Vakcíny patria k najvýznamnejším objavom v histórii ľudstva. Každých päť minút niekomu zachránia život. Prvú Nobelovu cenu za medicínu udelili práve za vytvorenie vakcíny proti záškrtu Emilovi von Behringovi. Vďaka očkovaniu je v súčasnosti výskyt väčšiny chorôb, ktorým sa dá očkovaním zabrániť, blízko historického minima.
Očkovanie ročne zachráni dva až tri milióny životov, odhaduje Svetová zdravotnícka organizácia. Nie je to tak dávno, keď boli infekčné ochorenia celosvetovo hlavnou príčinou smrti, a to aj vo vyspelých krajinách. Len pravé kiahne v dvadsiatom storočí zabili 300 miliónov ľudí. Ak vynecháme problematiku prístupu k čistej vode, nijakému inému ľudskému počinu okrem očkovania sa nepodarilo tak efektívne potlačiť infekčné ochorenia a redukovať úmrtnosť na ne. Očkovanie dnes dokáže zabrániť vzniku mnohých nákaz a na obzore sú nové vakcíny, vďaka ktorým toto číslo ešte stúpne.
Vakcinácia navodzuje komplexnú imunologickú ochranu proti pôvodcom ochorenia, proti ktorým sa očkuje. „Individuálna imunita teda chráni konkrétneho jedinca proti vírusu alebo baktérii, proti infekčnému pôvodcovi,“ vysvetľuje prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, CSc., predsedníčka Slovenskej vakcinologickej spoločnosti. „Znamená to, že na základe vysokej preočkovanosti osôb sa vytvorí tzv. kolektívna imunita. Tým sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii. Ide teda o stav odolnosti populácie, ktorá bráni šíreniu infekcie.“
V optimálnom prípade dôjde až k vymiznutiu ochorenia v určitom regióne, dokonca na celom svete, čo sa napríklad podarilo v prípade pravých kiahní. „Úroveň preočkovanosti na vznik kolektívnej imunity sa pri jednotlivých ochoreniach mierne líši, závisí totiž aj od nákazlivosti daného ochorenia, veku, hustoty obyvateľstva. Napríklad pri osýpkach platí, že deti sú pred nimi chránené vtedy, ak bude preočkovaných viac ako 95 % z nich. Pri detskej obrne a záškrte je to 85 % atď.,“ doplnila prof. MUDr. Krištúfková, CSc.
Roky výskumov a miliardy dolárov
Vývoj vakcíny trvá dlho. V prípade niektorých nákaz je to 5 až 8 rokov, pri iných aj 25 rokov, väčšina času sa venuje kontrole kvality. Náklady na vývoj jednej očkovacej látky sú 750 miliónov až do miliardy amerických dolárov. Výroba vakcín prebieha pomocou moderných metód. Riziko po očkovaní je tak dnes neporovnateľne nižšie v porovnaní s rizikom akéhokoľvek bežného zákroku, akým je umŕtvenie zuba, užívanie antibiotík alebo vstreknutie kontrastnej látky pri rtg. vyšetrení. Všetky vedľajšie účinky a nežiaduce reakcie po očkovaní sa dôsledne sledujú a vyhodnocujú. Na starosti to má Úrad verejného zdravotníctva SR a Štátny ústav pre kontrolu liečiv.
Vďaka očkovaniu sa u nás nevyskytujú osýpky, detská obrna, tetanus, záškrt a ďalšie ochorenia, ktoré v chudobných rozvojových krajinách stále predstavujú významnú príčinu chorobnosti a úmrtnosti. V rámci pravidelného povinného očkovania detí sa na Slovensku očkuje celkovo proti desiatim chorobám. Nedávne epidémie osýpok v Rumunsku, Maďarsku a v Českej republike dokazujú, aké nebezpečné môžu byť antivakcinačné aktivity. Narastajúcim počtom rodičov neočkujúcich svoje deti alebo zbytočne odkladajúcich vakcináciu sa v mnohých oblastiach narušil efekt kolektívnej imunity a európska populácia sa voči nákaze stala vnímavejšou. Minulý rok sa v Británii osýpky šírili dokonca na hudobných festivaloch.
Súčasné vakcíny výrazne prispievajú nielen k prevencii infekčných ochorení, ale aj rakoviny, napríklad vakcíny proti HPV a hepatitíde typu B. V súčasnosti prebiehajú klinické skúšania pri viac ako desiatke rôznych typov rakoviny aj pre liečebné vakcíny.
Cestujete do zahraničia?
Význam očkovania netreba podceňovať ani pri ceste do zahraničia. Predovšetkým v rozvojových krajinách sú ešte stále pomerne bežné ochorenia, s ktorými sa už u nás nestretávame. Pre horšie hygienické podmienky častejšie hrozia ochorenia ako hepatitída typu A, cholera či týfus, najmä v exotike častejšie hrozí besnota po uhryznutí opicou, túlavým psom či netopierom. Komáre prenášajú nákazy, ktoré sa v našom miernom podnebnom pásme nevyskytujú – žltú zimnicu, japonskú encefalitídu.
„Rozumný človek – a nemusí to byť ani veľký cestovateľ – by mal byť zaočkovaný proti hepatitíde typu A. Aj na Slovensku máme do roka niekoľko epidémií tohto typu. Pri cestách do dnes už tradičných destinácií v podobe Turecka, Egypta, Tunisu, momentálne populárneho Zanzibaru či Srí Lanky jednoznačne odporúčam aj očkovanie proti brušnému týfusu,“ tvrdí MUDr. Ivan Bakoš z Inštitútu očkovania a cestovnej medicíny. Očkovanie proti hepatitíde A aj B a týfusu považuje odborník na cestovateľskú medicínu za absolútny cestovateľský základ. Navyše imunita proti uvedeným dvom hepatitídam je po očkovaní doživotná, takže je to dobrá investícia do tohto druhu prevencie.
Všetky potrebné informácie pre priaznivcov aj odporcov očkovania nájdete na komplexnej webovej stránke o očkovaní www.medialog.sk. Je tu aj podrobná abeceda ochorení, proti ktorým existuje očkovanie, a takisto informácie o nádejných vakcínach zajtrajška.