Nádory semenníkov sú najčastejšie urologické zhubné nádory mladých mužov a mužov v stredných rokoch. Práve preto, že postihnutí sú najčastejšie mladí muži, je dôležité zachytiť tieto nádory čo najskôr. Mladí muži bývajú často ostýchaví a nechcú, respektíve sa hanbia o probléme „tam dole“ hovoriť alebo sa dať vyšetriť, čo môže mať tragické následky. Chvalabohu, zrejme aj vďaka osvete prichádzajú mladí muži skôr. Stále platí, že je lepšie dať sa vyšetriť aj kvôli zdanlivej „maličkosti“ ako prísť neskoro, keď býva liečba ťažká a nie vždy úspešná.
Nádory semenníkov
Na predchádzanie vzniku nádoru semenníka je potrebné v prvom rade vedieť, že semenník počas vnútromaternicového vývoja plodu putuje pod vplyvom pohlavných hormónov z brušnej dutiny do mieška. V prípade, že sa semenník pod vplyvom rôznych faktorov nedostane do svojej prirodzenej destinácie (do mieška), ale uviazne v brušnej dutine alebo v slabinách aj po narodení, musí sa semenníku pomôcť pomocou dodatočných hormonálnych prípravkov. Pri neúspechu sa musí semenník chirurgicky odstrániť. Semenník, ktorý nie je uložený v miešku, predstavuje najväčšie riziko vzniku zhubného nádoru, preto je potrebné jeho operačné odstránenie. Dlho sa hovorí o vplyve úrazov počas života pri vzniku nádorov. Výsledky nie sú jednoznačné, ale zistilo sa mierne vyššie riziko vzniku nádorov semenníka u cyklis tov. Nádor najčastejšie vzniká jednostranne, a to vpravo. Najčastejším príznakom je jednostranné nebolestivé zväčšenie semenníka. Práve „nebolestivosť“ nádorom postihnutého semenníka vedie k podceneniu príznakov a odkladu vyšetrenia. Niekedy sa vyskytuje pocit „ťahania“ alebo pocit „ťažkého“ semenníka. Často si muž nahmatá zväčšený semenník v sprche alebo pri prezliekaní. Každé zmeny veľkosti, tvaru, nález zatvrdnutia na semenníku by mali viesť k okamžitému vyšetreniu u urológa. Bohužiaľ, často z neznalosti alebo neodôvodnenej hanby si pacienti často nechávajú narasť nádor semenníka do obrovských rozmerov. Pritom na skoré zistenie nádoru stačí jednoduché samovyšetrenie semenníkov, ktoré sa často zanedbáva. Okrem ručného vyšetrenia semenníkov sa používa vyšetrenie ultrazvukom, vyšetrenie krvi na prítomnosť onkomarkerov. Ďalším vyšetrením je CT brucha a pľúc. V prípade potvrdenia nádoru je nevyhnutná okamžitá operácia, lebo nádor semenníka rastie veľmi rýchlo a môže zakladať metastázy. Prvým krokom je preto operačné odstránenie semenníka, čím sa zlikviduje primárne ložisko a patológ zistí, o aký druh nádoru ide. Po zhodnotení všetkých výsledkov sa stanoví rozsah nádoru a optimálna liečba. Metastázy postihujú najskôr brušné lymfatické uzliny, potom aj pľúca a pečeň. Okrem chirurgickej liečby je základom chemoterapia, prípadne rádioterapia. Často spomínaným úspechom modernej medicíny je vyliečenie známeho cyklistu Lanca Armstronga, ktorý mal nádor semenníka v pokročilom štádiu. Tento prípad sa stal akýmsi synonymom úspechu modernej liečby nádorov a vôle človeka uzdraviť sa. Chemoterapia v liečbe nádorov semenníka znamená veľký prelom v liečbe nádorov, ako aj v medicíne ako takej. V súčasnosti väčšina aj pokročilých nádorov semenníka je vyliečiteľná pri kombinácii chirurgickej liečby a chemoterapie, príp. rádioterapie. Častou otázkou pacientov s nádorom semenníka pred operáciou je, či budú ešte plodní alebo či operácia nepovedie k strate libida a erekcie. Vzhľadom na to, že sa nádor semenníka vyskytuje zvyčajne len na jednom semenníku, zostávajúci (solitárny) semenník umožní zostať plodným. Rovnako aj hormonálna produkcia solitárneho semenníka je plne dostačujúca na udržanie libida a erekcie. V prípade žiadosti najmä mladých pacientov je možné po odstránení nádorového semenníka a kompletnom vyliečení pristúpiť implantácii protézy do mieška, ktorá z estetického hľadiska „nahradí“ chýbajúci semenník.
Nádor prostaty
Nádor prostaty je najčastejším urologickým nádorom u mužov. V absolútnom meradle mu patrí tretia priečka v častosti výskytu u nás. V USA a západnej Európe je to druhý najčastejší nádor mužov vôbec. Štatistiky dokazujú, je výskyt nových prípadov rakoviny prostaty ma stále mierne stúpajúcu tendenciu. Stúpajúci trend majú iste na svedomí jednak pokroky v diagnostike najmä skorších štádií, ako aj zdravotnícka osveta a celkové zvýšenie zdravotného povedomia. Na druhej strane dochádza k postupnému starnutiu populácie, čo tiež prispieva k stále vyššiemu zastúpeniu tohto typu nádoru. Jeho typickou črtou je, že pokročilom veku ho má väčšina mužov, ale nie u každého sa prejaví. Správanie nádoru prostaty je vysoko individuálne a tomu sa musí prispôsobiť liečebná stratégia aj prístup. Faktom zostáva, že v dôsledku predlžujúceho sa života mužov je nádor prostaty stále väčším problémom. Príčiny vzniku nádorového bujnenia prostaty nepoznáme. Poznáme však rizikové faktory. Bohužiaľ, väčšina z nich nie je ovplyvniteľná. Sú to: vyšší vek, rasa, prítomnosť testosterónu a dedičné faktory. Z ovplyvniteľných faktorov sú to najmä stravovacie návyky. Prejavy nádora prostaty sú v začiatočných štádiách veľmi skromné, ak vôbec nejaké sú. Môžu to byť ťažkosti s močením, ktoré mávajú často iný podklad a nádor prostaty je pritom len vedľajším nálezom. Často býva prvým príznakom až bolesť v kostiach, ktorá je prejavom vzdialených metastáz. Ťažkosti pri močení vznikajú opäť až pri pokročilom štádiu alebo sú spôsobené benígnym (nezhubným) zväčšením prostaty. Práve preto, že rakovina prostaty sa zvyčajne prejaví až vtedy, keď nie je možné vyliečenie, je dôležité nezanedbať prevenciu a navštíviť svojho urológa. Diagnóza sa stanoví na základe vyšetrenia prostaty cez konečník, vyšetrením krvi na PSA a v prípade odchýlky od normy sa odoberá vzorka prostaty cez konečník (biopsia) bioptickou pištoľou. Samotný odber vzoriek trvá približne 15 minút a pacienti ho zvyčajne dobre tolerujú. V absolútnej väčšine prípadov je zákrok nekomplikovaný, len veľmi zriedka sa môže objaviť teplota, prípadne krv v stolici alebo v moči. Ak sa vo vzorkách prostaty zistí nádor, v prvom rade je nevyhnutné dostupnými vyšetrovacími metódami zistiť, aký je rozsah ochorenia, teda či je nádor obmedzený na prostatu, alebo prerastá do okolia, resp. do vzdialených orgánov. Ďalej lekár musí zobrať do úvahy pacientov vek, celkový stav, prognostické faktory a v neposlednom rade želanie pacienta. Ak je rozsah nádoru obmedzený na prostatu a pacientov stav to umožňuje, je vhodné uvažovať o liečebných postupoch, ktoré môžu nádor úplne odstrániť. V tomto prípade sa uplatňujú dva postupy – kompletné odstránenie prostaty (radikálna prostatektómia) alebo rôzne formy ožiarenia prostaty (rádioterapia) v kombinácii s hormonálnou manipuláciou. Ak sa potvrdí, že nádor prerastá už mimo prostaty, prípadne už má založené metastázy, používa sa hormonálna manipulácia. Tá spočíva vo vyblokovaní účinku testosterónu (mužského pohlavného hormónu). To znamená, že sa zabraňuje jeho účinku na cieľové tkanivá (prostatu), prípadne sa zabráni jeho tvorbe (medikamentózna kastrácia). Iný spôsob je odstránenie semenníkov (chirurgická kastrácia). Táto liečba dočasne výrazne zmenší nádor a zmierni príznaky. V dôsledku stále častejšieho výskytu rakoviny prostaty a pre jej „skryté“ začiatočné prejavy je veľmi dôležité nezanedbať prevenciu, ktorá môže zachytiť nádor už v začiatočných štádiách. To umožňuje nádor úplne odstrániť a pacientovi zachrániť život. Preto každý muž po päťdesiatke by mal navštíviť svojho urológa a stráviť uňho pár minút prehliadkou prostaty, odberom krvi a vyšetrením ultrazvukom.
Nádory močového mechúra
Nádory močového mechúra patria medzi pomerne časté nádory. Častejšie sú postihnutí muži ako ženy. Najčastejším viditeľným príznakom je krv v moči. Močenie je zvyčajne pritom bezbolestné. Teda každý, kto spozoruje v moči krv, nemal by odkladať návštevu urológa, aj keď ide len o jednorazovú epizódu. Pozor by mali byť najmä fajčiari, pretože nádor mechúra vzniká niekoľkokrát častejšie u nich ako v bežnej populácii. Viac ohrození sú aj pracovníci v chemickom a gumárenskom priemysle, ako aj baníci. Niektoré štúdie uvádzajú, že nadmerné používanie umelých sladidiel môže prispievať k vzniku nádoru mechúra, iné to jednoznačne nedokázali. Základným vyšetrením pri podozrení na nádor močového mechúra je vyšetrenie sliznice močového mechúra cez močovú rúru – cystoskopia. Vykonáva sa zvyčajne ambulantne v lokálnom znecitlivení. Ďalšími doplňujúcimi vyšetreniami je vyšetrenie moču, ultrazvukové vyšetrenie obličiek a mechúra. V prípade, že cystoskopia preukáže prítomnosť nádoru, je nevyhnutné operačné odstránenie nádoru. Operuje sa v celkovej alebo regionálnej narkóze, endoskopicky cez močovú rúru. Táto operácia má dvojaký význam – jednak sa odstráni nádor, jednak sa získa biologický materiál na patologický rozbor. Po operácii sa do mechúra zavedie cievka, ktorá odvádza moč a podporuje hojenie močového mechúra. Niekedy sa ihneď po operácii podáva do mechúra chemoterapia, ktorá znižuje riziko recidív. Pre ďalšiu stratégiu liečby nádorov mechúra je rozhodujúci histologický výsledok. Ak výsledok histológie potvrdí, že nádor nerastie smerom do steny mechúra (je neinvazívny), je potrebné kontrolovať sliznicu mechúra každých 3 – 6 mesiacov. Okrem toho sa používa aj lokálna (intravezikálna) chemoterapia alebo účinnejšia BCG (tuberkulózna) vakcína. Nepríjemnou vlastnosťou nádoru mechúra je schopnosť recidivovať. Preto sú pravidelné kontroly veľmi dôležité. Ak patológ určí, že nádor rastie smerom do steny mechúra (je invazívny, infiltruje), mení sa celá stratégia liečby. V tomto prípade je nevyhnutné zvoliť agresívnejší spôsob liečby. Na zistenie pokročilosti ochorenia je potrebné urobiť CT. V prípade, že CT nepreukáže postihnutie lymfatických uzlín a vzdialených orgánov, treba močový mechúr vyoperovať. Vzhľadom na to, že ide o veľmi rozsiahly a rizikový zákrok – u muža sa odstraňuje mechúr, prostata s okolím, okolité lymfatické uzliny, u žien mechúr, maternica, vaječníky aj s vajcovodmi a uzlinami, je nevyhnutné pacienta dôkladne pripraviť. Okrem toho, tým že sa odstráni mechúr, odstráni sa rezervoár moču – čo je jeho prirodzená funkcia. Preto sa nový rezervoár musí počas operácie vytvoriť. Ten sa vytvorí z tenkého čreva a vyústi sa na prednú brušnú stenu alebo sa močovody vyvedú do hrubého čreva a prostredníctvom neho do konečníka. Ďalším spôsobom je vymodelovanie „nového mechúra“ (neovesica) z tenkého čreva, ktorý nahrádza funkciu pôvodného. Tak ako pri ostatných nádoroch aj tu platí nepodceňovať príznaky a nezanedbať prevenciu, lebo len skorá diagnostika a následná liečba môže pacienta zachrániť pred rozsevom ochorenia do celého tela. Nádor mechúra zvykne recidivovať, pri niektorých typoch hrozí rýchla progresia, prerastanie do okolia a pri nich rozhoduje včasnosť diagnózy. Neskorá diagnóza znamená podstúpiť náročnú liečbu, ktorá často nemá želaný efekt.