5 zmyslov

Ako funguje sluch

Hlasitosť alebo sila zvuku sa meria v decibeloch. Šepot predstavuje asi 15 dB, tiché šepotanie zamestnanej triedy je asi 50 dB, rušná ulica s dopravným ruchom predstavuje okolo 90 dB. Hluk, ktorý prevyšuje 100 dB, môže byť pre naše ucho neprijateľný. Zvuky, ktoré sa pohybujú nad hranicou hlučnosti, t. j. 140 dB, napríklad zvuk štartujúceho lietadla, sú pre naše ucho veľmi bolestivé a môžu vážne ohroziť bubienok. Väčšine ľudí sa sluch s pribúdajúcimi rokmi zhoršuje. Väčšinou dochádza k tomu, že sluchové kostičky sú menej pohyblivé a chvenie sa neprenáša do vnútorného ucha. Takisto ušné infekcie môžu poraniť ušný bubienok alebo ovplyvniť prácu kostičiek a časom viesť až k ohluchnutiu. Všetky ušné problémy musí vyšetriť odborný lekár čo najskôr. Niektoré formy hluchoty sú zapríčinené poranením vnútorného ucha alebo nervu. Postupná strata sluchu môže byť dôsledkom permanentného styku ušných orgánov s hlukom, napríklad v hlučnej továrni alebo pri rýchlej zvukovej explózii. Každý z nás by si mal dávať pozor pri počúvaní rádia, permanentné pôsobenie hlasného zvuku môže viesť k postupnému ohluchnutiu.

Stupeň hlučnosti

140 dB – hranica neprijateľnosti

130 dB – zvuk lietadla pri štarte

120 dB – motor bežiaci naprázdno

110 dB – rocková kapela

100 dB – pneumatická vŕtačka

90 dB – cestný ruch

80 dB – vlak

70 dB – vysávač

50/60 dB – ruch v kancelárii, v dave

40 dB – rozhovor

20 dB – knižnica

10 dB – ticho na dedine

0 dB – hranica počuteľnosti.

Ako funguje hmat

Zo všetkých našich zmyslov je hmat najlepší na vnímanie a poznávanie vonkajšieho sveta. Prakticky hmat je viac než len obyčajný zmyslový orgán. Na rozdiel od ostatných zmyslov, ktoré sú vždy sústredené do jedného orgánu (uší, očí, nosa či úst), orgány hmatu sú rozmiestnené po celom tele. Zatiaľ čo ostatné zmysly reagujú len na jeden typ podnetov, hmat je citlivý i na teplotu a bolesť. Hmat môžeme najlepšie chápať ako súhrn niekoľkých zmyslov, z ktorých niektoré majú zvláštne receptory a nervové zakončenia v koži, vo svaloch a všade inde. Tie potom reagujú na množstvo podnetov a odovzdávajú správy do mozgu. Hmat nám umožňuje mnoho. Vďaka nemu cítime dotyk či náraz, bez pohľadu na danú vec môžeme odhadnúť tvar objektov a posúdiť ich hmotnosť, poznať, či je niečo tvrdé, mäkké, horúce, chladné, či to spôsobuje bolesť. Hmat tiež zaisťuje schopnosť vnímania polohy – to znamená, aj keď sa nepozriete, viete, v akej polohe sa nachádza hocijaká časť tela. Mnoho vedeckých výskumov už skúmalo, ako ľudský hmat funguje. Keď sa po prvýkrát zistilo, že hmat je závislý od informácií dodávaných rôznymi druhmi receptorov a nervových zakončení, prevládal názor, že každé z týchto nervových zakončení reaguje len na určitý presný podnet, napríklad bolesť, tlak, chlad alebo teplo. Tento názor sa však skôr či neskôr musel dostať do slepej uličky. Aj keď existujú určité nervové zakončenia, ktoré sú citlivé len na jeden druh stimulácie, boli objavené iné, ktoré sú schopné reagovať na viac než jeden typ podnetov, ktoré však nie sú úplne rozdielne od ostatných. Neskorší výskum ukázal, že každé ner - vové zakončenie kontroluje svoje vlastné „vnemové pole“.

Ako pracuje oko

Väčšinu informácií o svete získavame prostredníctvom zraku. Vedci zistili, že 80 % informácií alebo úplne všetko, čo si pamätáme, sme videli. 5 zmyslov Oko sa dá prirovnať k fotoaparátu. Predná časť oka plní funkciu šošovky podobne ako sklenená šošovka v prednej časti fotoaparátu. Šošovka je zakrivená priehľadná látka, ktorá pri priechode svetla láme lúče. Tmavá časť uprostred oka sa nazýva zrenica a riadi množstvo svetla vstupujúceho dovnútra oka. Jej funkcia sa dá prirovnať k funkcii clony, ktorá je uložená za šošovkami fotoaparátu, otvára sa a priviera podľa množstva svetla. Pozadie oka sa nazýva sietnica a predstavuje „film“, na ktorý sa obraz sledovaného predmetu zobrazí. Oko je, samozrejme, zložitejšie ako fotoaparát. Fotoaparát iba zaznamenáva obraz na film, naopak, ľudia a zvieratá môžu vnímať zmysel zobrazených informácií a závislosti od toho meniť svoje správanie. Oko je pripojené zrakovým nervom k mozgu. Zrakový nerv je umiestnený v zadnej časti oka. Zobrazené informácie sa prenášajú zrakovým nervom do mozgu v podobe impulzov, ktoré mozog dekóduje. Každé oko vníma sledované predmety z rozličných uhlov a vysiela do mozgu rozličné informácie. V skorom veku dieťaťa sa mozog učí tieto dva rozdielne obrazy zložiť dokopy, inak by človek videl dvojito. Vďaka zloženiu dvoch obrazov sa dajú sledované predmety vnímať priestorovo. Spracovaním impulzov v mozgu vnímame sledované predmety v správnej orientácii. Totiž pri prechode svetla šošovkou sa svetelné lúče lámu a rozkladajú a na sietnicu dopadne obraz hore nohami. Pretože by bolo nepohodlné chodiť hore nohami iba preto, aby sme predmety videli správne orientované, mozog obraz otáča. Mozog však na to, aby sa to naučil, potrebuje určitý čas, preto novorodenci istý čas vidia „obrátene“.

Ako funguje chuť a čuch

Chuť a čuch, zmysly, ktoré boli kedysi pre naše prežitie rovnako dôležité ako zrak a sluch, sú dnes mierne zanedbané a o mnoho menej vyvinuté ako pri zvieratách. Odvtedy, čo sa človek po prvýkrát vzpriamil a „zdvihol svoj nos hore“, sú pre neho zmysly čuch a chuť menej dôležité ako pre zvieratá. Tieto najmenej vyvinuté ľudské zmysly slúžia dnes iba na výber a ohodnotenie jedla a nápojov. Chuť a čuch sú chemické zmysly, to znamená, že reagujú na prítomnosť chemických látok v okolí. Keď niečo ochutnávame, zaznamenávame vlastne prítomnosť určitých chemických zlúčenín v ústach. Keď cítime nejakú vôňu, vnímame opäť chemické látky vo vzduchu v okolí. Čistý vzduch je zložený zo zmesi plynov, ktoré sú bez zápachu, najviac je zastúpený dusík (78 %) a kyslík (21 %), zvyšok tvoria malé množstvá iných plynov. Vo vzduchu môže byť aj vodná para (až 5 %), ktorá je takisto bez zápachu. Ostatné látky prítomné vo vzduchu môže náš čuch zachytiť. Aj veľmi malé množstvo takej látky môžeme zacítiť, náš nos nám „povie“, či je blízko niečo dobrého na jedenie alebo či sme náhodou nešliapli do niečoho veľmi málo príjemného.