Náš organizmus je prirodzene vybavený vlastnými obrannými mechanizmami, ktoré ho chránia pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi. Enzým lyzozým, látka nášmu telu vlastná,je jedným z nich.
Lyzozým sa nachádza vo všetkých telesných tekutinách – slzy, sliny, pot, krv atď. a na všetkých povrchoch tela – sliznice, koža, epitel dýchacích ciest, kde sa nachádzajú látky vhodné pre prežívanie mikroorganizmov. V našom tele sa o jeho produkciu starajú biele krvinky (makrofágy a neutrofily) a tkanivá dýchacích ciest, obličiek a črevnej sliznice, najmä tenkého čreva, ktoré je považované za najväčší orgán nášho imunitného systému.
Úloha lyzozýmu: ochrana pred vonkajšími infekciami
Funkciou lyzozýmu je chrániť nás prirodzene pred infekciami, ktoré sa môžu do nášho tela dostať zvonka. V krvi, ktorá je pre nás tým najnebezpečnejším miestom pre potenciálny rast baktérií, sa lyzozým podieľa na našej ochrane v súčinnosti s inými, silnejšími obrannými mechanizmami (biele krvinky a pod.). Avšak, hoci je lyzozým veľkosťou molekuly jedným z najmenších enzýmov, je stále taký veľký, že nedokáže prechádzať cez bunky tkanív nášho tela, a preto je jeho použitie obmedzené na povrchové. Chráni mnohé miesta nášho organizmu, ktoré sú bohatými potenciálnymi zdrojmi pre rast baktérií. Lyzozým je úplne prvý enzým, ktorého štruktúra bola objasnená. Vzácnou vlastnosťou tohto enzýmu je, že je stabilný pri rôznych teplotách (vrátane pasterizácie) a aj v kyslom prostredí.
Ihneď po narodení sa lyzozým dostáva do tela dieťaťa s materským mliekom. Prvé mlieko – mledzivo (kolostrum) obsahuje približne 70 µg/l lyzozýmu, v priebehu prvého mesiaca dojčenia obsah klesá na približne 20 µg/l a na konci prvého polroka dojčenia je obsah lyzozýmu v materskom mlieku až približne 250 µg/l. Prečo dochádza k takémuto výkyvu obsahu lyzozýmu v materskom mlieku počas prvých 6 mesiacov dojčenia zatiaľ nie je objasnené. Keďže sa nachádza vo vysokých koncentráciách v stolici dojčeného dieťaťa, predpokladá sa, že priaznivo ovplyvňuje mikroflóru v čreve dojčaťa.
Pôsobenie lyzozýmu proti baktériám bolo preukázané v mnohých vedeckých experimentálnych prácach. Antibakteriálny účinok lyzozýmu je potvrdený klinickými štúdiami3,4,5. U gram-pozitívnych baktérií účinok spočíva v tom, že lyzozým sa prichytí na bunkovú stenu baktérie, kde naruší glykozidové väzby v reťazcoch peptidoglykánov, ktoré tvoria základ štruktúry bunkovej steny – bunková stena praskne a baktéria zahynie. Tento účinok sa nazýva bakteriolytický. Pri gram-negatívnych baktériách je pre účinok lyzozýmu potrebné, aby ďalšie zložky vrodeného imunitného systému ako laktoferín a defenzíny, prípadne iné látky, narušili tukový mikrofilm na povrchu bunkovej steny a tým ju sprístupnili bakteriolytickému účinku lyzozýmu.
Komu patria prvé objavy lyzozýmu a jeho účinkov?
Antimikrobiálne pôsobenie vaječného bielka ako prvý pozoroval v r. 1909 profesor P. N. Laščenko na Hygienickom inštitúte Univerzity v Tomsku1.
Alexander Fleming, ktorý neskôr v r. 1928 ako prvý izoloval antibiotikum penicilín, pri hľadaní antimikrobiálneho účinku skúšal na bakteriálnych kultúrach rôzne látky. V r. 1922 skúmal vzorku nosového hlienu pacienta s akútnou nádchou a pozoroval vo vzorke baktérií úplný rozpad buniek – lýzu. Izoloval pôvodcu bakteriolytického účinku a pomenoval ho lyzozým2. Objavil tak jeden z našich vlastných obranných mechanizmov proti infekcii. Štruktúru lyzozýmu objasnil v r. 1965 D. C. Phillips.
Ďalšími vedeckými prácami bol potvrdený protivírusový účinok lyzozýmu9,10,11. Prebieha dvomi spôsobmi. Pri prvom dochádza k hydrolýze (rozkladu) polysacharidov, z ktorých sa skladá obal samotného vírusu, lyzozýmom. Pri druhom lyzozým narušuje syntézu základnej genetickej informácie vírusu – kyseliny ribonukleovej, prostredníctvom jej hydrolýzy. Pri oboch spôsoboch pôsobenia lyzozýmu prestávajú byť vírusy schopné rozmnožovať sa.
Zvýšená hladina lyzozýmu v krvi alebo mozgovo-miechovom moku – prirodzená súčasť obranných mechanizmov
Zvýšené koncentrácie lyzozýmu v krvnom sére sa objavujú, pravdepodobne ako prirodzená súčasť obranných mechanizmov organizmu, pri chronických bakteriálnych infekciách, ako napr. tuberkulóza, sarkoidóza, Crohnova choroba, AIDS, reumatoidná artritída a monocytová resp. monomyelocytová leukémia. Aj pri poškodení obličiek sa v moči nachádzajú vyššie hladiny lyzozýmu. Pri bakteriálnej meningitíde a nádoroch CNS sa objavuje zvýšená koncentrácia lyzozýmu v mozgovo-miechovom moku. Zvýšené hladiny lyzozýmu v týchto prípadoch sú použiteľné ako markery priebehu ochorenia, tiež úspešnosti liečby a na odhad prognózy ochorenia.
„Znovuobjavenie“ prirodzenej obrany nášho organizmu proti baktériám a vírusom môžeme teraz, v čase zvyšujúcej sa rezistencie mikroorganizmov voči antibiotikám, považovať za významný prínos pre prevenciu a liečbu akútnych zápalových problémov ústnej dutiny, jazyka, hrdla a ďasien, slizníc6,7,8, prípadne zubného kazu.
Čoskoro v lekárňach LYZOZYM Imuno CD
Potešiteľné je, že práve v tomto čase, v ktorom sa stupňuje naša obava z pôsobenia nových baktérií a vírusov, obohatí ponuku lekární prírodný prípravok LYZOZYM Imuno CD obohatený vitamínmi C, D, E a K a selénom. Obsahuje lyzozým z vaječného bielka vyrobený renomovaným výrobcom a 20-percentnú dennú dávku vitamínov a minerálov s antioxidačnými účinkami, ktoré pomáhajú stimulovať vlastné obranné mechanizmy organizmu. Lyzozým, povrchovo pôsobiaci na nebezpečné baktérie a vírusy, nám pomôže zachytiť týchto agresorov ihneď po vstupe do nášho organizmu v ústach či hrdle. Prípravok oceníme najmä po pobyte na rizikových miestach, napríklad v hromadnej doprave, klimatizovaných, zle vetraných priestoroch, autách, v spoločnosti väčšieho množstva ľudí... Keďže baktérie ani vírusy nezískavajú odolnosť voči lyzozýmu, možno ho používať i vysadiť bez obáv zo vzniku rezistencie pri infekciách v hrdle – bolesť v krku, pocit pálenia a suchého hrdla, ako aj v ústnej dutine – podporuje liečbu zubného kazu, parodontitídy, ako aj drobných poranení na jazyku, ďasnách a na ústnej sliznici. Vďaka svojmu vynikajúcemu bakteriolytickému efektu na sliznice vhodne tiež dopĺňa starostlivosť o ústnu dutinu ako prevencia zápalu ďasien a nadmernej tvorby zubného kazu, ku ktorým môže dôjsť v dôsledku pôsobenia bakteriálneho zubného povlaku. Doplnok výživy bude dostupný v tabletách na cmúľanie alebo žuvanie v 10, 20 a 40-kusovom balení. Odporúčané dávkovanie je pri prevencii 1–2 tablety denne a pri problémoch v ústnej dutine 3–6 tabliet denne.
Všetky najnovšie výskumy sa zhodujú na tom, že antimikrobiálne pôsobenie lyzozýmu je také zaujímavé, že je potrebné ďalšie štúdium pre detailnejšie pochopenie jeho pôsobenia na mikroorganizmy, obzvlášť dnes, v čase objavujúcich sa nových civilizačných ochorení.
Prírodné zdroje lyzozýmu
V súčasnosti je najčastejším zdrojom lyzozýmu vaječný bielok. Je ľahko dostupný a má pomerne vysoký obsah lyzozýmu – približne 3,40 až 5,84 g v jednom litri bielka. Výrobný proces jeho získavania zabezpečuje požadovanú čistotu, takže lyzozým neobsahuje iné chemické zlúčeniny ani ťažké kovy. Ďalšími spôsobmi sú fermentácia baktérií Streptomyces coelicolor a získavanie ľudského rekombinantného lyzozýmu c z geneticky modifikovanej ryže. Priemyselne sa lyzozým už dlhodobo úspešne využíva v potravinárstve na konzervovanie dlho zrejúcich syrov a piva, ktoré nemôže byť filtrované ani pasterizované. Nájdeme ho i vo víne a ovocných džúsoch a slúži tiež ako konzervant cestovín, mäsa, sushi a tofu.
1) P. N. Laščenko: Über die keimtötende und entwicklungshemmende Wirkung von Hühnereiweiß, Zeitschrift für Hygiene und Infektionskrankheiten, Vol. 64, 1909;
2) A. Fleming: On a remarkable bacteriolytic element found in tissues and secretions, Proceedings of the Royal Society London, 1922;
3) L. Aminlari, M. M. Hashemi, M. Aminlari: Modified Lysozymes as Novel Broad Spectrum Natural Antimicrobial Agents in Foods, Food Science (2014);
4) M. Bilej: Mucosal Immunity in Invertebrates, Mucosal Immunology (2015);
5) L. Furci, M. Secchi: Antimicrobial Peptides in Gastrointestinal Diseases (2018);
6) M. Eladawy a kol.: Effects of Lysozyme, Proteinase K, and Cephalosporins on Biofilm Formation by Clinical Isolates of Pseudomonas aeruginosa, Interdisciplinary Perspectives of Infectious Diseases,
Vol. 2020, Hindawi, London
7) O. Thellin a kol.: Hen egg white lysozyme is less active against Gardnerella vaginalis biofilm than human lysozyme, Vol. 6(1), Feb. 2019, Microbiology Research International
8) O. Thellin a kol.: Lysozyme as a cotreatment during antibiotics use against vaginal infections: An in vitro study on Gardnerella vaginalis biofilm models, International Microbiology, Vol. 19, 2016
9) S. Lee-Huang a kol.: Lysozyme and RNases as anti-HIV components in β-core preparations of human chorionic gonadotropin, Proc. Nat. Acad. Sci. USA (1999)
10) B. S. Oderinde a kol.: Antiviral Activity of Hen Egg-White Lysozyme on Polio Virus, Sokoto J. Med. Lab. Science (2017)
11) J. Małaczewska a kol.: Antiviral effects of nisin, lysozyme, lactoferrin and their mixtures against bovine viral diarrhoea virus, BMC Veterinary Research (2019)