MUDr. Adriana Šimková, PhD. - všeobecné lekárstvo je atraktívny odbor s veľkým potenciálom

Kategória medicíny a vedy jubilejného 25. ročníka ocenenia Krištáľové krídlo reagovala tento rok na silnú požiadavku spoločnosti oceniť predovšetkým odborníkov z oblasti zdravotníctva, prvýkrát v histórii aj z odboru všeobecného lekárstva. Ako vnímate tento fakt a zároveň vašu nomináciu?

Vnímam to ako zaslúžené ocenenie všeobecného lekárstva na Slovensku, ktoré stojí v prvej línii v boji proti pandémii. Tá ešte viac poukázala na naše dlhodobé problémy, ktoré súvisia s akútnym nedostatkom, vysokým priemerným vekom či limitovanými kompetenciami všeobecných lekárov. Mojím osobným cieľom je podieľať sa na zmene tohto stavu a poukazovať na atraktivitu a veľký potenciál odboru všeobecného lekárstva. Nomináciu beriem ako ocenenie mojej činnosti, prístupu a vynaloženého úsilia pre pacientov a kolegov. Je pre mňa motiváciou do ďalšej práce v tomto búrlivom období. Zároveň táto nominácia oceňuje a vyzdvihuje prácu všetkých všeobecných lekárov a som rada, že sa vďaka nej po dlhšom čase opäť začalo hovoriť o všeobecnom lekárstve v pozitívnom slova zmysle.

Ako v súčasnosti vnímajú ľudia všeobecných lekárov na Slovensku a Vás osobne? A to aj v kontexte vašej práce v boji proti pandémii.

V minulosti bol lekár súčasťou každej rodiny. Poznal svojich pacientov od narodenia, poznal tajomstvá ich „pandorinej skrinky“. V zásade si myslím, že sa toto vnímanie vo svojej podstate nezmenilo. Naši pacienti nám dôverujú, poznáme detailne zdravotný stav celej rodiny. Doba internetová nám postupne prináša do cesty rôznych „Dr. Googlov“, s ktorými je niekedy ťažké bojovať. Dostupnosťou informácií si pacienti častokrát sami indikujú liečbu a vyšetrenia. Tento jav ešte viac zvýraznila pandémia. Našťastie, postupne sa vraciame do normálnu, aj keď iného ako sme boli zvyknutí. Je na každom všeobecnom lekárovi, ako pracuje so svojimi pacientami. Ich dôvera v predpisované postupy je našou vizitkou.  

A ako ma vnímajú moji pacienti? Pevne verím, že sme spolu s mojimi kolegami v ambulancii pre nich tými ich „obvoďákmi“, na ktorých sa môžu spoľahnúť, a ktorým môžu dôverovať. Videli ste aj nejaký pozitívny moment v tomto náročnom období?

Pandémia koronavírusu bola pre všetkých absolútne bezprecedentná a nikto na ňu nebol pripravený. Pozitívom bolo, že sme sa na začiatku museli všetci spoločne učiť: verejnosť, lekári, ošetrovatelia, terapeuti a sestry - bola to zmena tradičného modelu. Pandémia znásobila prvok nepredvídateľnosti - museli sme liečiť stav, o ktorom sme predtým veľa nevedeli. Ale dokázali sme sa zodpovedne zmobilizovať, zorganizovať a vytvoriť jeden funkčný celok. Zintenzívnila sa komunikácia medzi lekármi a našli sa aj spôsoby, aby sa informácie z ministerstva cez vyššie územné celky dostali čo najrýchlejšie do ambulancií. Všetky zainteresované strany dokázali nájsť spoločnú cestu a informačné toky sme zabezpečili tak, aby sa potrebné informácie dostali rýchlo ku každému. Toto považujem za ďalšie veľké pozitívum.

Ako pandémia zmenila prácu v ambulanciách všeobecného lekára?

Koronakríza ukázala, že všeobecní lekári sú základným článkom poskytovania zdravotnej starostlivosti a zároveň ovplyvnila systém našej práce. Novinkou je napríklad možnosť využívania výkonov telemedicíny, teda konzultácie s pacientom prostredníctvom elektronickej komunikácie, ktoré sú hradené zdravotnými poisťovňami extra platbou. Kríza dokázala, že všeobecní lekári sú schopní sa adaptovať a dokonca sa stali lídrami v používaní modulov elektronického zdravotníctva. Viac ako 80 % poskytovateľov primárnej starostlivosti využíva elektronickú komunikáciu, najmä e-recept, čo pomohlo pri bezpečnej a efektívnej komunikácii s pacientami.

Zmenil sa podľa vás počas pandémie aj prístup samotných pacientov?

Musím povedať, že áno. Nebola som zvyknutá, že sa ma pacienti začali pýtať, ako sa mám ja a ako to všetko zvládam. Prejavili veľký kus empatie a pochopenia, že nielen situácia pacientov, ale aj lekárov je náročná. Takúto pacientskú solidaritu som doteraz vo svojej praxi nezažila. Boli spolupatriční, súcitní a vďační, že majú kam ísť a že sa majú na koho obrátiť. Žiaľ, po vyše dvoch rokoch pandémie sa začínajú tieto dobré zvyky vytrácať. Pacienti častokrát neprídu na preventívne prehliadky a nedajú nám ani vedieť, čo nie je solidárne voči ostatým pacientom, ktorým by sme mohli venovať čas. Jednoducho je cítiť, že ľudia sú už z tejto situácie unavení, frustrovaní a kríza na Ukrajine to ešte zhoršuje. Verím však, že sa dokážeme vrátiť do obdobia, kedy bola ľudskosť a spolupatričnosť všeobecne platným pravidlom a nie výnimkou.

Aktívne popularizujete odbor všeobecného lekárstva, no zároveň poukazujete aj na jeho problémy. Akým výzvam teda na Slovensku čelí a ako ich riešiť?

Najväčšia výzva, ktorej dlhodobo čelí všeobecné lekárstvo je nedostatok všeobecných lekárov a pediatrov, ako aj ich vysoký priemerný vek. Takmer 40 % všeobecných lekárov má nad 60 rokov a mladí nepribúdajú. Táto situácia je vážna a jej zmena si vyžaduje zásadné systémové opatrenia. Je nutné zatraktívniť náš odbor pre mladých študentov, umožniť jednoduchšie otváranie ambulancií v regiónoch a motivovať mladých lekárov finančne, ako aj rozširovaním ich kompetencií. Momentálny stav je neudržateľný, preto už musíme prestať diskutovať a plánovať, ale začať konať. Pozitívne vnímam, že Ministerstvo zdravotníctva spúšťa reformu všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorá má potenciál tieto problémy komplexne riešiť. Jej súčasťou je napríklad finančná podpora na zriaďovanie nových praxí v nedostatkových okresoch formou jednorazového, motivačného príspevku. Veľmi dobrým nástrojom je napríklad aj rezidentský študijný program, v rámci ktorého majú lekári zabezpečené finančné krytie. Rovnako tak aj stáže pre študentov lekárskych fakúlt v ambulanciách, na ktoré máme mimoriadne pozitívnu odozvu. Je na nás, všeobecných lekároch „nadšencoch“, aby sme motivovali, vzdelávali a viedli budúcich moderných lekárov, plných odhodlania a chuti pri zavádzaní inovácií.

Ste odborníčka na internú medicínu a všeobecné lekárstvo, ktoré študenti medicíny nepovažujú za príliš atraktívne lekárske odbory. Vy však tvrdíte opak.

Áno, z vlastnej skúsenosti viem, že práca v ambulancii všeobecného lekára ponúka veľký priestor pre sebarozvoj, ako aj vlastný biznis a je dôležité, aby sme to študentom lekárskych fakúlt ukázali už v pregraduálnom štúdiu. Mnoho z nich si totiž neuvedomuje, že vlastná prax im poskytuje široké možnosti na sebarealizáciu, a to nielen v oblasti starostlivosti o pacientov, ale aj podnikania. A záleží na šikovnosti každého, ako túto šancu využije. Popri našej primárnej práci sme totiž aj manažérmi a podnikateľmi, ktorí sa musia starať o ambulanciu, technické vybavenie, ľudské zdroje či komunikáciu. Dobre vybavená moderná ambulancia s prepracovaným manažmentom pacientov funguje efektívnejšie, kvalitnejšie a zároveň môže generovať zaujímavý zisk.

Hovorí sa, že veľké krízy sú motorom pre zmeny, nové objavy a inovácie. Ako v tomto smere ovplivnila pandémia všeobecné lekárstvo?

Môžem len súhlasiť. Dokonca by som povedala, že inovácie sú kľúčom k modernému všeobecnému lekárstvu a môžu výrazne prispieť k riešeniu niektorých problémov, ktorým na Slovensku čelí. Pandémia skutočne akcelerovala zmeny v ambulanciách všeobecných lekárov a dôležitosť zavádzania inovácií a nových postupov. Kvôli náporu kovidových pacientov išli poskytovatelia zdravotnej starostlivosti častokrát za hranice svojich kapacít. Riešením je inovatívny model ambulancie všeobecného lekára, ktorý poskytuje moderné prístrojové vybavenie, postupy a efektívny manažment pacienta.

Čo si máme predstaviť pod pojmom „efektívny manažment pacienta“?

Slovenský pacient navštívi lekára priemerne až 12-krát ročne. Počas pandémie však ľudia zistili, že to ide aj inak. Vďaka modernému prístrojovému vybaveniu, digitálnemu manažmentu pacientov a elektronickej komunikácii sme tak mohli počas pandémie zvýšiť počet ošetrených pacientov v našej ambulancii o 40 %, a to pri zachovaní kvality poskytovenej zdravotnej starostlivosti. Niektoré inovácie si nevyžadujú veľké investície, ale môžu vám zachrániť život. Napríklad od vypuknutia pandémie má dnes už veľa pacientov doma pulzný oxymeter na meranie množstva kyslíku v krvi, ktorý som mala možnosť prezentovať na tlačovej konferencii spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Aj vďaka tejto aktivite pulzný oxymeter pomohol a naďalej pomáha v mnohých rodinách.

Nielen všeobecní lekári šli častokrát počas pandémie za hranicu svojich mentálnych a fyzických možností. Ako vy osobne dobíjate svoje baterky, aby ste mohli podávať dlhodobo vysoké výkony či už vo svojej ambulancii, alebo v prvej línii v starostlivosti o covidových pacientov?

Možno to bude znieť ako klišé, ale moja rodina, kolegovia z práce a priatelia sú mojimi energetickými zásobníkmi. Osobne mám šťastie na ľudí, ktorí ma obklopujú. Môj život je momentálne ako na húpačke – nie som žiadna supermanka. Dôležité však je zachovávať si pozitívny prístup. Teším sa z maličkostí, obklopujem sa žičlivými ľuďmi, žijem pre dnešok. Pomáha mi aj jedna zásadná vlastnosť, ktorá mi bola vštepená: čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty druhým. A ak mi to čas dovolí, rada športujem a ešte radšej spím.

MUDr. Adriana Šimková, PhD.

pôsobí ako všeobecná lekárka a internistka v Pezinku pre takmer 4 500 pacientov. Popri ambulantnej praxi vykonáva funkciu Hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo a je autorkou viacerých štandardných diagno­stických a terapeutických postupov. Zároveň je členkou viacerých odborných komisií MZ SR vrátane Národného klinického krízového tímu. V roku 2018 získala od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu ocenenie „Osobnosť vedy a techniky “ za prínos k odhaľovaniu asymptomatických pacientov vo vyššom riziku kardiovaskulárnych ochorení. Pre lekárov prvého kontaktu vypracovala odborné usmernenie manažovania liečby COVID-pozitívneho pacienta v prednemocničnej starostlivosti. Keď v apríli 2020 pandémia tragicky zasiahla Domov sociálnych služieb v Pezinku, dobrovoľne prevzala starostlivosť o jeho klientov aj zamestnancov. Za jej mimoriadne nasadenie počas pandémie jej bola udelená Cena Bratislavského samosprávneho kraja ako aj Cena primátora mesta Pezinok.