Výskum realizovaný agentúrou MRThink nahliadol za dvere toaliet základných a materských škôl v Slovenskej a Českej republike. Deťom prekáža nedostatok súkromia, najväčší problém majú s umývaním rúk. Hygienické návyky sa síce doma naučia, ale neutešený stav toaliet a neútulné prostredie spôsobí, že po prekročení prahu školských toaliet im všetko z hlavy vyfučí.
Rodičia sú nespokojní
Vyše polovica rodičov detí navštevujúcich predškolské a školské zariadenia prvého stupňa nie je spokojná s hygienou a hygienickými zariadeniami v školách a škôlkach. Väčšina riaditeľov nezdieľa tento pomerne tragický názor, ale treba si uvedomiť, sú to práve oni, ktorí zodpovedajú za chod školy. Áno aj z hygienického hľadiska. Treba preto pamätať na to, že ich pohľad môže byť skreslený. No aj napriek tomu vyše 45 % riaditeľov priznáva mierne problémy v oblasti hygieny, dokonca 15 % riaditeľov otvorene priznalo závažnejšie problémy hygienickej situácie v školskom zariadení, ktoré spravujú.
Neutešený stav toaliet
Napriek tomu školy alebo škôlky však nie sú primárnym činiteľom v tomto probléme. Pre nedostatok peňazí je škola nútená šetriť na všetkom, teda aj na hygienických potrebách. Často je preto uprednostňovaná cena a univerzálnosť čistiaceho prípravku pred jeho špecializáciou a efektivitou. Zo šetrenia nielen na čistiacich prípravkoch ale aj z nedostatočnej personálnej obsadenosti pramení nedôsledné čistenie a dezinfekcia toaliet a ich okolia. Nedostatočnému hygienickému stavu toaliet na školách napomáha aj zastaranosť technického vybavenia hygienických zariadení. Praskajú vodovodné potrubia, prívody vody k splachovačom a rovnako aj vodovodné batérie vykazujú známky výrazného opotrebenia. Rovnako je potrebné k problému prirátať aj zastaranú kanalizáciu a možné problémy s ňou spojené.
Deti nemajú súkromie
Ďalším problémom s hygienickými zariadeniami v školách a škôlkach je stavebná dispozícia toaliet. Takmer polovica škôlok a škôl pripúšťa nedostatky v oblasti súkromia detí pri používaní toaliet. Druhým problémom je počet toaliet v školských a predškolských zariadeniach. Takmer tretina opýtaných škôl a škôlok pripustila problém s počtom detí, ktorý kapacitne prevyšuje možnosti hygienických zariadení. „Deti sa sťažujú, že na WC v školách nemajú súkromie. Hlavne v materských školách chodia deti cikať spoločne, samozrejme dievčatá a chlapci zvlášť, ale predsa je tam viac detí vedľa seba. Kabínku majú málokedy, čakajú na voľné WC a mnohí sa radšej vyhovoria, aby nemuseli pred ostatnými „urobiť“ nič,“ vysvetľuje detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. „V škole majú deti aspoň akú-takú možnosť oddeliť sa kabínkami, ale po zvonení, cez prestávku sa na WC nahrnie celý dav. Tak o súkromí naozaj hovoriť nemôžeme. Dieťaťu je tá situácia straty súkromia pri intímnej potrebe na WC odoprená a ani si to samé nemusí uvedomiť, ale zrazu sa vytvorí blok. To znamená, že dieťa sa začne vyhýbať štandardným situáciám ako chodenie na WC. keď musí ísť s ostatnými deťmi na príkaz učiteľky, predstiera, že robí to, čo ostatní, ale zadržiava močenie, či potrebu ísť na WC. V škole sa pýta cez hodiny z triedy a využíva čas, keď nikto na toaletách nie je, aby aspoň tak mohol situáciu zvládnuť,“ popisuje situáciu školských toaliet odborníčka s bohatými skúsenosťami. „Počas praxe školského psychológa priamo na škole som sa stretla aj s dieťaťom, ktorého blok bol už taký, že celý svoj pobyt v škole, často do popoludnia, na WC vôbec nešiel!“
Príjemné prostredie?
Ani z estetického hľadiska nespĺňajú toalety určené pre naše ratolesti najvyššie štandardy. Aj keď školy uvádzajú mierny pokrok v tomto smere, stále to nie je dostatočné. Len v polovici škôl alebo škôlok sú farebne natrené steny a len v dvoch pätinách je na novonatretých stenách nejaká dekorácia či ornament. Prostredie vytvára dojem a väčšina z nás sme vizuálne typy, to znamená, že nám očami prichádzajú podnety z prostredia a my si z nich vytvárame príjemný alebo negatívny dojem. Je dobré, ak je aj toaleta vizuálne príjemným prostredím. Farby zohrávajú úlohu, steny, sanita, okolie, všetko by malo vizuálne smerovať k pozitívnemu dojmu,“ tvrdí psychologička.
Na naučené deti zabúdajú
Dieťa často nechce navštevovať školské toalety ani v prípade „najvyššej nevyhnutnosti“. Na osobnú hygienu, kvôli podmienkam na toalete, deti zabúdajú. Prispieva nevyhovujúce hygienické prostredie k zníženej miere hygieny u našich detí? Jednoznačne áno. Preto je skôr nepochopiteľné, že takmer polovici rodičov sa nepozdáva povinnosť detí nosiť si do škôl a škôlok vlastné toaletné papiere alebo uteráčiky. Zastávajú názor, že škola by mala zabezpečiť základnú hygienu pre deti. „Keď sa zmení prostredie alebo osoba, ktorá sa o dieťa stará, musí prebrať režim dňa, činnosti a návyky, ktoré si dieťa v domácom prostredí vybudovalo. Rodič sa často čuduje prečo to nejde s niekým iným alebo niekde inde. Ale veď deti sú v tom rovnaké ako my. Spomeňte si napríklad na dovolenky. Zmeny prostredia ich vykoľaja a musia si zvyknúť, ak sa niečo zmení. Opíšte opatrovateľke, učiteľke u malého dieťaťa, kedy a ako ste dávali dieťa na WC, a vyžadujte od nej, aby to robila rovnako. U starších školákov je dobré nezabudnúť sa raz za čas opýtať, ako to v škole s ich potrebami vyzerá. Vo svojej praxi mám školákov, ktorí sa priznali, že by na veľkú potrebu na WC v škole nikdy nešli a ani to neurobia za nič na svete!“ hovorí odborníčka.
Najväčší problém u detí je práve s umývaním rúk. Pritom 70 % rodičov si je istých, že ich deti ovládajú všetky hygienické návyky. Ďalších 25 % rodičov si je istých, že ich deti ovládali väčšinu. No v školách a v škôlkach nejako na naučené zabúdajú.
Jednoznačnou pomocou pre dodržovanie hygieny u našich detí v škôlkach a školách je zlepšenie prostredia toaliet. Aby boli čistejšie, presvetlené, príjemné, jednoducho, aby sa deti cítili dobre. Potom v pokoji a bez stresu nezabudnú na doma naučené a prispejú tak k zdraviu svojmu aj svojho okolia.