Neexistuje ťažká a ľahká cukrovka, ťažké sú dôsledky neliečenej alebo nedostatočne liečenej cukrovky. Čoraz viac Slovákov trpí prediabetom, teda stavom, ktorý je charakterizovaný zvýšeným rizikom vzniku cukrovky. Čo ho spôsobuje a aké sú rizikové faktory prediabetu? Akú úlohu hrá pri prevencii a liečbe diabetu pohyb a strava?
Zvýšené riziko cukrovky - prediabetes
Prediabetom nazývame stav u pacientov, u ktorých sú hladiny krvného cukru príliš vysoké na to, aby sa považovali za normálne, ale nespĺňajú kritériá pre zjavnú cukrovku. Používajú sa aj termíny ako hraničná glykémia nalačno (hodnoty krvného cukru 5,6 – 6,9 mmol/l) alebo ako narušenie glukózovej tolerancie (hodnoty krvného cukru po vypití roztoku sladkej vody v 2. hodine v teste OGTT medzi 7,8 – 11,0 mmol/l). Pacienti s prediabetom majú relatívne vysoké riziko rozvoja cukrovky v budúcnosti, ale aj vysoké riziko pre kardiovaskulárne ochorenie (srdcový infarkt, mozgová mŕtvica). Prediabetes sa spája s obezitou, vysokými hladinami cholesterolu a krvného tuku (triglyceridy) alebo nízkou hladinou ochranného „dobrého“ HDL cholesterolu a s vysokými hodnotami krvného tlaku.
Medzi rizikové faktory prediabetu patrí hypertenzia, obezita, nadváha, syndróm polycystických vaječníkov, pozitívna rodinná anamnéza výskytu diabetes mellitus 2. typu alebo metabolického syndrómu.
Príznaky prediabetes
Príznaky prediabetu väčšinou človek vôbec nepociťuje. Pokiaľ sa prediabetes nelieči, tak je pravdepodobné, že hladina cukru v krvi sa bude neustále zvyšovať.
Neustály smäd – Vysoká hladina cukru v krvi môže spôsobiť, že obličky nestíhajú absorbovať prebytočnú glukózu, ktorej sa telo potom snaží zbaviť cez moč, čo môže spôsobiť vznik dehydratácie.
Únava – Hyperglykémia má výrazný vplyv na únavu organizmu.
Rozmazané videnie – Hyperglykémia môže poškodiť cievy sietnice a únik krvi do sklovca.
Zlé hojenie rán – V dôsledku hyperglykémie a ďalších príčin ako je vysoká hladina LDL cholesterolu môže byť zhoršená cirkulácia krvi a s ňou aj cirkulácia červených krviniek, čo spôsobí, že živiny sa ťažšie dostanú k ranám a tým sa spomalí rýchlosť hojenia.
Časté močenie – Nadbytočná glukóza v krvi spôsobí, že organizmus sa bude snažiť vylúčiť glukózu cez moč, čo spôsobí tiež dehydratáciu a neustály smäd.
Diagnostika prediabetu
Nakoľko ide o asymptomatické - bezpríznakové ochorenie, väčšinou sa diagnostikuje náhodne pri preventívnych prehliadkach či predoperačných vyšetreniach. Pacienti po stanovení diagnózy prediabetu by mali 6-mesačných intervaloch absolvovať niekoľko vyšetrení a meraní:
• kontrola váhy pacienta, výpočet body mass indexu (BMI), kontrola obvodu pása;
• zistenie hodnôt krvného tlaku a pulzov;
• stanovenie hladiny glykémie nalačno a 2 hodiny po jedle;
• vyšetrenie dolných končatín so zameraním sa na trofické zmeny, mykózy, abnormality
Okrem toho by sa mali raz ročne realizovať vyšetrenia ako kompletné fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia, kontrola lipidov, vyšetrenia funkcie obličiek, EKG vyšetrenie, endokrinologické vyšetrenie, orientačné neurologické vyšetrenie a iné.
Riziko rozvoja cukrovky
Na hodnotenie rizika rozvoja prediabetických stavov do cukrovky sa využívajú viaceré systémy, na základe ktorých je možné vypočítať pravdepodobnosť rozvoja cukrovky. Pri ich výpočte sa využíva okrem prítomnosti prediabetických stavov aj prítomnosť komponentov metabolického syndrómu a genetická predispozícia. Riziko vzniku rozvoja cukrovky v nasledujúcich 10 rokoch je možné vypočítať na základe veku, BMI, obvodu pása, fyzickej aktivity, diétnych návykov, prítomnosti hypertenzia či pozitívna rodinná anamnéza.
Liečba prediabetu
Úspešnosť terapie prediabetu a oddialenie rozvoja cukrovky a jej komplikácií závisí predovšetkým od rýchlosti rozpoznania prediabetu a následného stanovenia liečebného postupu. Ten zahŕňa predovšetkým úpravu životného štýlu, pravidelnú fyzickú aktivitu či pomoc vo forme farmakoterapie.
Zmena životného štýlu
V rámci prevencie je potrebné zamerať sa na základné rizikové faktory a prediabetické stavy, pri znížení alebo eliminovaní ktorých sa zníži aj riziko rozvoja cukrovky a jeho komplikácií. Zmena životného štýlu zahŕňa:
• redukcia príjmu energie – zabránenie vzniku obezity
• redukcia hmotnosti o 5 – 7 % – následné udržania hmotnosti
• znížený príjem tukov – tuky by nemali obsahovať viac ako 30 % denného príjmu energie
• zníženie príjmu cukrov a nasýtených tukov – bravčové mäso, maslá či tučné syry je vhodné zameniť za rastlinné oleje, v prípade mäsa ryby
• zvýšenie príjmu orechov, vlákniny – ovocie, zelenina, listová zelenina, strukoviny, ryža
• obmedzenie soli, minimalizácia nápojov s pridaným cukrom
• obmedziť príjem alkoholu a prestať s fajčením
• pravidelná fyzická aktivita – mala by byť preventívnou súčasťou života aj u zdravých ľudí – odporúča sa minimálne 150 minút aeróbnej aktivity týždenne – beh, rýchla chôdza, rotoped, plávanie, bicyklovanie. Optimálne by však fyzická aktivita mala byť realizovať 5-krát týždenne a ideálne 7-krát týždenne aspoň polhodinu, pričom intervaly a fyzická záťaž závisia aj od celkovej telesnej kondície, respektíve lekárskych odporúčaní.
Diabetes mellitus
Diabetes mellitus je chronické ochorenie, pri ktorom sa v tele prestane vytvárať inzulín alebo sa ho netvorí dostatok, alebo ho organizmus nedokáže správne využiť. Inzulín je hormón, ktorý sa tvorí v pankrease a pôsobí ako kľúč, ktorý bunkám umožňuje vstrebávať glukózu cirkulujúcu v krvi a premieňa ju na energiu. Nedostatok inzulínu preto znemožňuje normálne fungovanie buniek. Ak sa glukóza správne nespotrebuje, začne sa hromadiť a jej hladina v krvi sa s každým jedlom zvyšuje. Nadmerné množstvo glukózy v krvi pomaly ničí krvné cievy, nervový systém, ale aj iné orgány a tkanivá. Práve toto je príčinou neskorších komplikácií, ktoré so sebou diabetes prináša.
Typy diabetu
Diabetes nie je jedno ochorenie s rovnakou príčinou, prejavmi a spôsobom liečby, ale poznáme mnoho rôznych typov tohto ochorenia. Spoločné však majú to, že ide o závažné ochorenie, ktoré môže bez liečby spôsobiť vážne komplikácie a teda nič také, ako „mierna cukrovka“, neexistuje. Najčastejšími typmi sú:
a) diabetes 1. typu – zvyčajne sa vyskytuje u mladých ľudí a u detí. Pri tomto type ochorenia ide o poruchu funkcie pankreasu, ktorý stráca schopnosť produkovať inzulín. Väčšinou je spôsobená autoimunitným ochorením. Do určitej miery je náchylnosť na diabetes 1. typu dedičná. Určité faktory prostredia (vírusy, chemikálie) môžu aktivovať reakciu tela, ktorá môže viesť k vzniku cukrovky. Pacienti s diabetom 1. typu sú odkázaní na každodennú liečbu inzulínom, inak by im hrozila smrť.
b) diabetes 2. typu – vyskytuje sa obyčajne u starších ľudí. Je tiež vyvolaný poškodením pankreasu, hoci proces vývinu trvá oveľa dlhšie než pri diabete 1. typu. U diabetikov 2. typu síce pankreas tvorí inzulín, ale nedokáže ho produkovať v dostatočnom množstve a v čase, keď krv obsahuje nadbytočné množstvo glukózy.
c) gestačný (tehotenský) diabetes mellitus (GDM) – týmto názvom označujeme akýkoľvek stupeň intolerancie glukózy, ktorá sa po prvýkrát zistí počas tehotenstva. Celosvetovo sa vyskytuje pri jednom z 25 tehotenstiev a prináša komplikácie pre budúcu mamičku i jej dieťa. Po skončení tehotenstva sa obyčajne stratí, no ženy, ktoré ním počas tehotenstva trpeli a aj ich deti majú v budúcnosti vyššie riziko rozvoja cukrovky 2. typu. Asi u polovice žien, ktoré trpeli GDM, vznikne diabetes 2. typu v priebehu 5 – 10 rokov po pôrode.
Rizikové faktory
Poznáme viacero faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku cukrovky. Patria medzi ne najmä:
• dedičnosť
• obezita a západný spôsob života
• vysoký krvný tlak
• nedostatok fyzickej aktivity
• chyby v životospráve matky počas tehotenstva, nevhodná výživa dieťaťa vo včasnom období života
• stres a/alebo depresia
• fajčenie
Rizikové faktory ešte neznamenajú, že cukrovka skutočne prepukne, ale zvyšujú pravdepodobnosť, že sa to stane. Príčinou vzniku ochorenia môže byť:
• autoimunitný proces, pri ktorom sa vytvoria protilátky proti tzv. beta-bunkám pankreasu a výsledkom je takmer úplné alebo úplné zastavenie tvorby inzulínu.
• zvýšená produkcia niektorých hormónov zvyšujúcich hladinu glukózy v krvi (kortikosteroidy, rastový hormón...)
• niektoré lieky (kortikosteroidy)
• chronická pankreatitída (chronický zápal podžalúdkovej žľazy – pankreasu)
Príznaky diabetu
Medzi najčastejšie varovné príznaky patrí:
• nadmerné močenie
• neustály smäd
• svrbenie
• vyčerpanosť, slabosť
• pretrvávajúci pocit hladu
• nižšia výkonnosť
• chudnutie bez známej príčiny
• poruchy ostrosti zraku
• kožné alebo pohlavné infekcie a mykózy
• plesňové ochorenie chodidiel
• nedostatok záujmu a koncentrácie
• pocit brnenia či pálenia v končatinách
• pomalé hojenie rán
• zvracanie a bolesť žalúdka
Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l.
Diagnostika cukrovky
Diagnostiku cukrovky vykonáva špecialista – diabetológ. K súčasným rutinným vyšetreniam, používaným pri stanovení diagnózy, patrí vyšetrenie glukózy v krvnej plazme nalačno. Lekár však môže použiť aj hodnotu glykovaného hemoglobínu alebo OGTT (orálny glukózový tolerančný test) t. j. stanovenie dvoch hodnôt krvného cukru po vypití sladkej vody. Krvný cukor sa vyšetruje nalačno po 8 hodinovom hladovaní (voda sa smie piť) a 120 minút po vypití sladkého glukózového roztoku.
U ľudí bez cukrovky sa glykémia nalačno pohybuje v rozmedzí 3,3 mmol/l až 5,5 mmol/l. Krátko po jedle môže byť hodnota glykémie vyššia, ale do dvoch hodín klesne pod 7,8 mmol/l. Potvrdená (t.j. opakovane zistená) hodnota glukózy nalačno 7 mmol/l alebo vyššia znamená diagnózu diabetes mellitus. Pri vyšetrení, ktoré nie je vykonané nalačno, je pre potvrdenie diagnózy stanovená hodnota glukózy v plazme 11 mmol/l alebo vyššia. Ak lekár rozhodne, že je potrebné previesť orálny glukózový tolerančný test (OGTT; pri ktorom sa podá 75 gramov bezvodnej glukózy rozpustenej vo vode a za dve hodiny nasleduje stanovenie koncentrácie glukózy), diabetes potvrdzuje hodnota glukózy 11 mmol/l alebo vyššia.
Liečba cukrovky
Základom liečby a úspešného manažovanie cukrovky je v prvom rade zmena životného štýlu, správne stravovanie a fyzická aktivita. Zásad správneho životného štýlu by sa mali držať všetci pacienti bez ohľadu na to, aké možnosti farmakologickej liečby majú k dispozícii.
a) Liečba v tabletkách
Pokiaľ na úspešné zvládnutie ochorenia nestačí úprava životosprávy, musí začať pacient užívať antidiabetické lieky v tabletkách – perorálne antidiabetiká. Ich úlohou je ovplyvňovať hladinu cukru niektorým z nasledujúcich spôsobov:
• stimulovať uvoľňovanie inzulínu v pankrease
• zvýšiť schopnosť organizmu využívať inzulín, ktorý produkuje pankreas
• znižovať produkciu glukózy v pečeni
• spomaľovať trávenie cukrov v čreve
Predpokladom je, že pankreas aspoň čiastočne funguje. Často sa predpisuje kombinácia viacerých liekov s rôznym účinkom. Cieľom liečby je znižovať hladinu cukru k normálnym hodnotám bez toho, aby bolo nutné dodávať telu inzulín.
Hladinu glukózy upravujú antidiabetiká rôznymi spôsobmi a podľa toho ich delíme na:
1. Stimulátory sekrécie inzulínu – ako názov napovedá, podporujú vylučovanie inzulínu z pankreasu.
2. Liečivá zvyšujúce citlivosť na inzulín – zvyšujú schopnosť organizmu využívať inzulín, ktorý sa tvorí v pankrease.
3. Inhibítory alfa-glukozidázy – spomaľujú vstrebávanie cukrov v čreve
4. Inhibítory DPP-IV – stimulujú vylučovanie inzulínu v závislosti od hodnoty cukru v krvi
b) Inzulín
Inzulín sa využíva pri liečbe všetkých pacientov s diabetom 1. typu a u tých diabetikov 2. typu, ktorým liečba tabletkami nestačí na kompenzáciu ochorenia.
Pri liečbe cukrovky 1. typu je dodanie inzulínu, teda látky, ktorá v organizme chýba, život zachraňujúcim procesom. Najosvedčenejším a najbezpečnejším spôsobom podávania inzulínu je jeho injekčné podávanie do podkožia. Inzulín sa podáva pomocou špeciálnych tzv. inzulínových pier alebo pomocou inzulínovej pumpy. Pichanie inzulínu je prakticky bezbolestné. Ihly sú veľmi tenučké a postupne si na pichanie zvykne každý pacient, dokonca aj detskí pacienti sú schopní sa veľmi rýchlo naučiť samy si pichať inzulín.
Neliečená cukrovka
Cukrovka sa síce dlhé roky nemusí navonok prejavovať, no je to závažné ochorenie, ktoré prináša riziko život ohrozujúcich komplikácií, pokiaľ sa nelieči včas a správne. Medzi najčastejšie sprievodné ochorenia a komplikácie cukrovky patria:
Hypoglykémia/Hyperglykémia
Pacienti s cukrovkou si musia strážiť hladinu krvného cukru, keďže ich telo nie je schopné vyrovnávať si jeho hladinu samo. Preto u nich môže vznikať hyperglykémia – vysoká hladina cukru, alebo aj naopak hypoglykémia – príliš nízka hladina cukru, ktorá je tiež nebezpečná.
Hyperglykémia sa prejavuje nadmerným smädom, prítomnosťou cukru v moči, častým močením, apatiou, spavosťou, dehydratáciou, bolesťami hlavy, nevoľnosťou až zvracaním, pachom acetónu v dychu. Množstvo cukru v krvi je možné znížiť podaním inzulínu. Medzi príčiny opačného problému - hypoglykémie patrí neúmyselné predávkovanie inzulínom pri nesprávnom stravovaní, ale aj nadmerná fyzická záťaž, pri ktorej náhle klesne hladina cukru. Medzi príznaky hypoglykémie patrí veľký hlad, výrazné potenie, nápadná bledosť, nepokoj, zmätenosť, nesústredenosť, kolísavá, neistá chôdza, bolesti hlavy, závrate, strach, poruchy reči, zášklby svalstva, bezvedomie až kóma. Ako prvú pomoc môže pacient zjesť kocku cukru alebo vypiť sladký čaj.
Neinvazívne techniky a najnovšie trendy v liečbe diabetu
Neinvazívny spôsob kontinuálneho merania glykémie (CGM) je taký, ktorý nevyžaduje vpich senzoru pod kožu, ale je schopný získať informáciu o hladine krvného cukru bez zásahu do tela diabetika. Diabetici a aj deti s cukrovkou sa tak môžu dostať ku kvalitnejšiemu životu, keďže pravidelné meranie glykémie je základom úspešnej terapie. Bez neustáleho manuálneho merania cukru prostredníctvom krvi z prsta, sa aj diabetici môžu zaradiť do kolektívov a vyhnúť sa napríklad hypoglykémii, ktorá je častou komplikáciou tohto ochorenia. Hypoglykémia je nedostatok cukru v krvi, ktorý môže vyústiť do bezvedomia, pričom častý stav hypoglykémie postupne poškodzuje mozog.
Strach z hypoglykémie ovplyvňuje kvalitu života pacientov, moderná medicína však priniesla novú možnosť ako zabezpečiť kontinuálne meranie glukózy vďaka glukózovému senzoru. Senzor tvorí drobná elektróda, ktorá sa zavádza pod kožu. Glykémia sa nemeria priamo z krvi, ale z podkožnej tekutiny. Elektródu pokrýva enzým. Pri styku s molekulami glukózy dochádza k chemickej reakcii, pri ktorej vzniká elektrický signál. Ten sa digitalizuje a vysielač posiela dáta do prijímača. Prijímač zobrazí hodnotu glykémie. CGM predpovedá hroziacu hypoglykémiu a diabetik jej tak môže efektívne predchádzať. Podobne v prípade stúpajúcej glykémie dokáže skúsený diabetik výrazne zmierniť hyperglykémiu korekčnou dávkou. Zariadenie prispieva k lepšej kompenzácii diabetu, stále ho však využíva malé percento pacientov.
Život pacienta s diabetom je zároveň neustálym procesom manažovania toho čo zje a ako jedlo vplýva na stav jeho glykémie. CGM poskytuje štatistiku meraní, ktoré zjednodušujú nastavenie a časovanie inzulínu, ako aj vhodné dávkovanie inzulínu.
Ku štatistikách kontinuálneho monitoringu glukózy môže mať prístup aj samotný lekár, ktorý získa kompletný prehľad o glykémii pacienta a na základe toho môže pacientovi nastaviť požadovanú liečbu, respektíve mu poskytnúť rady šité na mieru v otázke stravovacích návykov a cvičenia.
Diabetická noha ako jedna z komplikácií cukrovky
Skorá diagnostika a včasná správne zvolená liečba, spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť. Patria medzi ne srdcovo-cievne ochorenia, ktoré hrozia diabetikom dva-až štyrikrát častejšie ako dospelým bez diabetu. Ďalšími vážnymi komplikáciami cukrovky sú poškodenie zraku, ktoré môže viesť až k oslepnutiu, vážne poškodenie obličiek, poškodenie nervov, erektilná dysfunkcia, kožné problémy, infekcie, ako aj takzvaná diabetická noha.
Syndróm diabetickej nohy (SDN) je so svojimi komplikáciami jedným z hlavných dôvodov hospitalizácie pacientov s diabetom, významne sa podieľa na zvyšovaní morbidity a mortality týchto pacientov a v USA aj v Európe je najčastejšou netraumatickou príčinou amputácie končatiny, pričom riziko amputácie nohy u diabetikov je 15 – 40 krát vyššie než v bežnej populácii.
Komplikácia označovaná ako syndróm diabetickej nohy (alebo zjednodušene „diabetická noha“) je definovaná ako infekcia, vznik vredov a/alebo deštrukcia tkanív nohy v dôsledku neuropatie (postihnutia nervov) a/alebo ischémie (postihnutia tepien). Ide teda o postihnutie tkanív nohy s rizikom tvorby rôzne hlbokých infikovaných defektov a/alebo gangrény, ktoré ohrozujú nohu amputáciou.
Rizikovou skupinou sú najmä muži, fajčiari, s dlhším (> 10 rokov) trvaním ochorenia s neuspokojivou kontrolou.
Rizikové faktory zvyšujúce riziko rozvoja diabetickej nohy a jej komplikácií
• Dlhšie trvajúci, nedostatočne liečený diabetes mellitus
• Fajčenie, nadmerný príjem alkoholu, horší socioekonomický stav pacienta
• Porucha funkcie obličiek, zhoršený zrak, vysoký krvný tlak, poruchy metabolizmu krvných tukov, postihnutie nervov (neuropatia) vedúce ku strate ochrannej citlivosti
• Poruchy prekrvenia (prejavujú sa chladnými končatinami, zmenami farby kože, kŕčmi a bolesťami v lýtkach a v nohe pri chôdzi)
• Suchá, popraskaná koža, plesňové ochorenia v medziprstových priestoroch
• Očné poruchy, deformity nôh (ploché nohy, vysoký nárt, kladivkovité prsty, drápovité prsty), kostné výrastky (výčnelky).
• Poruchy biomechaniky postoja a chôdze (napr. krívanie, chybné našľapovanie).
Odhaduje sa, že asi len u 10 % diabetikov je pri pravidelnej návšteve lekára skontrolovaný aj stav dolných končatín. Správna starostlivosť o zmeny na nohách pritom vedie k zníženiu počtu amputácií. Potrebné je každodenné vyšetrenie chodidiel pacientom, prípadne príbuzným.
Samotná starostlivosť spočíva v nosení správnej obuvi – topánka má byť na nízkom podpätku, dostatočne široká, s priestorom na prsty a celú výšku nohy, tzn. má byť dostatočne hlboká. Z vnútornej strany obuvi nesmú byť prítomné žiadne časti ako švy, podšívka má byť hladká. Ponožky majú byť hladké, bavlnené, ak majú hrubšie švy, je lepšie nosiť ich naruby. Kožu je potrebné denne ošetrovať emolienciami – prípravky na zvlhčovanie suchej kože. Starostlivosť o nohy je v prípade diabetikov veľmi dôležitá, pretože kvôli syndrómu diabetickej nohy ju na Slovensku každoročne amputujú viac ako 450 pacientom s diabetom. Pritom až 85 % amputáciám by sa včasným odhalením poruchy dalo predísť.
Liečba diabetickej nohy spočíva primárne v liečbe základného ochorenia, teda diabetu, čím sa zlepší celkový zdravotný stav pacienta a pacient sa oslobodí od prejavov nekontrolovaného diabetu (kompenzáciou cukrovky je možné zmierniť príznaky ako smäd, únava, časté močenie, chudnutie, zhoršovanie zraku a podobne). Z dlhodobého hľadiska je dôležitá starostlivosť pacienta o seba samého, denná kontrola nôh, prípadná evidencia zmien a ošetrenie akýchkoľvek poranení a defektov, pričom dôležitá je, ako sme už uviedli aj správna stabilizácia nohy diabetickou obuvou. Pri liečbe kožných defektov sa lokálne aplikujú antiseptické, protizápalové lieky a rada sa podľa charakteru problému prekrýva špeciálnymi obväzmi. Liečba infekčnej komplikácie zahŕňa podávanie antibiotík. Operačná liečba diabetickej nohy spočíva v rekonštrukcii postihnutých štruktúr. Amputácie sú považované za výsledok neúspešnej liečby diabetickej nohy, ktorej neúspech má príčiny v neskorej diagnóze cukrovky, v absencii edukácie pacienta. Významná je zlá adherencia pacienta k liečbe, zlá zdravotná a imunitná kondícia pacienta.
Cukrovka a pohyb
Šport a pohybová aktivita sú veľmi dôležitou súčasťou života ľudí s cukrovkou. Nie všetci pacienti však vedia, aký druh a akú intenzitu športovej aktivity si zvoliť, najmä ak sa roky aktívne nehýbali. Diabetes 2. typu charakterizuje znížená citlivosť tkanív na inzulín. Pohybová aktivita je jednou z hlavných možností ako túto citlivosť vylepšiť, teda obnoviť schopnosť prieniku glukózy do buniek. Nedostatočný pohyb spôsobuje zníženie citlivosti inzulínových receptorov o tretinu až polovinu. Dlhšia kontinuálna pohybová záťaž strednej intenzity naopak zvyšuje túto citlivosť až o polovicu. Pre človeka po 50-tke s diabetom 2. typu je optimálnym druhom pohybu pravidelná chôdza. Určite sa odporúča konzultácia s lekárom a prípadne podstúpenie záťažového testu.
Vhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:
• chôdza (rýchlosťou 4 – 6 km/hod., ak to dovolí zdravotný stav)
• nordic walking (chôdza so špeciálnymi paličkami)
• cross trainer (trenažér umožňujúci elipsovitý pohyb, šetrný najmä ku kĺbom)
• posilňovanie
• plávanie (nevhodné pre pacientov s „diabetickou nohou“)
• jazda na bicykli
• jogging
Nevhodné pohybové aktivity pre diabetikov starších ako 50 rokov sú:
• adrenalínové športy
• športy, pri ktorých existuje riziko úrazu či poranenia dolných končatín
• dlhotrvajúce fyzické aktivity (trvajúce hodiny)
• opakované šprinty, ktoré by tiež mohli navodiť hypoglykémiu.
-EZ-ACC-