Vítkův luh, Witknow alebo Wittingau – to je názov osady, ktorá dala základ dnešnému malebnému juhočeskému mestu – Třeboni. Meno získala podľa niektorých prameňov od činnosti pôvodných obyvateľov – tí najskôr museli svoje miesto na život, tunajšiu pôdu a prostredie riadne upraviť, teda vytříbit, po slovensky vycibriť. Preto vznikol názov Třeboň.
Třeboň to je história v prítomnosti
Počiatky mesta siahajú asi do polovice 12. storočia, keď na jednej z ciest prechádzajúcich širokým pohraničným lesom vznikla malá osada. V druhej polovici 13. storočia sa vlastníkmi Třeboně a priľahlého panstva stali Rožmberkovci, za ktorých čias mesto nadobudlo na význame a bohatstve. Najväčší rozmach dosiahla Třeboň v 16. a na začiatku 17. storočia, osobitne za vlády posledných dvoch Rožmberkovcov, bratov Viléma a Petra Voka z Rožm - berka. Po smrti Petra Voka sa postupne dostala Třeboň do majetku Švamberkovcov, Habsburgovcov a nakoniec Schwarzenbergovcov. Rožmberská ruža zostala azda najvýraznejším atribútom mesta a bola tiež inšpiráciou pre súčasné logo Třeboně. Za Rožmberkovcov sa výrazne, vplyvom staviteľov rybníkov, začala pretvárať i tunajšia krajina, ktorá dnes láka turistov prakticky z celého sveta. Rukami človeka bolo vytvorených 16 navzájom prepojených rybničných sústav zahŕňajúcich do 500 rybníkov. Třeboňský kapor je dnes samostatným pojmom, od roku 2007 má chránené označenie, ktoré platí vo všetkých krajinách Európskej únie. Mikuláš Ruthard, Štěpánek Netolický, Jakub Krčín – to sú mená najvýznamnejších rybnikárov. Práve pred 440 rokmi vybudovali i třeboňský rybník Svět. Najrozsiahlejším Krčínovým rybníkom, zároveň najväčším v Čechách, je Rožmberk s rozlohou vodnej hladiny 489 ha. Krčínov dom v centre mesta (žil tu so svojou rodinou aj jeho predchodca – Štěpánek Netolický) je jedným z najcennejších domov na Masarykovom námestí, ktoré tvorí samotný stred mesta Třeboň. Priečelia domov na námestí sú renesančné, ale mnohé z nich majú gotický základ.
Třeboň sú kúpele
A práve do obdobia gotiky siaha i pôvodná kúpeľná tradícia Třebone. Vtedy boli v meste kúpele očistné s felčiarom a lazobníkom v jednej osobe. O kúpeľnom účele tak, ako je známy dnes, sa hovoriť nedá. Novodobá tradícia je spojená s osobou Václava Hucka. Pôvodnou profesiou učiteľ, zakladateľ niekoľkých spolkov, mal so svojou ženou Máriou dcéru Bertu. Berta trpela reumatizmom a často cestovala do západočeských kúpeľov. Odtiaľ si priviezla inšpiráciu a vnukla ju i svojmu otcovi. V oboblasti Třebone sú bohaté rašeliniská.
Viac sa dočítate v októbrovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.