejším alergénom. Naopak s teplejším počasím klesnú koncentrácie spór húb (plesní). Množstvo peľu v ovzduší lokálne ovplyvňujú zrážky a nočné ochladenie.
Aké sú najčastejšie dôvody vzniku alergie? Ktoré sú najčastejšie formy alergie?
Pod pojmom alergia rozumieme nadmernú reakciu nášho organizmu na určitý alergén, ktorý sa bežne vyskytuje v prostredí a nealergikovi nespôsobuje ťažkosti. Schopnosť vytvárať špecifické protilátky po styku s alergénom, je teda geneticky predisponovaná a označuje sa ako atopia. Klinické príznaky alergie závisia od toho, ktorý orgán bude alergickou reakciou najviac postihnutý. Najčastejšie sú to sliznice dýchacích ciest, očné spojovky, koža, menej sliznica tráviaceho systému a najmenej často systémová reakcia známa ako potenciálne život ohrozujúca anafylaktická reakcia. Najčastejšou formou alergie, je precitlivenosť na peľové alergény – odborne nazývaná ako polinóza. Príčiny vzniku alergií delíme na vnútorné – genetický predispozícia a vonkajšie – faktory životného prostredia, infekcie, výživa, ale aj stres a podobne.
Často sa stretávame s pojmami alergia a astma. Aký je medzi nimi rozdiel?
Alergia je všeobecný pojem pre ochorenie, ktorého príčinou je nadmerná nežiaduca imunitná reakcia, ktorá vzniká u geneticky predisponovaného človeka. Medzi konkrétne najznámejšie alergické ochorenia patria alergická rinokonjuktivitída (alergický zápal sliznice nosa a spojoviek), atopický ekzém, alergická kontaktná dermatitída, astma bronchiale, potravinové alergie. Priedušková astma môže mať aj neimunitné príčiny. Charakterizuje ju chronický zápal dýchacích ciest. Ten je zodpovedný za klinické ťažkosti, ako sú sťažené dýchanie a dráždivý kašeľ.
Ako sa dá alergia liečiť?
Liečba alergií je komplexná. Zahŕňa elimináciu alebo aspoň zníženie expozície alergénom a spúšťačov z prostredia. Farmakologické postupy majú za cieľ ovplyvniť symptómy konkrétneho alergického ochorenia (symptomatická liečba), potláčať zápalové prejavy (protizápalová liečba). Osobitné postavenie má špecifická alergénová imunoterapia. Je považovaná za jedinú kauzálnu liečbu alergického ochorenia. Jej podstatou je postupná hyposenzibilácia až desenzibilácia, teda zníženie precitlivenosti na alergén až navodenie stavu tolerancie. Využiť sa môže aj pri detských pacientoch, avšak je dostupná len pre vybrané alergické ochorenia.
Pri deťoch zohráva veľmi silný faktor genetika. Aké sú iné rizikové faktory?
Rodinný výskyt alergických ochorení poukazuje na významný podiel dedičnosti, no na vzniku alergickej senzibilizácie a alergickej reakcie, majú vplyv aj vonkajšie faktory. Výživa, infekcie, nárast spotreby antibiotík a prehnaná hygiena, zmeny črevnej mikrobioty, znečistené prostredie – toto sú hlavné vonkajšie rizikové faktory vo vývoji alergií.
Ak už alergiu človek má, čo by mal okrem liečby robiť?
Nie vždy je možné úplne eliminovať kontakt s alergénom. Ich odstránenie z prostredia prakticky nie je možné. Stretnúť sa tým môžeme napríklad pri peľových alergénoch. Možnosti špecifickej imunoterapie, ako jedinej kauzálnej liečby alergického ochorenia, sú dostupné len pre vybrané alergické ochorenia. Čo však vie urobiť každý z nás, je udržiavať stav slizníc v dobrej kondícií. V prevencií škodlivého účinku suchého vzduchu v dôsledku zníženej vlhkosti, ale aj na vysokú vlhkosť, platí častí a nárazové vetranie miestnosti, v ktorej spíme, pracujeme a trávime voľný čas. K všeobecným preventívnym odporúčaniam ďalej patrí pitný režim, nutrične vyvážená strava, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu, minimalizovanie stresových situácií, pravidelný telesný tréning a optimálna teplota pre dennú aktivitu a odpočinok. Ideálna teplota pre kvalitný spánok je okolo 21 stupňov Celzia. Pre denné aktivity sa za optimum považuje teplota medzi 22 – 26 stupňov Celzia. Alergikom však všeobecné opatrenia neprinášajú dostatočnú úľavu, potrebujú zvlhčiť a regenerovať sliznice efektívnejšie. Riešením je inhalácia, kedy aktívne vdychujeme aerosól s preventívnym aj liečebným účinkom. Na výrobu aerosólu je najlepšie použiť profesionálne zdravotné pomôcky – inhalátory. Zabezpečia, aby sa aj najmenšie čiastočky dostali až do „koncových“ častí pľúc (alveol), čo sa napríklad bežným naparovaním nedá docieliť.
Prečo je práve inhalovanie najlepšie na zvlhčovanie slizníc?
Inhalovanie je jednoduché, pre telo prirodzené a nenávykové. Na inhaláciu sa totiž používajú prírodné látky, ako morská voda, fyziologický roztok či minerálne vody. Ďalšou výhodou je možnosť inhalovať liečivá, ktoré sa priamo transportujú do časti tela, kde majú pôsobiť, teda do dýchacích ciest. Vďaka tomu sa nezaťažuje tráviaci systém a celý organizmus, ako pri sirupoch, či tabletách, a požadovaný efekt sa dostaví rýchlo a bez systémových nežiaducich účinkov. Okrem toho, nie sú potrebné vysoké dávky účinnej látky. Okrem zvlhčenia dýchacích ciest inhalácia napomáha vykašliavaniu a uvoľňuje hlieny. Tak môžeme dosiahnuť rýchlejšiu rekonvalescenciu respiračných ochorení, či znížiť potrebu častého užívania antibiotík.
Je inhalácia vhodná pre všetkých?
Inhalácia je bezpečná a teda vhodná pre všetkých – od novorodencov po seniorov, ženy aj mužov, športovcov. Pre tehotné ženy predstavuje najbezpečnejšiu formu liečby respiračných ochorení.
Čo môžeme inhalovať?
Na prevenciu aj liečbu môžeme použiť izotonické roztoky na báze morskej vody, fyziologického roztoku, či hypotonické minerálne vody. Pod pojmom izotonický, rozumieme roztok, ktorý je zložením solí rovnaký ako prostredie v sliznici dýchacích ciest. Preto sú tieto roztoky najvhodnejšie na dlhodobé použitie. Hypotonické roztoky majú obsah soli nižší ako je prirodzene v našom organizme, vďaka čomu viažu vodu a výborne hydratujú. Na vybrané účely je možné inhalovať aj hypertonický roztok s vyšším obsahom solí, ktorí spôsobí nariedenie hustých hlienov. Preto sa využíva u detičiek s cystickou fibrózou, ktoré sa inak len veľmi ťažko dokážu zbaviť hustého hlienu z dýchacích ciest na základe soľnej poruchy v organizme. Izotonické a hypotonické roztoky určené na inhaláciu, sú dostupné bez lekárskeho predpisu. Hypertonická inhalácia je liečbou na predpis.
Môže sa aj človek bez alergií chrániť inhalovaním pred prípadnými zdravotnými problémami?
Inhalácia má široké spektrum možností využitia. Je vhodná pre každého, či už z preventívnych dôvodov, ale aj tých liečebných. Indikácie inhalácie okrem alergických respiračných prejavov, sú akútne a chronické ochorenia dýchacieho systému, závislosť od nosových kvapiek, rekonvalescencia po ORL operáciách, následky suchého vzduchu ako suchosť a pálenie v nose, dráždivý kašeľ, tvorba krúst či krvácanie z nosa.
Pripravené v spolupráci zdraviedoma.sk
Andrea Hinková - Tarová