Mirka Hricová nedávno oslávila 22 rokov a s výnimkou pár voľných miest zdobia jej telo najrozličnejšie tetovania, piercing, skarifikácia a podkožné implantáty. Priznáva, že kvôli svojmu výzoru zažila už nepríjemné situácie. Fascinácia možnosťami vlastného tela ju priviedla k osobnej skúsenosti s vešaním sa na háky (suspension). „Som trochu iná. Nezapadám medzi tuctových ľudí,“ hovorí o sebe. V rozhovore prezradila, aké tetovania sú v súčasnosti v móde, ktoré zmeny tela si dávajú ľudia najčastejšie robiť a kde sú jej vlastné hranice.
Máš po tele mnoho tetovaní a 41 piercingov. Z toho v ústach 14. Kedy si s tým začala?
Prvé tetovanie som mala v sedemnástich rokoch. Urobil mi ho v Bratislave môj známy, takým gaučovým spôsobom. Bol to „peace“ znak na rebrách. Je to citlivé miesto, ale keďže išlo o moje prvé tetovanie a veľmi som sa naň tešila, bolesť som si až tak neuvedomovala. Prvý piercing som mala na ušiach, keď som mala dvanásť, a na tvári a v pupku prvýkrát v štrnástich. Spravidla by sa piercing mal robiť až od pätnástich rokov a tetovanie od osemnástich, čo v našom štúdiu striktne dodržiavame. Piercing sa dá kedykoľvek odstrániť, človeka nijako nepoznačí ani v súkromnom či pracovnom živote. Tetovanie je však trvalé a jeho odstraňovanie navyše zdĺhavé aj bolestivé.
Tým, ako vyzeráš, vzbudzuješ u ľudí pozornosť spojenú s protichodnými emóciami a reakciami...
Áno. Ľudia reagujú rôzne. Niektorí sa začudovane pozerajú, nájdu sa však aj takí, ktorí na mňa verbálne útočia, napríklad, či nie som nejaká feťáčka, čo vlastne na ulici robím. Aby som sa vraj za seba hanbila. Posielali ma už aj do cirkusu... Prečo? Lebo sa mi páči niečo iné? Stretávam sa aj s pozitívnymi reakciami, ale tých je oveľa menej. Fyzicky ma zatiaľ, našťastie, nikto nenapadol. Mrzí ma, že niektorí ľudia sú takí zakomplexovaní.
Viac sa dočítate v letnom dvojčísle časopisu Liek, ktorý je už v predaji.