Vedecké štúdie zacielené na KVERCETÍN

Alergie, astma, senná nádcha a žihľavka

Kvercetín by mohol byť užitočný pri niektorých alergiách, ako sú senná nádcha a žihľavka. Inhibuje tvorbu a uvoľňovanie histamínu a iných alergénnych/zápalových látok pravdepodobne stabilizáciou bunkovej membrány žírnych buniek – mastocytov.1,2 Mastocyty sú pokladané za imunitnú bránu do mozgu, ako aj za senzor environmentálneho a emocionálneho stresu a pravdepodobne sa zúčastňujú na neuropatologických procesoch ako je napr. skleróza multiplex. Spomedzi produktov mastocytov sa môže s neurodegeneratívnym procesom spájať proteáza tryptáza aktiváciou špecifických receptorov (PARs) exprimovaných v mozgu, pokým interleukín (IL)-6 skôr spôsobuje neurodegeneráciu a zhoršenie dysfunkcie vyvolané inými cytokínmi; alebo môže mať ochranný účinok proti demyelinizácii. V r. 2006 ukázala štúdia, že kvercetín, prírodná látka schopná účinkovať ako inhibítor sekrécie mastocytov, spôsobuje zníženie uvoľňovania tryptázy a IL-6 a znižuje uvoľňovanie mRNA histidíndekarboxylázy (HDC) z ľudských mastocytov (HMC)-1. Keďže kvercetín dramaticky inhibuje mastocytovú tryptázu, uvoľňovanie IL-6 a transkripciu HDC mRNA bunkovou líniou HMC-1, robia tieto výsledky z kvercetínu terapeutickú látku spolu s inými zlúčeninami pre neurologické ochorenia sprostredkované degranuláciou mastocytov.3

Antibakteriálna aktivita

Zdá sa, že kvercetín vykazuje antibakteriálnu aktivitu proti takmer všetkým kmeňom baktérií, o ktorých je známe, že spôsobujú respiračné, gastrointestinálne a kožné problémy či ťažkosti s močovými cestami.4

Artritída

Kvercetín inhibuje aktivitu cyklooxygenázy a lipooxygenázy, čím znižuje tvorbu zápalových mediátorov.5,6 Navyše existujú správy o tom, že osoby s reumatoidnou artritídou zaznamenali zlepšenie svojho stavu, keď prešli z typickej západnej stravy na vegánsku s množstvom tepelne neupraveného ovocia a zeleniny, obsahujúcich okrem iných antioxidantov kvercetín.7

Onkologické ochorenia

Hoci etiológia rakoviny môže byť multifaktoriálna (napr. výživa, genetika, prostredie), všeobecne sa uznáva, že hlavnú úlohu v patofyziologickom procese zohrávajú reaktívne formy kyslíka a dusíka (ROS/RNS). Ukázalo sa, že ROS/RNS sú karcinogénne a môžu prejavovať svoj zhubný vplyv poškodením DNA, zmenou signálnych dráh bunky (MAPK, NFkB, AP-1, PLA, ASK-1) a zmenou expresie génov (proto-onkogén, tumor supresor gén). Dôkazy z laboratórnych štúdií in vitro a in vivo, klinických skúšaní a epidemiologického prieskumu ukazujú, že ochranný účinok proti rôznym druhom rakoviny má rastlinná strava. Dokonca naznačujú, že 7–31 % všetkých prípadov rakoviny by sa mohlo znížiť príjmom stravy bohatej na ovocie a zeleninu.8

V rôznych štúdiách na zvieratách a in vitro sa ukázalo, že kvercetín inhibuje rast rakovinových buniek rakoviny prsníka, hrubého čreva, prostaty a pľúc.9 Prostredníctvom svojich antioxidačných vlastností bráni reaktívnym formám kyslíka v poškodzovaní DNA, ktoré vedie k mutačným zmenám. Rozsiahla klinická štúdia naznačila nepriamu úmernosť medzi príjmom kvercetínu a výskytom rakoviny pľúc.10 V inej štúdii vykázal kvercetín inhibičný účinok na rast melanómu a tiež ovplyvnil invazívny a metastatický potenciál u myší.11 Bioflavonoid kvercetín by mohol byť vážnou alternatívou na redukciu cisplatinou indukovanej nefrotoxicity.12 Ďalej sa zdá, že kvercetín inhibuje angiogenézu.13 Za normálnych okolností je angiogenéza v ľudskom tele prísne sledovaný proces. Patologická, neregulovaná angiogenéza sa vyskytuje pri rakovine.14 Zdá sa, že medzi inhibítormi angiogenézy hrá kvercetín dôležitú úlohu.15 Mechanizmus antiangio­génneho účinku flavonoidov však nie je jasný. Možným mechanizmom môže byť inhibícia proteínkinázy (PK).16 Keďže mnohé PK sú onkogény, zračí sa možnosť, že kvercetín je účinná protirakovinová látka. Kvercetín je účinný pri inhibícii žiarením indukovanej aktivity PK-C. Aktivácia PK-C je jedným z prostriedkov umožňujúcich nádorovým bunkám odolávať žiareniu. Potlačenie aktivity PK-C kvercetínom môže byť jednou z alternatív, ako predísť rozvoju rezistencie voči žiareniu po rádioterapii.17

Kardiovaskulárne ochorenia

Príjem antioxidantu kvercetínu chráni pred ischemickou chorobou srdca (IChS), spôsobenou oxidovaným LDL (zlý cholesterol). Pravidelný príjem flavonoidov v potrave môže redukovať riziko úmrtí na IChS u starších mužov.18,19 Navyše iná štúdia poukázala na nepriamu úmernosť medzi príjmom kvercetínu a hladinou celkového cholesterolu v krvi.20 Potvrdilo sa tiež, že kvercetín je účinný inhibítor agregácie krvných doštičiek u psov a opíc.21 Hlavný účinok proti agregácii krvných doštičiek spočíva v inhibícii tromboxánu A2.22 Kvercetín inhibuje proliferáciu a migráciu buniek hladkej svaloviny aorty a agregáciu krvných doštičiek spolu s inhibíciou fosforylácie PK aktivovanej mitogénom. Tieto zistenia poskytujú nový náhľad na účinky kvercetínu a potvrdzujú opodstatnenie jeho potenciálneho použitia pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení.23

Diabetické komplikácie

Bolo zistené, že kvercetín je inhibítor enzýmu aldehyd reduktáza, ktorá hrá úlohu pri premene glukózy (cukor) na sorbitol (alkohol) v tele. U osôb s diabetom sa rozvíjajú sekundárne problémy, ako je neuropatia, retinopatia, diabetická katarakta a nefropatia preto, že sa v tele vytvára sorbitol. Kvercetín preto môže mať priaznivý prínos pre nutričné zvládanie cukrovky, pre potvrdenie týchto účinkov, ktoré boli pozorované nie v ľudských pokusoch, je však potrebný ďalší výskum.24

Poruchy oka

Predpokladá sa, že voľné radikály prispievajú k rozvoju niektorých porúch, vrátane katarakty a makulárnej degenerácie. Kvercetín predchádza týmto poruchám a lieči ich neutralizáciou voľných radikálov. V štúdii s 3 072 dospelých s príznakmi makulárnej degenerácie poskytla istú ochranu pred rozvojom a zhoršovaním sa tejto choroby umiernená konzumácia červeného vína (zdroj kvercetínu).25 Pravidelná konzumácia tmavých bobúľ hrozna je prínosom pri prevencii makulárnej degenerácie.26

Zvýšená hladina kyseliny močovej – dna

Kvercetín vďaka svojej schopnosti inhibovať xantínoxidázu bráni tvorbe kyseliny močovej, čím zmierňuje príznaky dny.27,28

Neurodegeneratívne poruchy

Štúdia zameraná na možnú terapiu kognitívnych porúch naznačila, že silný antioxidant (kvercetín) v jablkách a v zelenine, chráni mozgové bunky pred oxidatívnym stresom, procesom poškodzovania tkanív spájaným s Alzheimerovou chorobou a ďalšími neurodegeneratívnymi poruchami.29 Zdá sa, že kvercetín chráni mozgové funkcie inhibovaním tvorby vláknovitého amyloidu–beta, senilného povlaku v mozgu s Alzheimerovou chorobou.22 Na demonštráciu možných účinkov kvercetínu na kognitívny výkon u mladých aj starých etanolom intoxikovaných myší (zvierací model) bol vykonaný pokus, v ktorom dlhodobá liečba kvercetínom preukázala zvrátenie kognitívneho deficitu.30 Hoci je kvercetín relatívne stabilný počas varenia, ukázalo sa, že čerstvé jablká sú pre jeho príjem vhodnejšie ako spracované jablká, pretože účinná látka sa nachádza najmä v šupke jabĺk. Červené jablká majú všeobecne viac antioxidantov než žlté alebo zelené. Vďaka svojim inhibičným schopnostiam voči enzýmom COMT a MAO môže kvercetín zosilňovať antikatabolický účinok kombinovanej liečby L-dopa plus karbidopa. Výsledky ďalšej štúdie silno naznačujú, že kvercetín by mohol slúžiť ako účinný doplnok liečby Parkinsonovej choroby L-dopou.31 Kvercetín má potenciál pre liečbu extrapyramídových nežiaducich účinkov neuroleptík, ako napr. haloperidolu.32 Jeho silné antioxidačné vlastnosti umožňujú chrániť mozgové bunky pred poškodením.

Osteoporóza

V ďalšej štúdii bola porovnávaná denzita kostí u starších žien, ktoré pili pravidelne čaj, s denzitou kostí žien, ktoré prijímali bežnú potravu bez dennej dávky čaju. Ženy, ktoré čaj (s obsahom kvercetínu) pili, mali vyššiu denzitu kostí než tie, ktoré čaj nepili. Kvercetín z čaju môže byť zodpovedný za prevenciu osteoporózy.33

Žalúdkové vredy

Zdá sa, že kvercetín hrá veľmi dôležitú úlohu v prevencii a liečbe žalúdkových vredov. Spôsobuje zvýšenú sekréciu hlienu, čím slúži ako gastroprotektívna látka. Mnohé peptické vredy môžu byť zjavne spôsobené infekčnou baktériou, známou ako Helicobacter pylori. V in vitro štúdiách sa ukázalo, že kvercetín inhibuje rast tejto baktérie.34,35

Prostatitída

Vo výhľadovej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii sa zistilo, že kvercetín pomáha pri chronickej prostatitíde kategórie III (nebakteriálna chronická prostatitída a prostodýnia). Tridsať mužov s touto diagnózou dostávalo buď placebo alebo 500 mg kvercetínu dvakrát denne počas jedného mesiaca. V liečenej skupine došlo k významnému zlepšeniu skóre na škále chronickej prostatitídy.36 V nasledujúcej odslepenej pokračovacej štúdii dostávali ďalší muži tie isté dávky kvercetínu počas jedného mesiaca, tentokrát však v kombinácii s bromelaínom a papaínom, ktoré môžu zlepšiť jeho absopciu. V tejto štúdii 82 % sledovaných mužov dosiahlo minimálne 25 % zlepšenie skóre.

Vírusové infekcie

V ďalších štúdiách bol preukázaný protivírusový účinok flavonoidu kvercetín.37 Niektoré z vírusov ovplyvniteľných flavonoidmi sú vírus herpes simplex, respiračný syncitiálny vírus a adenovírus. Bolo popísané, že kvercetín má protiinfekčné a protireplikačné schopnosti. Prevažná väčšina týchto štúdií bola vykonaná in vitro, doteraz nie sú dostatočne zdokumentované protivírusové účinky flavonoidov in vivo. Je niekoľko dôkazov, že flavonoidy v ich glykónovej forme majú silnejší inhibičný účinok na infekčnosť rotavírusu než flavonoidy v aglykónovej forme.38 Pre celosvetové rozšírenie HIV od 80-tych rokov sa skúmanie protivírusovej aktivity flavonoidov zameralo prevažne na HIV. V ostatných dvoch desaťročiach sa objavovanie a vývoj flavonoidov ako anti-HIV látok rozšírilo. Väčšina štúdií sa sústredila na inhibičnú aktivitu reverznej transkriptázy alebo RNA riadenej DNA polymerázy, bola však hlásená aj antiintegrázová a antiproteázová aktivita. Keďže účinky flavonoidov sa skúmali prevažne v in vitro pokusoch, nebol doteraz jasne potvrdený ich prínos k liečbe pacientov s HIV infekciou.39,40

Pre vyššie uvedené skutočnosti venuje výskum využitiu unikátnych terapeutických vlastností prírodných látok v preventívnej a podpornej medikamentóznej liečbe v súvislosti s imunitou stále širšiu pozornosť. Už dnes je zrejmé, že o účinkoch prírodných látok – antioxidantov, zvlášť bioflavonoidov (o. i. kvercetínu, rutínu, hesperidínu, kurkumínu a resveratrolu) budeme počuť čoraz častejšie. Rozhodujúca bude správna voľba výživových doplnkov so zaručeným obsahom účinných látok, deklarovaným pôvodom, kvalitou a bezpečnosťou, ako aj rada pracovníkov lekárne pri orientovaní sa v ich výbere.

Literatúra

1. Lombard K. A.; J. of Food Composit. and Analysis, 2005. 2. Thornhill S. M., Kelly A. M.; Alt. Med. Rev., 2000. 3. Kempuraj D. et al.; Clin. Exp. Med., Dec. 2006. 4. Rigano D. et al.; Phytother. Res., Dec. 2006. 5. Kim H. P. et al.; Prostaglandins Leukot. Essent. Fatty Acids, 1998. 6. Yoshimoto T. et al.; Biochem. Biophys. Res. Commun., 1983. 7. Hanninen Kaartinen K. et al.; Toxicology, 2000. 8. Muhammad A. et al.; BioFactors, 2006. 9. Plakas S.M. et al.; Food Chem. Toxicol., 1985. 10. Knekt P. et al.; Am. J. Epidemiol., 1997. 11. Caltagirone S. et al.; Int. J. Cancer, 2000. 12. Heloísa D. et al.; Kidney & Blood Pressure Research, 2004. 13. Fotsis T. et al.; Cancer Res., 1997. 14. Fan T. P. et al.; Trends Pharmacol. Sci., 1995. 15. Paper D. H.; Planta Med., 1998. 16. Oikawa T. et al.; J. Antibiot. (Tokyo), 1992. 17. Varadkar P. et al.; J. Radiol. Prot., 2001. 18. Hertog M. G. et al.; Arch. Intern. Med., 1995. 19. Hertog M. G. et al.; Lancet, 1993. 20. Arai Y. et al.; J. Nutr., 2000. 21. Osman H. E.; J. Nutr., 1998. 22. Tzeng S.H. et al.; Thromb. Res. 1991. 23. Hubbard G. P. et al.; Br. J. Nutr., Sep. 2006. 24. Costantino L. et al.; Med. Chem., 1999. 25. Cai J. et al.; Prog. Retin. Eye Res., 2000. 26. Head K. A.; Alt. Med. Rev., Oct. 1999. 27. Chang W.S. et al.; Anticancer Res., 1993. 28. Iio M. et al.; J. Nutr. Sci. Vitaminol. (Tokyo), 1986. 29. Heo H. J. et al.; J. Food Sci., 2004. 30. Singh A. et al.; Free Radic. Res., 2003. 31. Singh A., Pattipati S.; Pharmacology, 2003. 32. Naidu P. S., Kulkarni S. K.; Methods find. Exp. Clin. Pharmacol., 2004. 33. Hegarty V. M. et al.; Am. J. Clin. Nutr., 2000. 34. Martin M. J. et al.; Z. Naturforsch. [C],1988. 35. Alarcon-de-La-Lastra C. et al.; Pharmacol.,1994. 36. Shoskes D. A. et al.; Urology, 1999. 37. Wang H. K. et al.; Adv. Exp. Med. Biol., 1998. 38. Bae E. A. et al.; Biol. Pharm. Bull., 2000. 39. Vlietinck A. J. et al.; Planta Med., 1998. 40. Ng T. B. et al.; Life Sci., 1997.