Obava z prítomnosti kliešťov nás prenasleduje už od jari a najmä v lete, kedy narastajú riziká stretnutia s týmito parazitmi v súvislosti s naším častejším pobytom v prírode. Žijú všade tam, kde rastie tráva – stresujú nás na výletoch a pri prechádzkach v lesoch, na lúkach, v parkoch či večerných posedeniach pri ohníku. Preto je potrebné vedieť, ako sa pred nimi chrániť a ako ich odstrániť, keď sa „zaklieštia”.
Kliešte síce nedosahujú závratnú veľkosť, ale napriek tomu môžu zabíjať! Sú prenášačmi nebezpečných vírusových a bakteriálnych ochorení. V našom podnebnom pásme sa s nimi môžeme stretnúť predovšetkým v listnatých či zmiešaných lesoch – na lesných čistinkách, na okrajoch lesa a chodníkov, tlačia sa však už aj do ihličnatých lesov a zazelenaných plôch miest. Rozhodne však nepadajú zo stromov či kríkov, ako sa mnohí z nás mylne domnievajú, ale držia sa skôr pri zemi. Počasie v súčasnosti kliešťom všeobecne praje, takže riziko, že si tieto parazity prinesieme z prechádzky domov, je veľké.
Kliešte sa vyskytujú v štyroch vývojových štádiách:
• Vajíčko – jedna samička nakladie 2 500 – 4 000 vajíčok
• Larva – ťažko viditeľná (veľkosť do 1 mm), má 3 páry nôh a sama nie je nositeľom infekcie
• Nymfa – bežne sťažka postrehnuteľná (veľkosť 1 až 2 mm), má 4 páry nôh a je prenášačom infekcie
• Dospelý jedinec – ľahko viditeľný (veľkosť už niekoľko mm), má 4 páry nôh a je prenášačom infekcie (v štádiu dospelosti sajú krv len samice)
Väčšina kliešťov sa živí krvou vtákov, plazov alebo cicavcov (vrátane človeka). Ich životný cyklus trvá približne 1 – 4 roky, čo závisí hlavne od toho, ako dlho čakajú na svojho hostiteľa.
Vďaka blanitým prísavkám (vankúšikom) sa kliešť „špacíruje” po tele hostiteľa nečujne, takže jeho promenádovanie sa po našej pokožke zaregistrujeme málokedy. Na prisatie sa na kožu má svoj dômyselný systém: miesto vpichu najprv znecitlivie (podá anestetikum), kožu bezbolestne prereže a následne uvoľní antihistaminikum (rana nesvrbí) – takže jeho prítomnosť stále pocitovo nevnímame...
Látky obsiahnuté v slinách kliešťov rozširujú naše cievne kapiláry, a tak v mieste vpichu zrýchľujú tok krvi, čo im uľahčuje prisatie. Výlučkami z tzv. cementových žliaz sa kliešť prilepí a po zavŕtaní je v koži doslova „zabetónovaný”. Spočiatku si krv len tak „usrkáva”, neskôr popíja a potom už dôkladne ťahá. Dospelý kliešť má dlhý hypostóm (ozubený fixačný orgán vo forme chobôtika – sosáčika), ktorým sa hlboko zaborí do našej kože. Nymfa má na rozdiel od neho krátky hypostóm, je uchytená plytko (vyberá sa ľahšie).
Čo robiť s prisatým kliešťom?
Samičku dospelého kliešťa, ako aj larvu a nymfu je vhodné vybrať špeciálnymi háčikmi na vyberanie kliešťov či špeciálnou kartou, ktoré sú prepracované tak, aby umožňovali jednoduché a pritom bezpečné vytiahnutie týchto parazitov – umožňujú predchádzať stlačeniu kliešťa a tým nainfikovaniu rany obsahom jeho tráviaceho traktu.
Šikovnou pomôckou na odstraňovanie prisatých kliešťov z pokožky je napríklad patentovaná karta SAFECARD 2xK vybavená dvomi zárezmi na vyberanie kliešťov podľa veľkosti či súprava TICK TWISTER s tromi háčikmi, ktorá obohatila v súčasnosti ponuku lekární. Háčiky umožňujú bezbolestne, efektívne a bezpečne odstrániť kliešťa bez stlačenia jeho tela a súčasne tak, aby jeho hypostóm, ktorý po prerezaní kože vsunie do ranky, nezostal v koži. Najmenší háčik je určený na vyberanie extra malých kliešťov (larva a nymfa), stredný háčik na uvoľnenie čerstvo zahryznutých dospelých jedincov a veľký háčik na odstránenie výdatne nasatých dospelých kliešťov.
Hlavné výhody háčikov, ako aj karty:
• Odstraňujú kliešte všetkých veľkostí u ľudí, ako aj u ich domácich miláčikov
• Umožňujú rýchle a bezbolestné vytiahnutie kliešťa
• Pomáhajú predchádzať stlačeniu kliešťa a tým nainfikovaniu rany obsahom jeho tráviaceho traktu
• Pri správnej aplikácii zabezpečujú, aby hypostóm kliešťa neuviazol v koži
• Sú viacnásobne použiteľné
Háčiky či karta sú vhodnou súčasťou príručnej pohotovostnej lekárničky. Pri letnom pobyte v prírode ich ocení každý turista či dovolenkár. Zakúpite v lekárni alebo na www.pharmshop.sk
Ako spoznáme, že sme nakazení?
So zmenou rozšírenia kliešťov sa spája aj čoraz častejší výskyt ochorení, ktorých prenášačmi sú práve tieto parazity – a to najmä kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy.
Kliešťová encefalitída. Ide o najčastejšie hlásenú vírusovú infekciu nervového pôvodu na Slovensku. Počiatočnými prejavmi ochorenia sú malátnosť, bolesti svalov a kĺbov, pobolievanie hlavy, zvýšená teplota, ktoré často pripomínajú chrípku. Po niekoľkých dňoch zdanlivého pokoja sa môžu objaviť ďalšie, oveľa závažnejšie klinické príznaky. Vírus najčastejšie napadá mozog a mozgové blany, dochádza k ich zápalu. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 7 až 14 dní od prisatia kliešťa.
Dôležitým bodom v boji proti kliešťovej encefalitíde je prevencia v podobe vakcinácie. Zaočkovať sa možno dať počas celého roka, k dispozícii je očkovacia látka pre deti i dospelých.
Lymská borelióza. Na rozdiel od kliešťovej encefalitídy je lymská borelióza bakteriálne ochorenie. Prebieha v troch fázach. Pri prvej fáze sa objaví v mieste prisatia kliešťa charakteristická okrúhla škvrna – začervenaný sústredný kruh (okolo stredu inak sfarbený), ktorý postupne zväčšuje svoj priemer. Následne dochádza k vzniku červených vyrážok a k zasiahnutiu svalov a kĺbov. Tretia fáza, sprevádzaná poškodením kože, nervových tkanív, srdca či kĺbov, sa môže objaviť až o niekoľko rokov od prisatia kliešťa. Inkubačná doba sa pohybuje medzi 3 až 30 dňami od prisatia kliešťa.
Strategickým krokom pri liečbe lymskej boreliózy je včasné nasadenie antibiotík. Vakcinácia proti tomuto ochoreniu zatiaľ možná nie je, nádejou je však očkovacia látka vyvinutá americkým koncernom Sanofi, ktorú v súčasnosti na európskom kliešťovi Ixodes ricinus, zatiaľ na zvieratách, úspešne otestovali českí vedci z Parazitologického ústavu Biologického centra Akadémie vied ČR. Výsledky výskumu boli publikované začiatkom mája tohto roku v prestížnom odbornom časopise NPJ Vaccines (NPJ – Nature Partner Journals).
Pri odstraňovaní kliešťa je žiaduce uchytiť ho pevne háčikom tesne pri koži, v zúženom mieste zárezu. Najprv je potrebné háčikom pootočiť pol otáčky doľava a potom doprava a následne kývavým pohybom kliešťa doslova „odlepiť” a súčasne pomaly ťahať kolmo proti koži. Treba postupovať jemne a trpezlivo. Kliešť sa musí uvoľniť aj s „hlavičkou” so sosáčikom. Pri neopatrnej manipulácii sa kliešť môže vylomiť a časť jeho hypostómu tak môže uviaznuť v koži a opuzdriť sa v nej. V prípade podozrenia na infekciu je nevyhnutné kontaktovať lekára.