Každý piaty človek na Slovensku trpí alergiou a stále pribúdajú nové prípady. Alergiu môže človek prvýkrát dostať v každom veku, vyskytuje sa vo všetkých ročných obdobiach. Cigaretový dym patrí tiež medzi jej spúšťače. Alergický zápal netreba prehliadať, môže viesť k astme a obmedzeniu funkcie pľúc. Pacient by nemal trpieť alergickou nádchou, mať začervenané slziace oči či svrbiace vyrážky, u nás sú už voľne dostupné antihistaminiká na preklenutie ťažkostí, kým sa dostaneme k alergiológovi či pneumológovi.
Prvou pomocou sú voľne predajné antihistaminiká, ktoré načas zmiernia a utlmia nepríjemné prejavy alergie. V súčasnosti aj praktickí lekári môžu predpísať lieky proti alergii (okrem nosových kortikoidov). Pri alergii je však vždy potrebné skoré vyšetrenie u alergiológa. Voľne predajné antihistaminiká slúžia na preklenutie akútnej fázy do návštevy odborníka a odstránenie nepríjemných symptómov. Podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre alergiológiu a klinickú imunológiu prof. MUDr. Petra Pružinca, CSc., alergia je chronické celoživotné ochorenie. „Podstatou alergie je zápal. Imunitný systém reaguje na podnet zvonku, ktorým môže byť čokoľvek – vdychovaný alergén – peľové zrno, prachová častica, lietajúce vlákno plesne, zložky cigaretového dymu, roztoč alebo epitelium zvieraťa prítomného v byte. Alergik je človek, ktorého imunitný systém na takýto podnet reaguje prílišnou, neodôvodnenou reakciou. Organizmus sa snaží zlikvidovať príčinu dráždenia bunkami imunitného systému a látkami, ktoré vylučujú. Tento proces sa nazýva zápal. Alergia je v postate zápalová reakcia organizmu.“
Pred alergiou sa nedá utiecť...
Histamín je produkt imunitných buniek, ktorý spôsobuje klinické zmeny na tkanive, kam dopadne. „Pomery v tkanive sa menia, vylučujú sa prozápalové faktory, dochádza k poškodeniu buniek. Antihistaminiká pôsobia tak, že „nasadnú“ na receptor v bunke namiesto histamínu a dajú jej iný signál. Výsledkom je zmiernenie prejavov zápalu a ústup ťažkostí,“ vysvetľuje prof. Pružinec. Zároveň upozorňuje na možné dôsledky neliečenej alergie. „U niektorých pacientov, ktorí na to majú genetickú predispozíciu, môže vzniknúť už po krátkom čase alergického zápalu nezvratné poškodenie tkaniva – napríklad obmedzenie funkcie pľúc. Napriek tomu, že nasadíme kvalitnú liečbu, sa už nepodarí zlepšiť stav, môžeme ho iba udržať.“ Alergia nie je iba sezónnou záležitosťou. Alergénom sa nedá vyhnúť ani v lete na dovolenke pri mori či na jeseň a v zimnom období. Alergikov ohrozujú pele stromov, tráv a burín, bodavý hmyz, vzdušné plesne, solárne alergie i alergia na chlad. „Nielen do bežnej lekárničky, ale aj do batožiny k moru či na dovolenku v horskom prostredí na Slovensku si treba pribaliť aj antihistaminiká pre prípad možných alergických prejavov,“ tvrdí MUDr. Klára Kossárová, prezidentka Združenia astmatikov Slovenska. „V súčasnosti sa peľová sezóna na rôznych miestach Slovenska takmer prekrýva, takže alergik nemôže utiecť pred svojím alergénom.“ Alergiológovia paradoxne zisťujú, že práve alergici a ľudia s dýchacími problémami, ktorí od pobytu v prímorských alebo horských destináciách očakávajú úľavu, môžu trpieť nádchou spojenou so slzením a pálením očí. Nárast dýchacích prejavov alergií ovplyvňuje aj zvýšený výskyt prízemného ozónu pochádzajúceho z exhalátov a znečistenia ovzdušia v mestách. Nerozoznaných alergikov tak nielen v meste, ale i na výlete či dovolenke dokonca môže zaskočiť aj prvý atak alergie či astmatický záchvat.