Riziko úmrtia na karcinóm pľúc u fajčiarov

Príčiny ochorenia, prevencia, včasná diagnostika a liečba sú v súčasnosti v centre pozornosti vedcov a odborníkov na celom svete, ale postupne sa o karcinóm pľúc začína zaujímať aj širšia verejnosť. Príčiny sú rôzne a siahajú od medializácie ochorenia niektorých známych osobností cez stretnutie s ochorením v rodine či obavy z ochorenia až po stále zaujímavejšie vedecké informácie. Karcinóm pľúc je výnimočné nádorové ochorenie – môže mať viacero príčin, ale tá hlavná je veľmi dobre známa a ovplyvniteľná jednoduchou prevenciou.

Príčiny pľúcnych karcinómov

Skutočnosti, že hlavnou príčinou veľkej väčšiny pľúcnych karcinómov (asi 85 %) je fajčenie a že v cigaretovom dyme sa nachádza niekoľko desiatok látok preukázateľne vyvolávajúcich karcinóm (asi 60), sú známe. Menej známa je veľkosť rizika vzniku karcinómu pľúc u fajčiarov v porovnaní s nefajčiarmi.  Dobrou správou je, že riziko vzniku karcinómu pľúc po zanechaní fajčenia klesá: po 5 – 9 rokoch sa zníži oproti pôvodnému riziku asi o polovicu a po ďalších rokoch klesá ďalej. Veľkým problémom je tzv. pasívne fajčenie, správne – nedobrovoľné fajčenie. Nefajčiar je totiž prakticky nútený vdychovať vzduch znečistený tabakovým dymom, ktorý vytvoril fajčiar. Ešte v roku 1997 bola publikovaná analýza viacerých epidemiologických sledovaní zameraných na riziko vzniku karcinómu pľúc (spolu 4626 prípadov) u nefajčiarov v závislosti od toho, či žili v domácnosti s fajčiarmi alebo nefajčiarmi. Skupinu nefajčiarov tvorili prevažne ženy (91 %). Riziko vzniku rakoviny pľúc u nefajčiarok a nefajčiarov žijúcich s fajčiarmi bolo o 24 % vyššie ako u tých, ktorí žili s nefajčiarmi. Riziko stúpalo s počtom cigariet, ktoré fajčiar denne fajčil a s rokmi vystavenia tabakovému dymu. Neskôr poskytla IARC (International Agency for Research on Cancer – Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny), agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), vyhlásenie pre tlač, v ktorom konštatovala, že nedobrovoľné fajčenie, t. j. vdychovanie cigaretového dymu tvoreného iným fajčiarom, je preukázaným karcinogénom – látkou vyvolávajúcou rakovinu – pre ľudí. Karcinóm pľúc sa však vyskytne „iba“ približne u jedného z desiatich fajčiarov a, naopak, približne jeden z desiatich karcinómov pľúc sa vyskytne u celoživotného nefajčiara. To naznačuje úlohu ďalších faktorov podieľajúcich sa na vzniku karcinómu pľúc. Určitý význam má vrodená rozdielna vnímavosť človeka na škodliviny – či už v tabakovom dyme, alebo v pracovnom a v životnom prostredí. O životnom a pracovnom prostredí a jeho vplyve na nádorové ochorenia sa v súčasnosti veľa diskutuje. Je dokázané, že vystavenie cigaretovému dymu zvyšuje účinok mnohých iných karcinogénov. Typickým príkladom je znásobenie rizika vzniku karcinómu pľúc u fajčiarov vystavených azbestu. Ďalšie známe karcinogény v pracovnom prostredí sú napr. arzén a jeho zlúčeniny, éter, chróm, niklové zlúčeniny, vinylchlorid, polycyklické aromatické zlúčeniny, radón. Zamestnania, v ktorých sa s týmito a podobnými toxickými látkami možno stretnúť, sú: produkcia pesticídov, práce vo vinohradoch, práce s asfaltom, s plynom, produkcia alebo expozícia azbestu, konštrukčné a izolačné práce, práce v lodeniciach, chemický priemysel, spracovanie kovov – produkcia batérií, chrómovanie, produkcia ocele a ďalšie. Znečistenie ovzdušia a jeho vplyv na vznik karcinómu pľúc je ťažké presne určiť. Odhaduje sa, že približne 2 % prípadov karcinómu pľúc môžu byť dôsledkom znečistenia ovzdušia a že urbanizácia či „mestský faktor“ môžu zohrávať určitú úlohu. V porovnaní s vdychovaním karcinogénov pri fajčení je vdychovanie karcinogénov z ovzdušia malé – s klesajúcim výskytom fajčenia však bude význam znečistenia ovzdušia stúpať. Špecifickým problémom sú rádioaktívne látky a ionizujúce žiarenie – nielen v pracovnom prostredí, ale aj z prirodzených zdrojov (napr. radón). Zvýšené riziko vzniku karcinómu pľúc predstavujú aj jazvy po predchádzajúcich zhojených pľúcnych ochoreniach, napríklad jazvy pri chronických zápalových ochoreniach pľúc. Logickou otázkou je, ako sa teda máme chrániť pred rakovinou pľúc – aké sú možnosti prevencie ochorenia?

Prevencia

Primárna prevencia má za cieľ zabrániť vzniku ochorenia a, pochopiteľne, súvisí s poznatkami o príčinách ochorenia. Hlavné možnosti takejto prevencie v súčasnosti sú zhrnuté v tabuľke.

Prevencia karcinómu pľúc

Podpora nefajčenia osobitne u mládeže, žien (citlivosť na karcinogény)

Ochrana nefajčiarov pred pasívnym, nedobrovoľným fajčením

Zanechanie fajčenia aktívnymi fajčiarmi

Odstránenie známych pracovných rizík alebo aspoň ich obmedzenie

Odstránenie kontaktu s rádioaktívnym žiarením z prirodzených zdrojov

Ochrana čistého vzduchu v obytných plochách a v životnom prostredí

Dôsledná liečba dýchacích ochorení, obmedzenie jaziev v dýchacom ústrojenstve

Podpora možných ochranných diétnych faktorov – konzumácia ovocia, zeleniny, zníženie príjmu tukov

Rozhodne je najlepšie nefajčiť, ale ak už je niekto fajčiar, je rozumné prestať alebo sa prinajmenšom vyhnúť iným spomínaným rizikovým faktorom. Málokto z fajčiarov vie, že pridané pasívne fajčenie v spoločnosti iných fajčiarov ďalej zvyšuje jeho riziko karcinómu. Pomôcť môže aj zdravý životný štýl – vhodná strava, šport, atď. – o všetkom sa dnes široko diskutuje nielen pri prevencii nádorových ochorení. Skríning, resp. vyhľadávanie včasných, bezpríznakových ochorení, sa pri karcinóme pľúc skúma. Predpokladá sa zavedenie skríningového vyšetrovania rizikových osôb (napr. fajčiarov) počítačovou tomografiou (CT), ktorá je citlivejšia ako rádiogram (RTG) pri odhaľovaní pľúcnych nádorov. Podmienkou je, že užitočnosť bude potvrdená v prebiehajúcich sledovaniach, štúdiách v USA aj v EÚ. Rizikom je zisťovanie veľkého počtu malých pľúcnych ložísk, ktoré nie sú nádorového pôvodu, napriek tomu sa musia ďalej vyšetrovať a prípadne sa (zbytočne) operujú.

Diagnostika

V prvom rade je potrebné myslieť na ochorenie. Časté príznaky pľúcnych nádorov sú: kašeľ (až u 75 % chorých, nebezpečný je najmä meniaci sa dlhoročný „fajčiarsky kašeľ“ a kašeľ s prímesou krvi), dýchavičnosť (približne u 40 – 60 % chorých), strata hmotnosti (20 – 70 % chorých), bolesť na hrudníku (30 – 45 %), vyskytuje sa nechutenstvo, únavnosť, poruchy prehĺtania a niektoré ďalšie príznaky. Žiadny však nie je prítomný výlučne pri karcinóme pľúc. V každom prípade je potrebné vyhľadať lekára. Obvodný lekár pri podozrení na nádor odošle pacienta za odborníkom na pľúcne ochorenia na ďalšie vyšetrenia. Obyčajne zahŕňajú vyšetrenie fibrobronchoskopom – „hadičkou“, ktorá má osvetlenie a kanálik a umožňuje prezrieť priedušky a odobrať vzorku nádoru na vyšetrenia rozhodujúce pri určení diagnózy – o type nádoru a nakoniec aj o liečbe (obrázok 1). Celkový rozsah ochorenia sa najčastejšie posúdi pomocou CT, prípadne ďalšími zobrazovacími metódami a určí sa potom optimálny liečebný postup.

Liečba

V liečbe karcinómu pľúc sa podobne ako pri iných nádorových ochoreniach uplatňujú 4 základné metódy – chirurgické odstránenie nádoru, rádioterapia, chemoterapia a cielená biologická liečba. Chirurgická liečba sa používa pri včasných štádiách ochorenia (označovaných ako štádium I a II), kde dáva pacientom dobré šance na vyliečenie, resp. dlhodobé prežitie bez nádorového ochorenia (5 rokov a viac). Prvé operácie pľúcnych nádorov sa začali robiť ešte pred 2. svetovou vojnou, ale do roku 1936 ich bolo na celom svete úspešných iba 6. Zaujímavý osud mal nositeľ Nobelovej ceny za literatúru – Thomas Mann. V roku 1936 opustil Európu a odišiel do USA. Život si tak zachránil dvakrát – raz pred fašistami (v Nemecku jeho knihy pálili) a druhý raz ako náruživý fajčiar tým, že v USA ho neskôr úspešne operovali na karcinóm pľúc – ako prvého pacienta v Chicagu u známeho hrudného chirurga (obrázok 3). Medzi prvými úspešne operovanými na karcinóm pľúc bol teda aj spisovateľ Thomas Mann. Odvtedy došlo k výraznému pokroku – v prístrojoch aj v operačných technikách. Pacient s karcinómom pľúc, ktorého rozsah umožňuje operáciu, by dnes nemal váhať, a pokiaľ mu lekári odporúčajú operáciu, mal by súhlasiť a čo najskôr ju podstúpiť. Rádioterapia sa používa pri včasných štádiách nádoru pľúc, ak pacient pre iné ochorenia nemôže podstúpiť operáciu. Tiež dáva šancu na vyliečenie, ale menšiu ako chirurgia. Používa sa aj pri pokročilejšom nádorovom ochorení, ktoré sa už nedá operovať, ale je bez vzdialených metastáz. Rádioterapia môže pomôcť aj v zmiernení príznakov nádoru – napr. bolesti, dýchavice. Chemoterapia sa začala používať začiatkom 60. rokov minulého storočia, postupne sa zdokonaľovala a jej vývoj stále pokračuje. Dnes sa používa aj pri včasnom štádiu nádoru – po operácii zvyšuje pravdepodobnosť vyliečenia alebo je výhodná u časti pacientov pred operáciou – na zmenšenie nádoru a jeho následné odstránenie. Pridanie chemoterapie k rádioterapii zlepšuje výsledky liečby v porovnaní so samotnou rádioterapiou, možné je to však iba u časti pacientov, ktorí sú v dobrom celkovom stave. Chemoterapia sa však používa hlavne pri pokročilom metastatickom ochorení. Tu – pri porovnaní so samotnou symptomatickou liečbou – predlžuje celkové prežitie a zlepšuje kvalitu života, zmierňuje alebo odďaľuje závažné príznaky ochorenia – dýchavičnosť, bolesť a ďalšie. Cielená biologická liečba je najnovšia liečebná metóda. Bola vyvinutá na základe pokrokov v biológii a nových poznatkov o nádorovej bunke. Lieky z tejto skupiny – ako hovorí ich názov – sú čo najpresnejšie zamerané na ciele v nádorových bunkách, a tak sa obyčajne lepšie znášajú ako chemoterapia. Do ich ďalšieho vývoja sa v súčasnosti vkladajú najväčšie nádeje. Vhodné kombinovanie moderných chemoterapeutík a liekov zo skupiny cielenej biologickej liečby viedlo k výraznému zlepšeniu vyhliadok aj u časti pacientov s pokročilým metastatickým karcinómom pľúc. Dnes nie je zriedkavosťou vidieť chorého s takýmto štádiom ochorenia, ktorý žije aktívne 18 – 24 mesiacov a viac. Ešte pred piatimi rokmi to bolo niečo úplne výnimočné.

Na záver 

Poznatky o karcinóme pľúc sa významne a všestranne zlepšili. V súčasnosti je celosvetovo najintenzívnejšie skúmaným typom karcinómu práve karcinóm pľúc. To dáva reálnu nádej na ďalšie pokroky tak veľmi potrebné pri tomto ochorení. Osobitne pri karcinóme pľúc však platí, že lepšie je ochoreniu predchádzať, ako ho liečiť.

Ak máte otázky súvisiace s onkologickým ochorením, jeho priebehom a liečbou, odpovedia vám na ne lekári onkológovia na Linke pomoci Ligy proti rakovine v Bratislave telefonicky na t. č. 02/52 96 51 48, osobne priamo v Centre pomoci LPR na Brestovej 6 alebo v Martine telefonicky na t. č. 043/324 05 06, osobne v priestoroch Centra pomoci LPR na Kukučínovej ul. 2.