Sedíte dlhé hodiny za počítačom s rukou prilepenou na myši alebo niekoľko hodín denne hráte na klavíri, alebo sa dlhé hodiny bicyklujete? Dávajte si pozor! Tisíce drobných, neustále sa opakujúcich pohybov zaťažuje nervy na rukách a nohách, podobne ako aj ťažká práca. Po istom čase, po niekoľkých mesiacoch či rokoch, sa môžu napr. robotníci pracujúci so zbíjačkou, hudobníci, IT pracovníci aj cyklisti stretnúť v jednej ambulancii u neurológa s podobným problémom, s príznakmi úžinového syndrómu. A čo to vlastne je?
Úžinové syndrómy predstavujú skupinu chronických ochorení periférneho nervového systému a podstatou ochorenia je kompresia, teda pritlačenie nervu, ktoré sa prejavuje brnením, bolesťou a zhoršenou funkciou oblasti, ku ktorej nerv prináša informácie. K útlaku nervu dochádza v anatomicky prirodzene zúžených miestach, ktoré nazývame tunely. V týchto oblastiach nerv prechádza v tesnej blízkosti kosti alebo väzivového tkaniva. Ak sú tieto okolité štruktúry porušené, napr. vplyvom dlhodobého preťažovania, dráždia nerv, môžu ho začať stlačovať, tým je menej prekrvený, čo vedie až k nevratnému poškodeniu nervu. Úžinové syndrómy postihujú prevažne nervy horných a dolných končatín a je to dané tým, že končatiny zaťažujeme najviac. Preto nie je divu, že tieto ochorenia sa v súčasnosti vyskytujú dosť často.
Príznaky úžinových syndrómov
Väčšina úžinových syndrómov sa na začiatku prejavuje mierne a pacientov veľmi neobmedzujú. Pritlačený nerv spôsobuje mierne brnenie alebo mravčenie v postihnutej končatine, a to hlavne v noci, pacienti sa budia na „stŕpnutú“ končatinu, ale na začiatku po zmene polohy ťažkosti ustupujú. Často dochádza k výpadkom citlivosti, prevažne pri činnostiach, kvôli ktorým je končatina preťažená. Problémy sa postupne zhoršujú, sú častejšie a intenzívnejšie. Pridávajú sa bolesti, ktoré neodznievajú ani v pokoji, a môže dochádzať k poruchám hybnosti. Svaly, ktoré sú riadené postihnutým nervom, postupne ochabujú, pacient začína byť nešikovný pri bežných činnostiach, ako je umývanie zubov, zapínanie gombíkov, a môže pociťovať nepríjemné svalové „zášklby“.
Diagnostika úžinových syndrómov
Ak pacient pociťuje opisované príznaky, mal by navštíviť odborníka, v tomto prípade neurológa. Ten na základe dôslednej anamnézy, neurologického vyšetrenia a doplnenia ostatných pomocných vyšetrení, ako je napr. elektromyografické vyšetrenie, kde sa vyšetruje rýchlosť vedenia vzruchu nervom, rtg. zápästných kostí či dokonca magnetická rezonancia postihnutej oblasti, určí správnu diagnózu, čiže miesto postihnutia príslušného nervu a odporučí vhodnú liečbu. Spoľahlivo vylúči, že opisované príznaky nie sú prejavom iného závažnejšieho ochorenia, pre ktoré môže byť brnenie končatín jedným z príznakov, napr. pri sklerosis multipex, polyneuropatii, tumore mozgu.
Klinické prejavy najčastejších úžinových syndrómov
Na hornej končatine
- syndróm karpálneho kanála,
- syndróm Guyonovho kanála,
- syndróm kubitálneho kanála.
Na dolnej končatine
- nervus cutaneus femoris lateralis-meralgia parestetica,
- Mortonova metatarzalgia.
Syndróm karpálneho tunelu
Je najčastejším úžinovým syndrómom. Toto ochorenie postihuje nerv, ktorý odborne nazývame nervus medianus, čo možno preložiť ako stredový nerv. Tento nerv prechádza spoločne s množstvom šliach priestorom v zápästí nazývanom karpálny tunel, ktorý je ohraničený zápästnými kostičkami a je prekrytý pevným väzivovým pruhom. Ťažkosti vznikajú permanentným stlačením nervus medianus, ktoré zapríčiňuje preťaženie, opuch niektorej zo šliach, kostná ostroha, dislokácia či výpotok, čo je príčinou bolesti. Hlavným dôvodom vzniku je chronické preťažovanie zápästia alebo dlhodobé vystavenie zápästia tlaku. Najväčší výskyt sa udáva pri takých zamestnaniach, ako je práca na počítači, hra na klavíri, žurnalistika a ďalšie profesie. Práve pri práci s myšou, keď je ruka väčšinu času ohnutá v jednej polohe, dochádza vplyvom okolitých štruktúr k zúženiu kanála a k vzrastu tlaku v ňom, čo negatívne vplýva na prechádzajúci nerv. Nezriedka dochádza k lokálnemu zápalu. Postihnutý je prevažne palec a tri susedné prsty, bolesť však môže vystreľovať do celej hornej končatiny až k ramenu. Tento syndróm sa tiež veľmi často objavuje počas tehotenstva, lebo v dôsledku hormonálnych zmien dochádza k zadržovaniu vody a tvorbe opuchov. Celkovo je výskyt až 4-krát častejší u žien než u mužov a prevažne na dominantnej, t. j. pravej ruke.
Syndróm Guyonovho kanála
Ďalším častým ochorením je syndróm Guyonovho kanála, pri ktorom býva poškodený lakťový nerv, odborne nazývaný nervus ulnaris, ktorý sa v záverečnom úseku nachádza aj v oblasti zápästia. Pri jeho útlaku sa ťažkosti prejavujú poruchou citlivosti polovice dlane na malíčkovej strane a dochádza k slabosti prstov, býva oslabený úchop, pacient nedokáže udržať ruku zovretú v päsť, nedokáže dať prsty do „štipky“ – nedokáže posoliť, pacientom odstáva malíček a nedokážu ho pritiahnuť k ostatným prstom. Lakťový nerv však môže byť poškodený aj v oblasti lakťa a ochorenie sa potom nazýva syndróm kubitálneho kanála. Vtedy dochádza k slabosti ruky, ale v popredí je slabosť 4. a 5. prsta. Ruka a predlaktie môžu byť opuchnuté a bolestivé, ťažkosti môže spôsobovať napr. aj zápal v lakťovom kĺbe.
Syndróm nervus cutaneus femoris lateralis
Táto choroba nie je žiadnou novinkou, často sa objavuje u pracovníkov v stavebníctve, u žien v tehotenstve, obéznych jedincov, ale v poslednom čase prichádzajú do ambulancie aj mladé, inak zdravé ženy. Nosenie tesných nohavíc z tuhej džínsoviny, ktoré nositeľky od pása nadol doslova zaškrcujú, môžu vyvolať vážne neurologické problémy. Nerv z anatomických dôvodov podlieha mechanickému poškodeniu v mieste prestupu pod slabinovým väzom, kde najprv prebieha horizontálne a náhle sa ohýba v 90- stupňovom uhle kolmo nadol, a práve v mieste ohybu je náchylný na mechanické poškodenie tesným odevom alebo opaskom. Názov je odvodený z gréckeho slova méros – stehno a algos – bolesť, a preto sa choroba prejavuje pálivou až pichavou bolesťou na prednej a bočnej strane stehna a tŕpnutím až necitlivosťou v opísanej oblasti, problémy sa zhoršujú dlhším státím, chôdzou či otáčaním sa na posteli, zmierňuje sa pri pokrčenej dolnej končatine v bedre. Rizikovými faktormi sú obezita, z podobných príčin aj tehotenstvo, ťažkosti sa vyskytujú aj pri cukrovke či u športovcov nadmerne posilňujúcich stehenné svaly. Muži sú 3-krát častejšie postihnutí ako ženy, v 10 % sa môže choroba vyskytovať obojstranne.
Mortonova metatarzalgia alebo neuralgia
Tento úžinový syndróm vzniká pri útlaku koncových vetvičiek nervu nazývaného nervus tibialis idúceho do prstov dolnej končatiny. Prejavuje sa bolesťou chodidla, niekedy s vystreľovaním bolesti do prstov nohy, najviac však do 3. a 4. prsta, ťažkosti sa zhoršujú pri chôdzi, dlhšom státí a behu, pacient pociťuje bolesť na pohmat na priehlavku nohy medzi postihnutými hlavičkami kostí. Výrazná úľava prichádza po vyzutí obuvi, hlavne vysokých topánok alebo veľmi tesnej zimnej obuvi. Ťažkosti spôsobuje porušená klenba nohy, kĺbové zmeny na malých kĺboch nohy alebo zmeny po úrazoch. Ochorenie sa vyskytuje častejšie u žien medzi 50. a 70. rokom života, ale vyskytuje sa, samozrejme, aj u mladších osôb.
Prevencia úžinových syndrómov
Prevencia úžinových syndrómov spočíva predovšetkým v obmedzení preťaženia postihnutej končatiny a v používaní ochranných pomôcok. Vzhľadom na to, že úžinové syndrómy a predovšetkým syndróm karpálneho kanála sa týka najviac administratívnych pracovníkov sediacich hodiny pred počítačom, bolo vyrobených mnoho ergonomických pomôcok, ktoré nám môžu pomôcť vyhnúť sa týmto ochoreniam. Používajú sa špeciálne podložky pod zápästie, aby sme držali zápästie v jednej rovine s predlaktím, upravuje sa výška stoličky, aby sme mali horné končatiny v lakti v 90-stupňovom uhle pohodlne položené na stole, v prípade ťažkostí v oblasti lakťa podložené mäkkou podložkou. Ďalej by sme si mali v práci robiť pravidelné prestávky na rozhýbanie svalstva ramena, zápästia a krčnej chrbtice jednoduchými cvikmi, vhodné je tiež masírovanie a natiahnutie svalstva ruky a prstov, ohýbanie zápästia nahor a nadol, zovretie ruky v päsť a vystieranie prstov. Pri robotníckych profesiách, ako sú tesárske práce, práca so zbíjačkou, brúskou, motorovou pílou, pri montážnych prácach, ale aj pri práci pri pokladnici, v kaderníctve, pri pletení a šití je vhodné používanie predpísaných pracovných pomôcok a postupov, aby sa predišlo ochoreniam. Veľmi vhodné sú ortézy, tie zabezpečia fixáciu končatiny a obmedzenie pohybu v postihnutej končatine. Prevencia úžinových prejavov na dolnej končatine spočíva v nosení správnej a pohodlnej obuvi, treba preferovať topánky na nižšom opätku, vhodné je nosenie špeciálnych ortopedických vložiek do topánok na úpravu klenby nohy, dobrý uvoľňujúci efekt majú masáže reflexných bodov na nohách, ale aj obyčajné masážne loptičky napr. pri pozeraní televízie, chodenie naboso po tráve či piesku, na ktoré často zabúdame a malo by nám to byť prirodzené.
Liečba úžinových syndrómov
Ak napriek odporučeným preventívnym opatreniam ťažkosti pretrvávajú, neodkladajte návštevu lekára neurológa, lebo by mohlo dôjsť k trvalým zmenám vo funkcii a štruktúre opisovaných nervov a následne k poruche činnosti končatiny. Včasná liečba môže spôsobiť zmiernenie alebo až zmiznutie ťažkostí, zatiaľ čo chronický priebeh trvá roky a ani po tomto časovom období nemusí dôjsť k vyliečeniu. Liečba úžinových syndrómov môže byť najprv konzervatívna, neskôr aj chirurgická. Na nepríjemné bolesti a poruchy citlivosti sa odporúčajú rôzne lieky s protizápalovým a analgetickým účinkom, pri veľmi silných bolestiach sa používajú aj antiepileptiká na liečbu chronickej bolesti. Ťažkosti niekedy zmiernia aj studené obklady. Vhodné je dlhodobé užívanie vitamínov zo skupiny B a prípravkov horčíka, lieky na prekrvenie končatín, treba obmedziť fajčenie, ktoré spôsobuje stiahnutie ciev, a tým obmedzenie cirkulácie. Takisto sa môže lokálne aplikovať anestetikum aj protizápalový liek. Pomoc môže priniesť aj fyzikálna liečba, bolesti pomôže utlmiť ultrazvuk, magnetoterapia, diatermia, hydroterapia, elektrická nervová stimulácia, akupunktúra a telesné cvičenia. Ak zlyhajú konzervatívne možnosti liečby, je indikovaná chirurgická liečba. Podstatou chirurgickej liečby je uvoľnenie nervu v mieste úžiny, v prípade syndrómu kubitálneho kanála spočíva zákrok v presune nervu z miesta, kde dochádza k jeho dráždeniu o kosť, najčastejšie pod okolité svaly alebo pod kožu, čím sa zníži tlak na nerv. Zákroky majú výborné výsledky, ak sa vykonajú načas, bezprostredne po nich dochádza k ústupu bolesti a postupnému navráteniu pôvodnej citlivosti a hybnosti.