S prichádzajúcim letom sa ortuť v teplomeroch šplhá na mnohých miestach k tropickej tridsiatke! Horúčavy znamenajú najmä pre starších ľudí veľkú záťaž, preto pozor na dehydratáciu...
Voda je pre náš organizmus nenahraditeľná, je základnou súčasťou každej bunky v tele. Bez nej človek nemôže existovať. Naše telo obsahuje asi 65 – 75 % vody, ktorá sa podieľa nielen na prísune rôznych živín do buniek prostredníctvom tekutín a potravy, ale podieľa sa aj na odstraňovaní rozličných „nečistôt“ z tela. Spotreba vody organizmu sa mení v priebehu dňa, lebo závisí aj od trávenia, okolitej teploty a fyzickej aktivity. Každá strata vody, ak nie je vyrovnaná pitím, znižuje výkonnosť, vytrvalosť, koncentráciu, pocit dobrej pohody a zvyšuje sa možnosť úrazu. Unavený a vyčerpaný človek má zlý odhad, neistý krok, kŕče. Nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zníži jej tlak (môže to viesť až ku kolapsu). Zhorší sa okysličenie krvi a tým aj zásobovanie všetkých tkanív kyslíkom. Zhustená krv viac zaťažuje srdce, znižuje prietok vlásočnicami a zhoršuje prekrvenie periférií (vyššie nebezpečenstvo životu nebezpečnej trombózy). Zhorší sa odvod splodín. Ak nedochádza k vyrovnávaniu strát tekutín v organizme, nastáva ich nadmerný úbytok, tzv. dehydratácia. Mierna dehydratácia (strata tekutín o 2 %, 1,6 l u osoby ťažkej 80 kg) znižuje výkon až o 20 %. Ťažká dehydratácia (strata tekutín o 4 a viac %) znižuje výkon o 50 %. Strata tekutín nad 6 % už môže viesť ku kolapsu a môže sa to skončiť až smrťou. Na druhej strane aj mierna dehydratácia môže poškodiť zdravie človeka, hlavne keď má problémy so srdcom alebo obličkami. Osobitne závažnou komplikáciou dehydratácie je zlyhanie obličiek. Dehydratácia je všeobecne spôsobená zníženým príjmom, zvýšeným výdajom tekutín alebo kombináciou oboch. Seniori sú náchylnejší na dehydratáciu. Znížený pocit smädu a menšie množstvo vody v tele sú fyziologické zmeny spojené so starnutím. K úbytku vody prispievajú aj nežiaduce účinky liekov (napr. diuretík a preháňadiel) . Dehydratáciu môžu spôsobiť aj niektoré ochorenia ako hnačky, vracanie, silné potenie, cukrovka, ochorenia obličiek a podobne. Niektorí ľudia vedome obmedzujú príjem tekutín kvôli zhoršenej mobilite (prístup k toalete) a problémom s udržaním moču (riziko pomočenia sa).
Nedostatok tekutín sa v tele prejaví veľmi rýchlo. Prejavy dehydratácie môžu byť individuálne, ale ak máme niektorý z nižšie uvedených stavov, v prvom rade treba vždy myslieť na to, že príčinou môže byť nedostatok vody. Prvé príznaky, že nám chýba voda, však nepostrehneme tak ľahko. Prvý stupeň dehydratácie znamená únavu, sucho v ústach, bolesti hlavy, podráždenosť, pocity otupenosti, apatie, závraty. Stále nás však nesmädí. Telo nedáva povel napiť sa. Skôr si dáme nejakú tabletku alebo si urobíme kávu. Kofeín však spôsobí naše ešte väčšie odvodnenie. Prehĺbenie dehydratácie sa prejaví zníženou elasticitou kože, vpadnutými očami, menším množstvom moču, zvýšenou tepovou frekvenciou, nízkym krvným tlakom a s ním je spojené riziko kolapsu. Pre dehydratáciu vo vyššom veku je typický zmätok, dezorientácia, zápcha, chudnutie, infekcie močových ciest. Denne vylúčime asi 2 – 2,5 litra vody, a to znamená, že toľko by sme mali aj prijať. Musíme brať do úvahy nielen aktuálne počasie, ale aj pobyt v suchom prostredí, našu fyzickú aktivitu a pod. Nezávisle od druhu zaťaženia a kondície potrebujeme pravidelne piť. Začať treba už od rána a po prebudení sa osviežiť dvojdecovým pohárom čistej vody na naštartovanie metabolizmu. Výber nápoja je dôležitý. Nemá dráždiť žalúdok, ale má sa dobre vstrebávať. Odporúčaná denná spotreba tekutín je 30 – 35 ml na kg hmotnosti tela pri bežnom zaťažení. Pozor! Smäd nie je správnym ukazovateľom, kedy máme piť. Keď už máme pocit smädu, je už neskoro. Vtedy sme už stratili viac ako 2 % tekutín a vody v tele je naozaj málo. Preto je potrebné piť skôr, ako nastane pocit smädu. Najmä starší ľudia musia cielene myslieť na dostatočný príjem tekutín, pretože aj mierna dehydratácia organizmu môže skomplikovať iné chronické ochorenie. Výhodné je tzv. „optické pitie“. To znamená, že si prichystáme potrebné denné množstvo vody do fľaše, ktorá musí byť do večera prázdna bez ohľadu na pocity smädu. Jednoznačne určiť, čo sa má piť, sa nedá. Každý má inú telesnú konštitúciu a každému chutí inšie.
Vhodné nápoje
*„Obyčajná“ voda z vodovodu. Môže byť ochutená citrónovou šťavou alebo šťavou z čerstvého ovocia. Je vhodná pre všetkých, nespôsobuje obezitu, neobsahuje látky, ktoré dlhodobým konzumovaním škodia organizmu, je lacnejšia ako balená voda z obchodu, spĺňa prísne hygienické a zdravotné kritériá, je najlepší „hasič“ smädu.
*Ovocné alebo bylinkové čaje. Majú sa piť slabé, nesladené a majú sa striedať.
*Ovocné džúsy (s obsahom vlákniny). Najlepšie je piť 50 % alebo 100 % a riediť ich vodou v pomere 1 : 1.
*Minerálne vody. Vhodne dopĺňajú pitný režim a ich denný príjem by nemal byť väčší ako 50 – 60 % z celkového príjmu tekutín. Pri výbere minerálnych vôd treba dávať pozor na ich zloženie, lebo pri niektorých chronických ochoreniach by mohli nastať komplikácie. Minerálne vody treba obmieňať (nepiť stále tú istú značku vody pre rovnaký obsah minerálov). Pre hypertonikov nie sú vhodné vody s vysokým obsahom sodíka, nesmú obsahovať viac ako 20 mg na liter.
Nevhodné nápoje
*Nápoje presýtené oxidom uhličitým. Dráždia žalúdok a bublinky vyvolávajú tlak na bránicu.
*Alkoholické a kofeínové nápoje a silné čierne čaje. Majú močopudný účinok a tým prehlbujú deficit vody.
*Presladené nápoje s viac ako 2,5 % cukru. Sú väčším zdrojom energie, majú vyššiu kalorickú hodnotu a príjem väčšieho množstva jednoduchých cukrov, ktoré spomaľujú vstrebávanie vody a odnímajú telu tekutinu na svoje spracovanie.
Dostatok kvalitnej vody je dôležitý pre každú ľudskú spoločnosť. To, že jej máme dostatok, je pre nás akoby samozrejmosťou. Nie je, žiaľ, zďaleka samozrejmosťou jej denné primerané konzumovanie, ktoré je nevyhnutné pre zdravé fungovanie nášho organizmu. Využime tento dar, aby sme si vďaka pitnej vode život nielen upevnili, ale neraz predĺžili a zachránili.