Psychológovia tvrdia, že deti, ktoré v domácnosti žijú v blízkosti zvierat, ako sú pes, mačka, kôň, morča či kanárik, sú omnoho pokojnejšie, sebavedomejšie, majú väčšiu odvahu a vedia sa vyrovnať so stresom. Blahodarný vplyv na dieťa často prevýši všetky hygienické i zdravotné riziká. Mnoho detí i dospelých však nadmieru reaguje nielen na srsť a kožu svojich domácich miláčikov, ale aj na vonkajších a vnútorné parazity, ktoré na ich koži či v ich útrobách parazitujú. Alergiu môže vyvolať aj nepravidelný či príležitostný kontakt so zvieraťom. Najagresívnejšie alergény spomedzi zvierat produkujú mačky, pritom samec (kocúr) alergizuje viac ako samica (mačka).
„Za alergie je zodpovedný imunitný systém, ktorý chráni naše telo pred infekciami a škodlivinami rôzneho druhu. Alergia je jeho neprimeranou reakciou na určité druhy alergénov. Zvieracia srsť ani jej dĺžka však nie sú pri alergiách na zvieratá skutočnou príčinou. Tou je bielkovina, ktorá sa nachádza v slinách, lupinách, krvnom sére, vo výlučkoch alebo v koži zvierat.“ Hovorí MUDr. Tatiana Lacová a dodáva, že u zdravých ľudí nevyvoláva kontakt s alergénom žiadne nežiaduce účinky. Organizmus alergika však pri kontakte a vdychovaní alergénov môže reagovať nielen kašľom, svrbením v nose, sekréciou z nosa, zápalom prínosných dutín, hltana a priedušiek či astmatickými ťažkosťami, ale aj alergickými prejavmi na koži i v zažívacom trakte. Ak sa zviera chované v domácom prostredí voľne pohybuje, roznáša alergény po celom byte, pričom najviac sa usádzajú v chlpatých a ťažko umývateľných materiáloch. Ak sa rodina rozhodne kúpiť zvieratko do bytu, treba zvážiť zdravotné riziká súvisiace s týmto rozhodnutím. „V rodine, kde žijú detskí či dospelí alergici, sa musia dodržiavať isté pravidlá. Ideálne je, ak zviera žije vonku. Ak to nie je možné, treba zvieratku vyhradiť miesto, kde sa môže pohybovať, ale alergik sa tam nesmie zdržiavať. Alergik musí obmedziť kontakt so zvieratami na minimum, nesmie ich kúpať, česať. Z obytných priestorov treba odstrániť koberce, čalúnený nábytok, používať hypoalergénne vankúše a matrace. Ak sa budú dodržiavať uvedené opatrenia, človek a zvieratko môžu spokojne spolunažívať.“ Vážnym ochorením je aj toxoplazmóza. „Vyvoláva ju parazit, ktorým sa mačka môže infikovať, ak zožerie touto nákazou infikované zvieratko,“ hovorí doktorka Lacová a dodáva, že mačky výkaly labkami zahrabávajú do piesku, v záhrade do trávy či pôdy a odtiaľ pri nedostatočnej hygiene, na špinavých rukách, neumytej zelenine sa dostanú do tela. Nákaza toxoplazmózy hrozí najmä od túlavých mačiek. Týmto parazitom môže byť nakazená nielen mačka, ale aj myš, králik, prasiatko, preto je nebezpečné pri zabíjačke ochutnávať tepelne nedostatočne spracované potraviny, čerstvo vyúdené klobásky či bifteky.
„Toxoplazmóza je nebezpečná najmä pre tehotné ženy. Z praxe môžem potvrdiť, že zodpovedné ženy, ktoré prichádzajú do styku s domácimi zvieratami, prv než otehotnejú, si dajú urobiť krvné testy na toxoplazmózu. Tak môžu predísť vážnym následkom poškodenia plodu. Ak majú dosť protilátok, sú proti ochoreniu imúnne. Žena, ktorá protilátky nemá, mala by sa vystríhať styku s domácimi zvieratami.“ Toxoplazmóza pri akútnej forme môže spôsobiť poškodenie nervového systému plodu, poškodenie očí, dokonca aj trvalú slepotu, mentálnu retardáciu i smrť. Rozsah poškodenia závisí od toho, v ktorom období tehotenstva došlo k nákaze. Najtragickejšie následky vznikajú, ak sa matka nakazí na začiatku tehotenstva, keď sa vyvíjajú jednotlivé orgány plodu. Psy a mačky sú častými obeťami vonkajších parazitov, ako sú vši, kliešte a komáre, ktoré prenášajú rôzne infekcie. Ohrozujú ich aj škrkavky, pásomnice a iné vnútorné parazity prežívajúce v tele zvierat. Veterinári upozorňujú, že pravidelné odčervovanie nie je zo strany chovateľov samozrejmosťou. Mnohí túto prevenciu podceňujú. Neuvedomujú si, že parazity môžu poškodiť hrubé črevo, pečeň, pľúca, srdce, mozog i svaly. Každý majiteľ domáceho zvieraťa by ho mal dať odčerviť každý štvrťrok, aj keď mu parazita nenájde. „Riziku infikovania škrkavkou či pásomnicou psov môžu byť vystavené najmä deti, keď sa hrajú v parku, na trávniku, v pieskovisku, ktoré je znečistené zvieracími výkalmi infikovaných túlavých zvierat, najmä mačiek. Chránení nie sú ani majitelia záhrad. K nákaze dochádza vtedy, keď si deti vkladajú špinavé ruky do úst. Treba vedieť, že v jednom grame trusu nakazeného zvieraťa sa nachádza 10- až 20-tisíc vajíčok škrkavky, ktoré môžu dlho prežívať v zemi. Ak sa vajíčka škrkavky dostanú do organizmu dieťaťa, larvy putujú po tele a môžu spôsobiť bolesti brucha, hnačky, vracanie, neskôr zväčšenú pečeň i lymfatické uzliny či nálezy na pľúcach,“ vystríha doktorka Lacová.
Na čo nezabúdať:
– Človek a zviera môžu šťastne spolunažívať za predpokladu, že sa budú udržiavať preventívne opatrenia.
– Každý majiteľ psa je zo zákona povinný dať ho zaočkovať proti besnote, ostatné domáce zvieratá (mačka prasiatko, exotické vtáky...) zaočkuje veterinár na požiadanie.
– Pri čistení mačacieho pelecha používajte gumené rukavice.
– Nezabudnite na pravidelné odčervovanie svojho psa či mačky každé tri mesiace u veterinára.
– Pri výskyte bĺch zvierat treba na ich likvidáciu použiť špeciálne šampóny, spreje a trpezlivo vyčesávať hnidy hustým hrebeňom zo srsti domáceho miláčika.
– Ak nájdete jedinú blchu, v jej blízkosti nájdete sto ďalších, preto treba dôsledne čistiť aj nábytok a textílie v byte.
– Nejedzte ani neochutnávajte jedlá, ktoré obsahujú surové alebo tepelne nedostatočne upravené mäso.