Mozgová príhoda znamená pre mozog to isté, čo infarkt myokardu pre srdce. Atriálna fibrilácia – chvenie predsiení srdca je najčastejšou poruchou srdcového rytmu pozorovanou v klinickej praxi. Postihuje viac než 3 % obyvateľstva – má dosah na zdravie 5 až 6 miliónov Európanov. Na Slovensku ňou podľa odhadu kardiológov trpí až 150 000 ľudí a u mnohých ďalších tlie v tichej, nediagnostikovanej forme... Považuje sa za kardiovaskulárnu epidémiu 21. storočia.
Ako vzniká atriálna fibrilácia?
Zodpovednosť za ňu nesú nepravidelné elektrické signály šíriace sa srdcovými predsieňami – átriami. Dôsledok tejto anomálie je rýchle a nepravidelné sťahovanie srdcovej svaloviny predsiení – atriálna fibrilácia. Srdce pracuje neefektívne a krv tak stagnuje, pre poruchu v prevodovom systéme sa neprečerpáva dostatočne do srdcových komôr. Hromadí sa v predsieňach, čo často vedie k vytvoreniu krvnej zrazeniny (trombu). Tromb sa môže uvoľniť a s krvným prúdom sa dostať zo srdca na rôzne miesta v tele. Najčastejšie však cievami do mozgu, obličiek a nôh. Najobávanejšie a najvážnejšie je postihnutie mozgu – mozgová príhoda. Tá znamená pre mozog to isté, čo infarkt myokardu pre srdce. V zdravom mozgu prúdi krv bez obmedzenia. Ak je však prúdenie zablokované krvnou zrazeninou, mozog nemôže dostať nevyhnutné množstvo kyslíka a živín, čo vedie k jeho trvalému poškodeniu alebo dokonca až k smrti pacienta.
Riziko mozgovej príhody je u ľudí s atriálnou fibriláciou 10-krát vyššie ako u zdravej populácie. Vo svete postihuje mozgová príhoda, ktorá súvisí s atriálnou fibriláciou, až 3 milióny ľudí ročne. Odhaduje sa, že o 20 rokov bude trpieť na poruchy rytmu predsiení – atriálnu fibriláciu – až 10 % ľudstva.
Viac sa dočítate v septembrovom čísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.